Poslanec Obyčajných ľudí Igor Hraško zložil sľub v ľudovom kroji.
BRATISLAVA. Na prvé zasadnutie novovymenovanej vlády prišiel aj prezident Ivan Gašparovič a predseda parlamentu Pavol Paška.
Členom kabinetu na úvod urobili tradičnú spoločnú fotku na schodoch úradu vlády. Pred prvým rokovaním vládla uvoľnená atmosféra, zasadnutie sa začalo asi s hodinovým oneskorením oproti pôvodne plánovanému termínu pre voľby vedenia národnej rady.
Staronovým vedúcim Úradu vlády je Igor Federič. Do tejto funkcie Federiča dnes zvolili ministri nového kabinetu. Bol to prvý bod, ktorý schvaľovali vo svojom funkčnom období.
Federič bol šéfom úradu vlády aj za prvej Ficovej vlády. Federiča v predčasných parlamentných voľbách zvolili za poslanca NR SR, kde ho vystrieda náhradník.
Na úrade vlády dnes dochádza k zmene na poste vedúceho služobného úradu. Ministri odvolali Júliusa Fekiača, ktorého od štvrtka nahradí Tatiana Janečková.
Predsedov výborov zvolili podľa politických dohôd
Plénum národnej rady rešpektovalo politické dohody a do predsedníckych funkcií vo zvyšných 17 výboroch dnes na ustanovujúcej schôdzi zvolilo poslancov tak, ako ich jednotlivé strany navrhli. Vládny Smer teda bude predsedať desiatim výborom, opozičné strany deviatim.
Výboru pre európske záležitosti bude šéfovať Ľuboš Blaha, ústavnoprávnemu Róbert Madej, finančnému Daniel Duchoň, sociálnemu Ján Podmanický, zdravotníckemu Richard Raši, brannobezpečnostnému Jaroslav Baška, školskému Mojmír Mamojka, kultúrnemu Dušan Jarjabek a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Igor Choma (všetci Smer).
KDH bude mať predsedu hospodárskeho výboru (Ján Hudacký) a výbor na kontrolu SIS (Daniel Lipšic). OĽaNO presadili Mikuláša Hubu za predsedu pôdohospodárskeho výboru a Martina Fecka za šéfa výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.
Most-Híd bude mať predsedu ľudskoprávneho výboru v osobe Rudolfa Chmela, František Šebej bude viesť zahraničný výbor a Gábor Gál výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
Martin Fedor z SDKÚ bude šéfovať vo výbore na kontrolu vojenského spravodajstva. SaS sa nepodarilo v opozícii presadiť svojho kandidáta na post šéfa hospodárskeho výboru a o iný post liberáli záujem nemali, nebudú preto predsedať ani jednému z výborov.
Už dnes popoludní bol do predsedníckej funkcie v mandátovom a imunitnom výbore zvolený Miroslav Číž (Smer) a vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (SDKÚ).
Snemovňa dnes na záver schôdze zadelila poslancov do kontrolných výborov. Toto hlasovanie predstavovalo posledný bod ustanovujúcej schôdze, ktorú Paška vzápätí ukončil.
Najbližšou úlohou zákonodarcov bude zrejme hlasovanie o programovom vyhlásení vlády Roberta Fica, s ktorým musí do národnej rady prísť do 30 dní od dnešného vymenovania.
Vo vedení budú aj ženy
Vo vedení Národnej rady budú prvýkrát v histórii až tri ženy. Podpredsedami parlamentu sa dnes stali Jana Laššáková, Renáta Zmajkovičová (obe Smer), Erika Jurinová (OĽaNO) a Ján Figeľ (KDH). Túto funkciu doteraz nevykonával žiaden z nich.
Na zvolenie podpredsedu NR SR je potrebných najmenej 76 hlasov. Laššáková ich získala 135, Zmajkovičová 121, Figeľ 114 a Jurinová 106.
