Ak by sa SNS dostala do parlamentu, Smer by s ňou nešiel do koalície, hovorí minister kultúry MAREK MAĎARIČ.
Ste opäť ministrom kultúry. Nie ste sklamaný? Hovorilo sa, že by ste chceli byt ministrom zahraničia.
"Nikdy som nechcel byť ministrom zahraničia. Ak som mal nejaké ambície, vždy sa týkali oblasti, v ktorej som pôsobil. Som človek z prostredia kultúry - najmä tej audiovizuálnej."
Budú sa stavať ďalšie sochy Svätopluka?
"Ministerstvo kultúry sochy nestavia."
Ale za éry prvej vlády Roberta Fica sa stavali.
"Ministerstvo má za úlohu aj formou grantového systému podporovať aj sochársku tvorbu. Ale nie vymýšľať, aká socha sa má postaviť."
Svätopluk bol nápad Smeru a rozdelil spoločnosť. Bol to dobrý nápad?
"Postaviť sochu Svätoplukovi bol dobrý nápad. Vnímal som a vnímam diskusiu o tom, kto tú sochu robil a ako bola zadávaná. Ale v samotnej soche problém nevidím."
Starí Slováci sa vrátia na jej podstavec?
"Socha je súčasťou areálu, ktorú spravuje Národná rada. Sochár Ján Kulich dal vtedajšiemu predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi súhlas na zmeny, a tak si myslím, že to tak asi zostane."
Budete ministrom pre národnostné menšiny? Kompetencie vicepremiéra Rudolfa Chmela by údajne mali prejsť na vás.
"Nemyslím si. Považoval by som za správne, keby sa na ministerstvo kultúry vrátilo to, čo tu vždy bolo - podpora národnostnej kultúry. Bolo to tu aj za ministra kultúry Chmela a potom sa to presunulo pod vicepremiéra aj s folklórnym súborom Ifjú Szívek. Ak má ministerstvo koordinovať kultúrnu politiku, malo by mať vplyv aj na kultúry menšín."
Hlavná časť portfólia nemá prejsť pod vás?
"Zmena kompetenčného zákona ešte nie je na svete. Myslím si však, že by sa sem malo vrátiť to, čo som menoval. A pri vláde by mal byť splnomocnenec pre menšiny."
Takže tú agendu nechcete?
"Myslím, že na kultúru patrí kultúra."
A ľudskoprávne veci?
"Možno na ministerstvo zahraničia. Ale o tom sme sa ešte podrobnejšie nebavili."
Mali by sa k vám vrátiť menšinové jazyky?
"To si ešte predstaviť viem. Jazyk je dominantná súčasť kultúry."
Od júna by sa mal rozšíriť zoznam obcí, kde pribudne dvojjazyčná tabuľa. Zostane to tak?
"Mali by sme postupovať v zmysle zákona. Na druhej strane nemyslím, že treba silou-mocou trvať na tom, aby sa niekde odstraňovali tabule. Tieto veci nech ukáže sám život. Toto nie je priorita, ktorej by sme sa mali venovať. Určite nechceme dávať zámienky na problémy."
Za Ficovej vlády nezmizne ani jedna dvojjazyčná tabuľa?
"Ak ju niekto ukradne, tak zmizne. Nie, nebudeme nič aktívne rušiť."
Je pre vás lepší Béla Bugár ako SMK?
"V zmysle radikalizmu určite."
Keď je pre vás niekto politickým partnerom pre menšinové veci, je to Bugár?
"Na Slovensku nemáme len maďarskú menšinu. Nedá sa povedať, že keď je štyristotisícová menšina, má väčšie práva tridsaťtisícová."
V Rade vlády pre ľudské práva, menšiny a rodovú rovnosť sú zástupcovia podľa početnosti menšiny. Zachováte to?
"Je dôležité, aby v rade mala zastúpenie každá menšina a aby sa žiadna menšina necítila ukrivdená oproti iným."
V minulosti bol v rade jeden Maďar a jeden Chorvát. Bolo to spravodlivé?
"Spravodlivé? Ten hlas tam znel. Vytvárala sa tam politika pre menšiny ako také - nie maďarskú alebo inú."
