TEXT SME PUBLIKOVALI V ROKU 2012

Slováci sú národom horaliek, ročne ich zjedia milióny

Kultové sladkosti, ktoré niektorí jedia namiesto chleba. Prečítajte si reportáž z továrne, kde sa rodia horalky. V roku 2015 oslavujú 50 rokov.

V Pečivárňach Sereď vyrábajú horalky od roku 1965.(Zdroj: David Trčka)

Čo je najobľúbenejšou pochutinou Slovákov a Sloveniek? Bryndzové halušky? Parenica? Mastný chlieb s cibuľou? Omyl, Slováci sú národom horaliek. Pečivárne v Seredi ich ročne vyrobia 160 miliónov kusov. V roku 2015 oslavujú 50 rokov výroby.


„Ahoj, hľadám Slovákov žijúcich v Paríži. Máš záujem sa s nami stretnúť? Prinesieme slovenské horalky!“ Obľúbené oplátky sú evergreenom a ako dokazuje inzerát na internete, patria už k národnému dedičstvu.

Vážia päťdesiat gramov, majú rovnako rokov a toľko fanúšikov, že na Facebooku pohodlne prebijú víťaza parlamentných volieb. Pre Slovákov v zahraničí sú horalky čosi ako vlastenecká potravina a chuťové spojenie s domovom. Ak niečo rozcitlivie krajana v Írsku, nebudú to halušky s bryndzou, skôr fernet, kofola, treska v majonéze - a chrumkavé horalky.

Tu boli naši

Mnohým horalky do zahraničia prichádzajú poštou a pohodený lesklý obal v cudzine prezrádza prítomnosť Čechov a Slovákov.

Kultové hranaté sladkostí sú hviezdou aj na internete. Okolo nich sa krútia inzeráty, anekdoty („Babka, prečo máš také veľké ústa? Aby som mohla jesť horalky na dĺžku!“) a statusy na sociálnych sieťach („mne priateľka do Anglicka neposlala horalky, ale iba pohľadnicu“).

Otázkou však je, prečo si takú popularitu získali horalky a nie iné príbuzné oplátky? A v čom sa líšia napríklad od tatraniek? Faktom je, že obe značky vznikli ešte v socializme a prežili dodnes. Rozdiel je v náplni (v prvej sú arašidy, v druhej lieskové oriešky) a najmä v spôsobe máčania.

Spory, či chutia lepšie tatranky alebo horalky, sú už folklórom, ale faktom je, že majú rovnakého výrobcu. Pozor, hovoríme o firme Sedita, výrobcovi vo vlastníctve I.D.C Holding, nie o českej Opavii. Práve tieto firmy sa pred rokmi súdili pre horalky, presnejšie, o dizajn ich obalu (pozri rámček).

horalky1.jpg

Foto - David Trčka

Továreň v Seredi

Kým v Anglicku Slováci predvlani nakúpili štrnásť ton horaliek, pečiváreň v Seredi toto číslo vychrlí rýchlejšie. Za jedinú zmenu.

Ročný rekord je 160 miliónov kusov a všetky sa predajú. To môže znamenať všeličo, napríklad aj to, že niektorí sladké rezy konzumujú denne ako chlieb.

„Tieto stroje nefoťte,“ varuje nás riaditeľ I. D. C Holding Stanislav Cicák. Stojíme pri linke vo výrobnej hale a fotograf obetuje záber, nemáme v pláne priemyselnú špionáž. Práve v tomto bode sa výroba slovenských horaliek v čomsi líši od českých. Konkrétne v čom, sa nedozvieme.

Riaditeľ si zato pochvaľuje moderné stroje, v posledných rokoch uľahčili výrobu. „V starej pekárni sme museli mať desiatky automatov, ktoré boli náročné na obsluhu a teplota v hale neklesla pod štyridsať stupňov. Dnes je vnútri príjemne a na celú novú linku nám stačí dvadsaťtri ľudí,“ vysvetľuje.