Záujem o kreslo podpredsedu parlamentu mal pôvodne aj Most-Híd, ktorý chcel na tento post nominovať Bélu Bugára. Strana napokon ustúpila hnutiu OĽaNO, ktoré dosiahlo lepší volebný výsledok.
Pre Zmajkovičovú je zvolenie za podpredsedníčku zaväzujúce. "Je to veľmi významná funkcia," povedala pre TASR. Na prácu vo vedení zboru sa teší podobne ako jej stranícka kolegyňa Laššáková. "Teším sa na prácu," uviedla. Laššáková je spokojná s tým, že vo vedení parlamentu sú ženy v prevahe.
"Myslím si, že vnesieme nejaký pokoj do parlamentu," poznamenala. Laššáková chce tiež zlepšiť legislatívny proces, obmedziť používanie nepriamych noviel, ale aj nastoliť korektné vzťahy. "Budem sa snažiť, aby sa také invektívy, ktorých sme boli svedkami v minulom volebnom období, pomaly vytrácali," vyhlásila.
Tretia podpredsedníčka parlamentu Jurinová mala po zasadnutí do kresla zvláštny pocit. "Je to veľmi zvláštny pocit pozerať sa z inej perspektívy, ako som bola doteraz zvyknutá," povedala pre TASR. Jurinová sa neobáva, že jej budú členovia snemovne znepríjemňovať prácu.
"Keby som sa bála, možno strach by mi nedovolil ani prijať nomináciu," vysvetlila. Povzbudzujúco na ňu zapôsobilo to, že keď sa kolegov so skúsenosťami s vedením parlamentu pýtala, či jej poradia, "vyzerali, že sú schopní a ochotní pomôcť".
Figeľ sa bude ako podpredseda parlamentu snažiť o zdvihnutie politickej kultúry, o konštruktívny dialóg aj o rozvoj európskej dimenzie spolupatričnosti. Neprekáža mu, že muži sú vo vedení parlamentu v menšine. Na spoluprácu so svojimi kolegyňami sa teší.
"Očakávam, že vnesú do tohto priestoru viac empatie, možno citu pre ľudskosť, načúvanie a že to môže priniesť aj vyššiu politickú kultúru," dodal.
Vláda schválila odvolanie veľvyslancov
Kabinet Roberta Fica na svojom prvom rokovaní schválil aj návrh na odvolanie troch veľvyslancov. Títo ľudia by sa mali ujať vládnych funkcií, nepôjde teda o ich sťahovanie z našich zahraničných ambasád.
„Majú pracovať na pozícii štátnych tajomníkov, resp. na pozícii vedúceho služobného úradu jedného z ministerstiev,“ povedal premiér Robert Fico (Smer) na tlačovej besede po rokovaní vlády.
Návrhy na odvolanie veľvyslancov kabinet prerokoval ako zvyčajne v dôvernom režime, takže mená nezverejnili. Veľvyslancov môže na vládny návrh odvolať prezident.
V médiách sa už objavilo, že spomedzi slovenských diplomatov by sa mohol stať štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí veľvyslanec v USA Peter Burian.
V rezorte obrany by sa zas mal stať dvojkou bývalý vedúci slovenskej misie pri NATO Miloš Koterec, ktorý bol v minulosti aj veľvyslancom pri OSN.
Dôveru chce vláda získať 2. mája
O dôvere vláde by sa malo v parlamente hlasovať v stredu 2. mája. Na brífingu po ustanovujúcej schôdzi parlamentu to oznámil čerstvý predseda parlamentu Pavol Paška (Smer). Či sa v tomto termíne okrem programového vyhlásenia vlády Roberta Fica bude rokovať aj o vládnych návrhoch zákonov Paška povedať nevedel.
„Vo vzduchu poletuje drobný ústavný problém, či má vláda legislatívnu iniciatívu pred vyslovením dôvery,“ poznamenal.