Dnes tam majú Maďari viac hlasov ako iní.
"Je to veľmi citlivá otázka, ktorú treba premyslieť. Rovnako sa treba trápiť s tým, ako postupovať pri kultúre menšín. Keby ste rozdelili podporu len mechanicky, vyjde vám, že malá menšina s veľkou váhou - napríklad židovská - dostane nesmierne málo finančných prostriedkov. Niekde musíte nasadiť aj pozitívnu diskrimináciu."
Zostane balík na maďarskú menšinu úplne rovnaký?
"Menšinovú kultúru musíme vnímať v jednom balíku s podporou kultúry ako takej. Jedna oblasť nemôže mať výhody. Ani slovenská kultúra nemôže byť diskriminovaná. Každá kultúra - menšinová či väčšinová - dostane adekvátne finančným možnostiam rezortu."
Bude sa balík, ktorý je teraz daný rozpočtom, meniť?
"Dnes (vo štvrtok - pozn. red.) som prvýkrát riadne v práci. Včera som zadal sériu úloh a podkladov, na ktorých sekcie pracujú. Musím sa do hĺbky oboznámiť so všetkým vecami. Nechcite teraz do mňa úplne presné čísla."
Ale asi máte predstavu, či Maďari dostávajú málo, alebo veľa.
"Ak nie je terajší stav nastavený nespravodlivo, nebudem do neho zasahovať. Nepočul som zatiaľ, že by sa niekto na neho sťažoval."
Budú sa platiť koncesionárske poplatky?
"Nie je to len otázka RTVS. Je to širšia otázka verejných financií z hľadiska potreby ich ozdravenia v roku 2013 a zníženia deficitu pod tri percentá. Je to aj vec ministra financií. Zrušenie znamená výpadok v príjmoch okolo 70 miliónov eur a zároveň bude nový výdavok vo výške najmenej 90 miliónov. Znamenalo by to pre verejné financie mínus 160 miliónov eur a možno aj viac. Tu budem musieť rokovať s ministrom financií a možno aj s premiérom."
Minister financií vám určite povie vyberajte. To má v náplni práce.
"V tejto chvíli je tu určite aj možnosť oddialenia zrušenia poplatkov. Definitívne rozhodnutie ešte nepadlo.
Zostane STV a SRo zlúčená? Kritizovali ste to.
"Áno. A časť kritiky bola oprávnená, ako ukázal čas. Na druhej strane, keď sa nejaké procesy rozbehnú, bolo by nesprávne to rozdeľovať, pretože by došlo k zdržiavaniu a možno k ešte väčšiemu chaosu. Teraz nevidím ako užitočné to silou-mocou rozdeľovať ako nejaký revanš.
Vzdali ste sa myšlienky mediálneho komplexu?
"Nie. Dodnes som presvedčený - a zdá sa, že sú o tom presvedčení aj v Mlynskej doline - že prevádzkové náklady dvoch budov vzhľadom na ich využitie sú neúmerné. Sú využité možno na 20 - 25 percent, sú energeticky, technologicky zastarané. To treba vyriešiť. Ale malo by byť jasné aj vedeniu RTVS, že by to malo byť v dialógu. Prísť s inzerátom na hľadanie budovy v čase, keď jeden minister kultúry už nie a druhý ešte nie je, je veľmi zvláštne. Nechcem byť zlým prorokom, ale nečítam za tým nejaké dobré úmysly."
Cítite za tým kšeft?
"Neviem. Možno, že už existuje konkrétna predstava. Možno už je niekto, kto chce ponúknuť nejaký priestor. Ale ak by to mal byť seriózny zámer, mal by prísť v čase, keď tu nejaký minister kultúry sedí a zámer má byť aj odkomunikovaný."
Budete mať možnosť to ovplyvniť. Aká je vaša predstava?
"Nechystám sa tieto veci ovplyvňovať - vy sa na to pýtate. Mohol by som povedať, že je to vec RTVS, jej vedenia a rady. Je to však taká významná vec, že by tu mala byť snaha informovať o tom. Všetci hovoríme, že sú tu časy transparentnosti a tu sa zrazu hodí inzerát, že sa hľadá miesto, kde by mohli spoločne pôsobiť STV a SRo? Tak sa to nerobí."