Najdrahšie sú automaty na pečenie s tvrdými chrómovými platňami. „Tie v požadovanej kvalite vyrábajú len dve firmy na svete. Pečú však rovnomerne, vďaka čomu sú horalky ešte lepšie štandardizované," hovorí Cicák.

horalky2.jpg

Toto ešte nie sú horalky. Pláty cesta sa pečú rýchlosťou štyridsaťpäť kusov za minútu, ukazuje riaditeľ Stanislav Cicák (vľavo). Foto - David Trčka

Zarábanie cesta

Horalka vzniká spojením troch prvkov – piatich plátkov z oplátkového cesta, náplne z pomletých arašidov a kakaovej polevy, v ktorej sú namočené okraje.

Prechádzame dezinfekčným filtrom a v ochrannom odeve si ideme pozrieť, ako horalky zamiesia, upečú, vykroja, máčajú a zabalia. Pre prísnu hygieny do haly nepúšťajú exkurzie a reportérov iba zriedkavo.

Prvé sledujeme zarábanie cesta. „To je ešte jednoduché, podobne robíte cesto na palacinky,“ vysvetľuje Stanislav Cicák. Základom je oplátková múka vhodných parametrov, ktorú posledné roky nakupujú v Maďarsku. Tú uskladnia v obrovskom sile, odtiaľ sa podľa potreby odsýpa o podlažie nižšie.

Všetko sa začína v dávkovacej váhe, kde sa mieša múka s vodou a s ďalšími prísadami. Cesto pretrasú a čerpajú na poschodie k výrobnej linke. Súčasne s cestom pripravujú náplň. Do zásobníka zhora sypú kakao, tuk, arašidy, potom sa hnedá hmota mixuje a zjemňuje cez trojvalce. Náplň obsahuje sedem percent arašidových orieškov, ktorí pečiváreň pripravuje vo vlastnej pražiarni.

horalky4.jpg

Z jedného plátu vznikne dvadsaťosem oblátok. Fanatickí stúpenci horaliek by uvítali, keby ich nerezali, ale predávali sa vcelku. Foto - David Trčka

Pri páse

Dolu na výrobnej linke to už odsýpa. Na pásy naliate neforemné cesto forma stláča do podoby plátu. Vznikajúce „odpečky“ sú na predaj ako krmivo pre dobytok a podobne sa zužitkujú polámané nepodarky z neskorších fáz výroby, ktoré znovu primiešajú do náplne. Inými slovami, minimálne straty materiálu.

Pláty rozmerov väčšieho notebooku (z každého vykroja dvadsaťosem oplátok) idú do automatov na pečenie. Pri teplote 180 stupňov ich pečú 97 sekúnd.

Fotobunka pláty počíta a rozdeľuje, aby sa dali na seba bleskovo naskladať – štyri s náplňou, piaty navrch bez náplne. Natreté pláty cestujú do chladiacich veží a chladia sa pri šesťstupňovej teplote. Akési megahoralky - nerozrezané pláty – po kontrole na váhe idú na rezanie. A získavajú povedomé tvary.

horalky3.jpg

Máčanie po obvode je chúlostivá procedúra - horalka s čokoládou po celom povrchu už nie je horalkou. Foto - David Trčka

Olovrant len po práci

O kus ďalej rozrezané horalky polieva čokoláda. Rýchlosť nám imponuje, šesťsto kusov za minútu. Máme šťastie, na vedľajšej linke bežia tatranky, takže môžeme porovnávať. Už na prvý pohľad je máčanie horaliek zložitejší proces – medzerami medzi oplátkami nesmie preniknúť poleva.

Zamestnanci medzitým kontrolujú stovky malých obdĺžnikov a špeciálnymi bodákmi vyhadzujú nepodarky. Nie je ich málo, oplátky sú krehké, lámu sa. Horalky na odpis ležia v košoch pri linke a lákajú na olovrant. Hygiena však nepustí – výrobky je povolené konzumovať iba v denných miestnostiach alebo mimo výrobnej haly.

„Linka ide v nepretržitej prevádzke. Každé zastavenie spôsobuje problémy, napríklad zatekanie čokolády," vysvetľuje Stanislav Cicák a počíta, že cesta horaliek od začiatku až sem trvá asi štyridsať minút.

