Bubnovaním aktivisti vítali nových poslancov. Zaujali skôr turistov.
BRATISLAVA. Z tisícok ľudí na protestoch Gorila zostali desiatky. Zišli sa v stredu pred Národnou radou. Organizátori tvrdia, že ešte nekončia.
„Vôbec nie je podstatné, koľko ľudí príde. Podstatné je, aby sa pokračovalo. Kým vláda a poslanci nezačnú pracovať pre občanov, a nie pre záujmové skupiny,“ hovorí Peter Pčolinský, ktorý je v tíme organizátorov protestov od začiatku.
Ísť za svojím cieľom
Aktivisti v stredu pred Národnou radou bubnovali na osem plechových barelov. Poslanci si ich veľmi nevšímali. Skôr boli atrakciou pre turistov.
Pčolinský do megafónu čítal úryvky zo spisu Gorila. Potom pofajčieval, odpovedal na otázky médií.
Pripúšťa, že počiatočná eufória rýchlo opadla. „Na Slovensku ľudia nie sú zvyknutí protestovať, byť trpezliví a ísť za svojimi cieľmi.“
Aktivista, bývalý novinár a karikaturista Mikuláš Sliacky bol spočiatku prívržencom hnutia. Naposledy sa zúčastnil na mítingu, ktorý bol 24. februára na Hviezdoslavovom námestí.
„Vydržal som tam asi dvadsať minút. Nedalo sa to počúvať.“
Skončili neslávne
Pokus sa podľa neho skončil neslávne. Ľudia totiž neprejavili väčší záujem ohradiť sa proti tomu, čo Gorila predstavuje. Za problém Sliacky považuje zlé vedenie protestov.
„Ak by sa pridalo viac ľudí, mohlo sa vygenerovať iné vedenie.“
Pčolinský hovorí, že spory vo vedení vznikli práve po tom, ako sa pridali ľudia, ktorí sa snažili presadzovať inú cestu.
„Robili niektoré veci bez nášho vedomia, čo sa nám nepáčilo. Keď sme im to vyčítali, povedali, že končia.“
Aktivity hnutia sú podľa neho náročné aj finančne. Náklady na akciu vyčísľuje na 600 až 700 eur.
Prenájom aparatúry, zabezpečenie sanitky, letáky. Pohyby na účte, kam ľudia môžu posielať príspevky, zverejňujú na internete. Ku koncu marca tam bolo 713 eur.
Pred voľbami sa zapájali aj politici najmä z nových strán. „Už sú ticho. Bolo to len predvolebné divadlo,“ dodáva Pčolinský.