Pribudne k RTVS TASR?
"Nie. TASR plní iné funkcie. Je informačným servisom aj pre televízie a rádiá. Neviem, ako by na to reagovali iné elektronické médiá - či by pre nich TASR bola ešte organizáciou, od ktorej by odoberali informácie."
Necháte odvolať šéfku RTVS Miloslavu Zemkovú?
"Nemôžem ju odvolať."
Dá sa zmeniť zákon. Tak sa to v tejto krajine robí pravidelne.
"V prvom rade sa s pani Zemkovou stretnem a porozprávam, ako si predstavuje udržateľné fungovanie RTVS v tomto novom režime."
Pôjde 30 miliónov eur na rekonštrukciu SNG, ako to tesne pred odchodom ohlásil exminister Daniel Krajcer?
„Rekonštrukcia SNG zostáva pre mňa prioritou, ale musím zistiť, či ide o reálne alokované prostriedky a či nešli na úkor životne dôležitých potrieb iných inštitúcií. Napriek tomu, že som presvedčený, že je to asi prvá vec v oblasti veľkých investícii, rád by som o tejto otázke debatoval so zástupcami výtvarníkov, aby potom nikto nespochybňoval, prečo sa ide rekonštruovať SNG a prečo sa nejde budovať napríklad nové priemyselno-technické múzeum.“
Ministerstvo rozhodlo o vložení 7,3 milióna eur do súkromnej galérie Danubiana. Nejde o rizikovú investíciu?
„Pýtate sa ma to v prvý deň, prvé informácie dostanem v utorok. Chcel som si pozrieť zakladajúcu zmluvu na internete, ja tam nafotená tak, že vidno len polovicu strany. Musím vedieť, aké sú tam záväzky štátu, aká je predstava smerovania tejto galérie. Chystám budúci týždeň stretnutia s predstaviteľmi kultúrnej obce, aby som sa spýtal na ich očakávania, čím nechcem povedať, že nemám schopnosť rozhodnúť aj inak.“
Výtvarníkom sa napokon podarilo oddeliť zoštátnenie Danubiany od Kunsthalle. Projekt Kunsthalle máte v programe aj vy. Je reálne dať 30 miliónov na SNG, 7,3 milióna na Danubianu a ďalšie milióny na Kunsthalle?
„Odchádzajúci minister otvoril niekoľko vzdušných zámkov a my sa s tým musíme vyrovnať. Bolo by ilúziou si myslieť, že v tomto čase ozdravovania verejných financií budeme schopní sprevádzkovať ďalšie dve - tri galérie.“
SND je po sérii škandálov stále bez riaditeľa, posledný konkurz dopadol neúspešne. Ako chcete situáciu riešiť?
„Minister kultúry nemôže vymenovať riaditeľa priamo, takže sa uskutoční výberové konanie. Dal som si predložiť, aké sú jeho podmienky, ak budú pre mňa uspokojivé, tak to necháme bežať. Pokúsim sa vymenovať čo najlepšiu komisiu a dúfam, že tá dobre vyberie a ľuďom v SND sa vráti chuť tvoriť a pracovať.“
Vidíte vôbec osobnosť, ktorá by dokázala znechutených divadelníkov stmeliť?
„Možno sú niektorí domotivovaní, možno tam boli nejaké kauzy, ale úroveň SND v jednotlivých zložkách je veľmi dobrá. Ak by sme sa na to pozerali tak, že tu neexistuje človek, ktorý by dokázal túto inštitúciu uspokojivým spôsobom zvládnuť, tak pochybujeme sami o sebe ako o kultúrnej spoločnosti. Nechcite však od mňa, aby som hovoril nejaké meno.“
Nespokojní sú aj spisovatelia, ktorí prišli o Domov spisovateľov, ktorý takmer rok chátra. Čo s ním?
„Je to vo fáze rekonštrukcie, na ktorú sa chcem pozrieť. Musí sa vymyslieť nejaký spôsob, ako Budmerice udržať ako Domov pre spisovateľov a umelcov. Ako zariadenie, kde môžu využívať štipendijné programy a kde by mali priestor na tvorbu. To bude moje politické zadanie pre odborné útvary, aby na to našli riešenie.“
V súvislosti s Budmericami minister Krajcer ohlasoval zdobrovoľnenie autorských odvodov do Literárneho fondu. Zostanú povinné?