Jedným z prvých zákonov, o ktorých sa bude v pléne rokovať, bude rušenie trestnoprávnej imunity poslancov.
„Nie je to žiadna hra, na zrušení trestnoprávnej imunity je široká politická dohoda, k naplneniu ktorej určite dôjde,“ uistil Paška a pripomenul, že o zrušení Smer s opozíciou rokoval hneď po voľbách. Ďalšie návrhy vyplynú z programového vyhlásenia vlády.
Do 2. mája chce súčasná vláda predložiť aj jej programové vyhlásenie. Na dnešnej tlačovej konferencii to po rokovaní kabinetu vyhlásil premiér Robert Fico (Smer).
Podľa Ústavy je vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred NR SR, predložiť jej program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.
Tento dokument má byť pripravený v takom časovom horizonte, aby na oboznámenie sa s ním mala dostatočný priestor aj opozícia.
Už od štvrtka 5. apríla majú sociálni partneri na základe dohody z rokovania za okrúhlym stolom predložiť kľúčové témy, o ktorých chcú diskutovať s vládou a ktoré chcú dostať do programového vyhlásenia.
"Nechceme si z nich vytvoriť figový list, ide o seriózne, zdĺhavé a veľmi náročné rokovania," deklaroval Fico. Ministri v stredu schvália aj definitívny termín, kedy predložia programové vyhlásenie do parlamentu.
Ústavná trojica riešila oslavy ústavy a vzniku štátu
Premiér Robert Fico na prvom zasadnutí novej vlády s prezidentom Ivanom Gašparovičom a predsedom parlamentu Pavlom Paškom diskutoval o prípravách osláv 20. výročia schválenia Ústavy SR a vzniku štátu.
„Je tu nepochybne veľmi dôležitá udalosť v roku 2012, a to je 20. výročie schválenia Ústavy SR a potom 1. januára 2013 20. výročie vzniku Slovenskej republiky. Ide o tak významné udalosti, že sa vyžaduje spolupráca troch najvyšších ústavných činiteľov, aby boli pripravené dôstojné pripomienky ako aj všetky ostatné sprievodné udalosti, ktoré k takémuto okrúhlemu jubileu patria,“ konštatoval po zasadnutí kabinetu premiér.
Účasťou hlavy štátu a šéfa parlamentu na úvodnom rokovaní vlády podľa neho išlo predovšetkým o vyslovenie vzájomnej podpory ako aj pomenovanie niektorých priorít, v rámci ktorých chcú spolupracovať.
Predsedom parlamentu sa stal Pavol Paška
Predsedom Národnej rady sa dnes stal Pavol Paška (Smer). V tajnej voľbe mu hlas odovzdalo 130 poslancov, na zvolenie ich potreboval minimálne 76. Paška, ktorý post druhého najvyššieho ústavného činiteľa zastával aj v rokoch 2006 až 2010, vo funkcii nahradil Pavla Hrušovského (KDH).
"Dostali ste našu dôveru," oznámil odchádzajúci predseda parlamentu Hrušovský. Svojmu nástupcovi zaželal všetko dobré a nech sa mu darí vo výkone funkcie. Paška sa Hrušovskému poďakoval za jeho prácu v kresle šéfa parlamentu.
"Paľko", ako Paška familiárne nazval Hrušovského, si zaslúži uznanie za vedenie schôdze v turbulentnom a nie veľmi politicky priaznivom období.
"Vrátil si do Národnej rady pokoj a vytvoril si priaznivé podmienky pre slobodný a demokratický priebeh volieb. Ďakujem ti veľmi pekne," obrátil sa Paška na Hrušovského.
Nový predseda parlamentu upozornil, že v novom volebnom období sa nebudú opakovať predchádzajúce časy. "Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky," zacitoval filozofa Hérakleita. Zároveň zdôraznil, že dnes je tu ideálna šanca ohliadnuť sa za sebou a trošku poupratovať.