Baliaci stroj zvára a oddeľuje celuloidové obaly, nastrekuje dátum spotreby. Na konci haly už linka chrlí sladkosti v charakteristických obaloch. „V priebehu zmeny sa výrobky testujú a na konci sa schádza komisia špecialistov. To sú ľudia, ktorí majú senzorické skúšky a ohodnotia výsledok,“ vysvetľuje Cicák.

horalky5.jpg

Výrobný koniec horaliek – balenie a distribúcia. S automatickou linkou to trvá štyridsať minút – môžete skúsiť či to podomácky v kuchyni zvládnete rýchlejšie. Foto - David Trčka

Pružná výroba

Výrobca zaručuje trvanlivosť osem mesiacov, každý však vie, že horalky najlepšie chutia čerstvé. Aj preto výroba veľmi pružne reaguje na dopyt, napríklad hypermarkety požadujú oplátky do dvadsaťštyri hodín.

"Stane sa, že večer odberateľ zavolá a na druhý deň spúšťame výrobu. To najmä vtedy, ak reklamná kampaň zvýši odbyt a rýchlo míňa zásoby," hovorí PR manažér I. D. C. Holding Dušan Chynoranský.

Dlhodobé skladovanie horaliek je problematické v Česku, Maďarsku a Poľsku, kde obchody sťahujú sladkosti už po troch mesiacoch.

Na záver trochu matematiky. Desať ton horaliek vyrobí linka za sedem a pol hodiny. Tri linky Sedity za zmenu vychrlia sto ton, čo sú dva milióny horaliek. Zaujímavejšie je však niečo iné – že sa všetky zjedia.

ico

Bitka o horalky

Slováci sú výnimkou, sladkosti nebývajú vlastenecké potraviny.

Sladkosti podobné horalkám piekli na južnom Slovensku už koncom 19. storočia. Aspoň to uvádza slovenský výrobca Sedita. Oficiálne ich dejiny začínajú rokom 1953. Pečivárne Sereď priniesli na Slovensko veľkovýrobu trvanlivého pečiva od roku 1959, od roku 1965 sú na trhu aj horalky.

So značkami kofola, vinea, margot či bon pari, prežili pád socializmu a po roku 1989 využili vlnu chuťovej nostalgie. V deväťdesiatych rokoch podnik sprivatizovali, dnes ho vlastní spoločnosť I. D. C. Holding. Horalky však nevyrába jediný.

Po rozdelení republiky zostali práva na značku v oboch častiach bývalého Československa. Českým výrobcom horaliek a tatraniek je Opavia-LU, dnes pod potravinárskou skupiny Danone.

Spor známy ako bitka o horalky sa začal v roku 2003. Za dizajn obalov nápadne podobný výrobkom Sedity podala firma I. D. C. Holding žalobu na českú Opaviu. V auguste 2004 Opavia po predbežnom opatrení súdu sporné oplátky stiahla z trhu. V septembri však opäť prišli na trh horalky od Opavie v priesvitnom obale.

V roku 2006 firmy uzavreli dohodu. Podľa tej môžu výrobcovia používať rovnakú značku, musia ju však vizuálne odlíšiť – Sedita píše názov na výšku, Opavia na šírku. Rozdiely však nie sú iba v balení. Napríklad česká horalka je ľahšia o desať gramov a má len štyri, trochu tvrdšie pláty.

Miloš Krekovič

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  2. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  4. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  5. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  6. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  7. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  8. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  10. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 853
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 868
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 7 210
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 627
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 355
  6. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 6 308
  7. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 039
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 018
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 835
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 3 953

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Konferencia biskupov Slovenska síce kritizuje verejnú podporu kňazov Kotlebovej strane, nehovorí o škodlivosti jej ideológie.

DOMOV

Sledoval Kaliňákove a Počiatkove účty, pôjde pred súd

Filip Rybanič čelí obvineniam z porušenia bankového tajomstva.

DOMOV

Prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.

Neprehliadnite tiež

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Konferencia biskupov Slovenska síce kritizuje verejnú podporu kňazov Kotlebovej strane, nehovorí o škodlivosti jej ideológie.

Slovensko má po 35 rokoch druhé národné plemeno oviec - slovenskú dojnú ovcu

Vyšľachtená je z pôvodných slovenských plemien a špecializovaných dojných plemien.

Gajdoš sa stretol s ministrom obrany Spojených arabských emirátov

Hlavnými témami rokovania boli rozvoj spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany.

Ak by kotlebovci neporušovali zákony, prokuratúra by návrh na zrušenie nedala

Marian Kotleba si myslí, že je za tým aj snaha zabrániť strane zúčastniť sa krajských volieb.