Frankfurt 16. augusta (TASR) - Obrazy zo zatopenej Prahy či vstupnej haly Hlavnej železničnej stanice v Drážďanoch vyvolali zákonite otázky, či tohtoročné letné záplavy nesúvisia so zásahmi človeka do prírody a nie sú ich priamym dôsledkom. Aj keď sa takéto myšlienky hodia napríklad do rétoriky politikov, nemožno ich vedecky dokázať, pripomína dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Stredná Europa patrí do tzv. mierneho klimatického pásma, nevyskytujú sa tu tropické búrky, nevládnu polárne pomery. Ani pásma mierneho podnebia sa však nevyhnú extrémom počasia - počnúc záplavami, tuhými zimami a vytrvalými suchami, pokračuje denník a vysvetľuje, že o klimatických zmenách možno hovoriť vtedy, pokiaľ extrémy počasia v danej oblasti výrazne menia dlhoročné priemerné hodnoty napríklad teplôt alebo zrážok.
V dejinách strednej Európy prišlo k takýmto zmenám niekoľkokrát. Teplota v stredoveku zodpovedala dnešným hodnotám, okolo roku 1700 nastúpila v strednej Európe menšia doba ľadová, ktorá trvala približne do roku 1900. Obyvatelia tohto územia žijú momentálne v tzv. modernom klimatickom optime, kedy sa priemerná teplota v porovnaní s malou dobou ľadovou zvýšila o 0,3 stupňa a naprší o 300 mililitrov vody viac ako pred 300 rokmi.
Historické dokumenty dokazujú, že záplavy neboli v tomto kúte sveta ničím výnimočným ani v minulosti. K najintenzívnejším záplavám v uplynulom tisícročí prišlo podľa klimatológov v roku 1342. Obrovské masy vody zmenili v priebehu ôsmich júlových dní charakter krajiny často do takej miery, že to možno spoznať ešte aj dnes. Klimatológovia dokonca tvrdia, že v období pred priemyselnou revolúciou postihovali záplavy Strednú Európu oveľa častejšie ako dnes.
Najväčším problémom moderného človeka je to, že výčiny prírody znáša oveľa ťažšie. Vodný živel dokáže totiž v priebehu pár hodín zničiť rozsiahlu infraštruktúru, cesty, budovy, mosty. A tieto sú dnes vybudované nepomerne hustejšie ako pred 200 - 300 rokmi. Chýba voľná pôda, kam by voda mohla vsiaknuť a odísť prirodzenou cestou. Za nemúdry možno označiť taktiež zvyk stavať veľké obytné a nákupné komplexy v blízkosti vodných tokov, uzatvára FAZ.