"A to upratovanie má ideálnu šancu sa udiať v oveľa priaznivejšej podobe a prostredí, než sme to robili doposiaľ," povedal Paška.
V parlamente chce presadzovať solidaritu, rovnováhu aj vzájomné porozumenie.
Mieni tiež vrátiť do zákonodarného zboru dobrú náladu. Paška sa nádeja, že Slovensko bude krajinou, kde sa bude dobre žiť, a že bude štátom, ktorý bude schopný občanom zabezpečiť, čo od neho očakávajú.
Paška sa dotkol aj otázky nainštalovania slovenskej vlajky a vlajky EÚ do rokovacej sály. Označil to za marketingový ťah.
Vlajky si v sále želal poslanec Alojz Hlina (OĽaNO), ktorý sa voči tomuto obvineniu ohradil. "Nebol to marketingový ťah," reagoval Hlina, podľa ktorého bolo "ostatné" z Paškovho prejavu "ako tak".
Nový predseda parlamentu si vyslúžil za svoj prejav niekoľkokrát potlesk. Po vystúpení mu Hrušovský uvoľnil kreslo a odovzdal vedenie ustanovujúcej schôdze.
Paška sa s Hrušovským rozlúčil podaním ruky a objatím, za ktoré ho snemovňa tiež odmenila potleskom.
Poslanci zložili sľub, Fico je premiérom
Poslanci Národnej rady, ktorých si ako svojich zástupcov zvolili občania v parlamentných voľbách 10. marca, zložili ústavou predpísaný sľub. Týmto aktom sa ujali výkonu poslaneckého mandátu.
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života," sľúbilo 150 členov snemovne.
Poslanci sľub skladajú tak, že po jeho verejnom prečítaní položia pravú ruku na Ústavu, povedia "sľubujem" a podajú ruku predsedovi parlamentu.
Odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou stráca poslanec mandát.
Ako prvý si túto povinnosť splnil dosluhujúci predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH), ktorý sľub zložil do rúk končiaceho podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára (Most-Híd).
Po ňom nasledovali podpredsedovia parlamentu Bugár a Robert Fico (Smer) a členovia končiaceho kabinetu.
Obyčajný prišiel v kroji
Medzi členmi snemovne vynikol Igor Hraško (OĽaNO). Povolaním folklorista a tanečný pedagóg zložil sľub v ľudovom kroji.
„Keďže som folklorista, ctím si odkaz našich predkov, veľmi si vážim tradičné hodnoty našej národnej kultúry. Preto som chcel slávnostný akt absolvovať v národnom odeve. Národný odev je protokolárne braný k vyššiemu štandardu spoločenského odevu,“ povedal s tým, že príde v ňom aj pri iných slávnostných príležitostiach.
Po zložení sľubu sa však išiel prezliecť do obleku, teda do pracovného odevu poslanca.
Hraško priznal, že v klube diskutovali, či je to vhodný odev na zloženie sľubu. „Zhodli sme sa, že je, lebo je to slávnostná chvíľa. Má to svoje opodstatnenie,“ dodal.
Na skladanie sľubov sa prizeral aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, premiérka Iveta Radičová a členovia jej kabinetu.
Prišiel aj zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý a predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.
Po zložení sľubu Pavol Hrušovský prerušil schôdzu.
Premiér Robert Fico
Prezident následne v prezidentskom paláci vymenoval za nového premiéra predsedu Smeru Roberta Fica.
"Zložili ste ústavný sľub a som presvedčený, že ako predseda vlády, spolu s ministerským zborom, budete tento sľub napĺňať. Čakajú to od vás všetci občania," povedal krátko po vymenovaní Gašparovič.
Zároveň vyjadril presvedčenie, že doteraz získané skúsenosti v sociálnej, ekonomickej, štátoprávnej aj duchovno-kultúrnej oblasti využije Fico vo vedení štátu.
"Chcem povedať, že budete mať aj vo mne oporu, aby sme spolu Slovensko vždy udržali v úrovniach váženej republiky, ktorá sa zodpovedne stará o svojich občanov a je aj v medzinárodnej politike uznávaná ako dôveryhodný partner. K tomuto vám držím palce," uzavrela hlava štátu.
"Z celého srdca ďakujem za prejavenú dôveru a veľmi si vážim slová o vašej pripravenosti podporovať v zásadných rozhodnutiach vládu a mňa osobne," reagoval vo svojom príhovore Fico.
Podľa vlastných slov má z rokov 2006 až 2010, kedy prvýkrát viedol vládny kabinet, len tie najlepšie skúsenosti zo spolupráce troch najvyšších ústavných činiteľov a očakáva pokračovanie tejto tradície.
"Mám skúsenosti z vládnutia, ale plne si uvedomujem, že nové vládne obdobie, do ktorého vstupujeme, je diametrálne odlišné od rokov 2006 až 2010, a na toto všetko sa cítim byť dostatočne pripravený. Výkon funkcie predsedu vlády budem vykonávať presne v zmysle sľubu, ktorý som zložil do vašich rúk," dodal Fico.
Robert Fico a Ivan Gašparovič počas aktu vymenovania novej vlády. FOTO: SITA
Prezident ocenil program Smeru
Prezident po krátkej prestávke vymenoval aj novú vládu, ktorá má trinásť ministrov.
"Aj keď strana Smer nečakala v marcových voľbách také suverénne víťazstvo, na základe ktorého môže zostaviť jednofarebnú vládu, prijala ho ako výzvu a prostriedok na realizáciu svojho programu," vyhlásil prezident.
"Oceňujem, že už váš volebný program bol koncipovaný ako základ prípadného programového vyhlásenia vlády. Ten vaši občania akceptovali najmä preto, že je zameraný na upevňovanie sociálneho právneho štátu a národno-štátnych záujmov našich občanov," povedal.
Nový kabinet v tejto súvislosti vyzval, aby rešpektoval celé názorové spektrum a udržiaval dialóg aj s opozíciou, samosprávou či zahraničím, ale predovšetkým občanmi.
"Viem, nebudete to mať vôbec ľahké, ale čo v dnešnom svete nie je ťažké? Svet a naši občania čakajú, ako sa chopíte svojej jedinečnej príležitosti, akými nástrojmi, metódami a obsahom naplníte svoje poslanie," pokračovala hlava štátu.
Gašparovič pripomenul tiež dobrú skúsenosť z predchádzajúcej spolupráce s prvou Ficovou vládou v rokoch 2006 až 2010.
"Som pripravený pokračovať v dialógu a niesť spoluzodpovednosť, spája nás totiž národné vedomie, ale aj sociálne cítenie, no najmä projekt dôstojného života pre všetkých a jeho každodenná realizácia. Som presvedčený, že tak ako ste zložili sľub, tak ho naplníte do poslednej bodky, v prospech nás všetkých," dodal prezident.
V dobrú spoluprácu troch najvyšších ústavných činiteľov dúfa aj staronový premiér.
"Chcem vám opätovne v mene celej vymenovanej vlády poďakovať za dôveru aj za slová podpory vláde. Aj keď väčšina členov vlády, vrátane mojej osoby, má skúsenosti z pôsobenia vo vládnom kabinete, pristupujeme k exekutívnym právomociam s primeraným rešpektom, ale aj odhodlaním," zdôraznil Fico.
Nový kabinet si podľa neho nestavia vzdušné zámky.
"Chceme občanom predložiť vládny program, ktorý bude výsledkom práce a intenzívneho dialógu vlády a širokého okruhu sociálnych partnerov. Som presvedčený, že to zvládneme. Slovensko dnes viac ako inokedy potrebuje sociálny zmier, pokojnú atmosféru na prijímanie rôznorodých opatrení," zdôraznil nový šéf exekutívy.
Za negatívne dedičstvo po predchádzajúcej vláde označil prudký nárast deficitu v prvých troch mesiacoch tohto roka, zlyhanie finančnej správy či stupňujúce sa sociálne napätie v zdravotníctve a školstve.
"Priznám sa, že ja ani noví členovia vlády sme neočakávali takéto krajne nepriaznivé dedičstvo po odchádzajúcej vláde. Vynaložíme maximálne úsilie, profesionálny politický výkon, aby sme tieto urgentné krízové javy zvládli," dodal Fico.
Slávnostný prípitok novej vlády. FOTO: SITA
Radičová odovzdala úrad
Robert Fico si za necelú hodinu prebral od bývalej predsedníčky vlády Ivety Radičovej aj Úrad vlády.
„Som veľmi rád, že bola zopakovaná tradícia, ktorú som zaviedol v roku 2010, pretože keď som prišiel v roku 2006 ako predseda vlády do tejto budovy, čakala ma len upratovačka,“ povedal Fico s tým, že keď prichádzala v roku 2010 Iveta Radičová čakal na ňu s pohárom šampanského. Teraz ho čakala so šampanským ona.
Fico sa s Radičovou dohodol, že sa stretnú ešte raz, a to na budúci týždeň, keď ho s novým ministrom obrany pôjde Radičová predstaviť zamestnancom rezortu.
„Chce mi poskytnúť informácie z tohto prostredia, ktoré získala, keď zastupovala aj túto pozíciu,“ konštatoval predseda vlády.
Nový premiér informoval Radičovú, že má záujem vytvoriť novú tradíciu pri zaobchádzaní s ústavnými činiteľmi.
Desiati poslaneckí náhradníci za členov novej vlády tiež zložili v Národnej rade ústavou predpísaný poslanecký sľub.
V parlamente tak uvoľnili miesto ďalším z kandidátky Smeru, a to Viliamovi Holevovi, Ľubošovi Blahovi, Viere Mazúrovej, Milanovi Halúzovi, Jánovi Babičovi, Rastislavovi Čepákovi, Petrovi Fitzovi, Viere Kučerovej, Štefanovi Hrehovi a Jozefovi Ježíkovi.
Počet náhradníkov ešte vzrastie podľa toho, koľko poslancov odíde na ministerstvá na posty štátnych tajomníkov.
Dvojky na rezorty majú ísť robiť napríklad Braňo Ondruš, Peter Pellegrini, Jozef Buček či Marián Saloň, prípadne aj iní.
Vďaka volebnému výsledku Smeru a odchodom poslancov do exekutívy získa funkcie približne stovka ľudí z kandidátky sociálnych demokratov.
Gašparovič radil poslancom
Prezident Ivan Gašparovič novozvoleným poslancom v parlamente pripomenul povinnosti vyplývajúce z ich postavenia a pokúsil sa pomenovať problémy súčasného Slovenska.
„Vaše miesta v týchto laviciach sú skúškou dôvery občanov vo vašu osobnú zodpovednosť, ale aj skúškou zodpovednosti politických subjektov zastúpených v parlamente,“ povedal Gašparovič počas vystúpenia na ustanovujúcej schôdzi parlamentu.
Parlamentná pôda podľa hlavy štátu stelesňuje základy právneho štátu, pričom v šiestom volebnom období to budú práve oni, kto ponesie zodpovednosť za ústavnosť a zákonnosť.
Dodal, že oceňuje angažovanosť občanov, ktorí razantne nastavili požiadavky na smerovanie vecí verejných, ale aj spoločenského a politického života.
Gašparovič zdôraznil akútnu potrebu riešiť nezamestnanosť, najmä mladých ľudí. Upozornil, že problém nezamestnanosti súvisí s chudobou či kriminalitou.
S poľutovaním poznamenal, že absentuje komplexná stratégia a opatrenia, ktoré sa v tejto oblasti prijímajú, sú často len čiastkové.
Poukázal ďalej na ochranu zdravia, keďže súčasný stav podľa neho pripomína situáciu, keď je len jednou z nákladových položiek, ktoré treba znížiť na minimum.
Zdôraznil, že občania sú predovšetkým ľudskými bytosťami a „nemôžu sa stať objektom experimentu na úkor svojho zdravia.“ Akcentoval tiež potrebu rozvíjať vidiek, prosperujúce poľnohospodárstvo či školstvo.
Zriadili prvé výbory
Poslanci neskôr zriadili Mandátový a imunitný výbor a za jeho predsedu v tajnej voľbe zvolili Miroslava Číža zo Smeru (dostal 141 hlasov).
Snemovňa zároveň zriadila Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a za predsedu si tajne vybrala Miroslava Beblavého z SDKÚ (133 hlasov).
Po zvolení ďalších členov týchto dvoch výborov Pavol Hrušovský (KDH) rokovanie ustanovujúcej schôdze prerušil, aby mohol zasadnúť Mandátový a imunitný výbor.
Jeho prvou úlohou je preveriť platnosť poslaneckých mandátov.
Po prestávke zákonodarný zbor pristúpi k tajnej voľbe predsedu parlamentu. Kandidátom na tento post je Pavol Paška (Smer).
Následne sa budú tajne voliť štyria podpredsedovia NR SR. Do týchto funkcií kandidujú Jana Laššáková, Renáta Zmajkovičová (obe Smer), Ján Figeľ (KDH) a Erika Jurinová (OĽaNO).
Pozrite si zoznam poslancov >>
Niekoľko protestujúcich sa dostalo na balkón medzi novinárov. FOTO: SME - TIBOR SOMOGYI
Na protest prišlo len dvadsať ľudí
Len dvadsať ľudí prišlo ráno na protest Gorila, ktorý má sprevádzať ustanovujúcu schôdzu.
Svoju účasť cez sociálnu sieť Facebook pritom prisľúbilo takmer 500 ľudí.
Vzhľadom na to, že demonštrácia má trvať až do 18.00 h, možno očakávať, že protestujúci budú pred parlamentom postupne pribúdať.
"Je deväť hodín ráno, ľudia sú v práci, my máme vyvrcholenie, respektíve hlavný bod programu o štvrtej poobede, ale mienime tu byť počas celého dňa. O chvíľu nám prídu plechové sudy a my sa budeme snažiť upozorniť na to, že občania sú stále tu," povedal jeden z organizátorov demonštrácie Peter Pčolinský.
Na míting usporiadatelia pozvali okrem nespokojných občanov aj školských odborárov a predstaviteľov komory sestier.
"Učitelia sľúbili, že kto bude môcť, tak príde, sestričky uvítali našu podporu ich požiadavkám a uvidíme, či prídu aj ony," doplnil Pčolinský.
Demonštranti na chodbe parlamentu. FOTO: SME - TIBOR SOMOGYI
Na bezpečnosť a pokojný priebeh protestu dohliada niekoľko policajných hliadok. Silové zložky protestujúcich preventívne oddelili od sídla zákonodarcov kovovými zátarasami.
"Ak mám otvorene ľudsky povedať, mne sa to nepáči preto, lebo dnešný deň považujem pre Slovensko za slávnostný... Ak by som vedel konkrétny dôvod toho protestu, možno by som sa vedel vyjadriť konkrétne, ale takto môžem vyjadriť len isté počudovanie nad tým," komentoval konanie protestu Pavol Hrušovský.
Organizátori mítingu vopred jeho účastníkov prostredníctvom sociálnej siete upozornili, že dnes nebudú môcť sledovať zasadanie zákonodarcov z balkóna pre verejnosť.
Jeho obmedzenú kapacitu by mali využiť médiá a diplomati.