„To je špeciálne dobrá téma na široký okrúhly stôl s predstaviteľmi kultúrnej obce, aby rozhodli. Je to zdedený systém viaczdrojového financovania kultúry, keď sa dve percentá spätne používajú na financovanie štipendií, cien a pobytov. Ja sám, keď som bol mladší a bol som autorom na voľnej nohe, získal som polročné štipendium na písane scenára. Pomohlo mi to existenčne aj ako autorovi, aj na preklenutie životnej situácie, takže si nemyslím, že je to neužitočný spôsob podpory umelcov. Dodnes som platcom tých dvoch percent a som rád, že pomáhajú umelcom.“
Platí to aj veľa ľudí, ktorí z toho nemajú nič.
„Najmä mnohí herci hovoria, na čo to platím. Ale herci účinkujú v dielach, ktoré tvoria scenáristi, ktorí sa možno aj na základe štipendií niekde autorsky posunuli a tvoria. Je to všetko prepojené, ťažko odvodiť, kto z toho niečo má, a kto nie.“
Navrhujete zariadiť nový fond na prerozdeľovanie grantov. Nebude to iba ďalší úrad? V čom to bude transparentnejšie?
„Vnímam kontext dlhodobejšej kritiky grantového systému. Prevažuje nespokojnosť, ako granty ministerstvo kultúry a príslušné komisie rozdeľujú. Sú očakávania, že ak sa to dá do určitej samosprávy kultúrnej obce, bude to spravodlivejšie. Samozrejme, že je to dvojsečná zbraň, ako sa ukázalo pri audiovizuálnom fonde. Napriek tomu aj v tomto fonde sa detské choroby postupne odstraňujú tak, aby tam nedochádzalo ku konfliktom záujmom. Týmto smerom by mohol ísť aj grantový systém. Okrem toho, že by to bolo odpojené od ministerstva kultúry, chcel by som k prostriedkom zo štátneho rozpočtu pridať aj nejaké percento výnosov z hazardných hier a lotérií, aby inštitúcia mala dvojnásobok prostriedkov na kultúru.“
Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry mešká. Vstúpi doň ministerstvo intenzívnejšie?
„Dnes sú už dominantným aktérom Košice, ja som primátora mesta požiadal, aby mi veľmi rýchlo dal informácie, čo potrebuje od ministerstva kultúry. Je to jedna z priorít, bude to vizitka nielen Košíc, ale aj Slovenska. Nevidím dôvod, aby ministerstvo nerobilo maximum.“
Budete pokračovať v projekte obnovy hradov nezamestnanými?
„Dal som vyhodnotiť pilotný projekt. Keď dostanem informáciu, čo sa urobilo, z akých peňazí, aké to boli práce a či možno s nezamestnanými robiť aj ďalšie práce, rozhodnem sa.“
Rozbehne sa v tomto volebnom období debata o odluke cirkví od štátu?
„Tá už tu podľa programového vyhlásenia bývalej vlády mala bežať, ale nezaznamenal som ju. Bývalý minister prišiel s nejakým návrhom na asignačnú daň. Pýtal som sa, či cirkvi dali nejaké stanovisko, a nedali, takže to považujem skôr za bublinu. Môj názor je, že taká závažná vec sa nedá urobiť bez konsenzu s cirkvami. Nemôže to jednostranne zmeniť štát, ale ani cirkvi si nemôžu myslieť, že budú jednostranne niečo blokovať. Otázka na verejnú diskusiu zrelá určite je.“
Je to správna idea?
„Je to určite jedna z ideí, ktorú by som nazval správnou. My tu však riešime trošku iný problém. Cirkvi sa sťažujú, že boli výrazne poškodzované do roku 1989, a preto majú nárok na financovanie. V ideovom zmysle tu odluka je, štát nezasahuje. Naopak, katolícka cirkev k sebe priviazala štát zmluvami s Vatikánom. Ja osobne si myslím, že cirkvi by sa mali spoliehať viac na seba ako na štát.“
Pribudne vám do agendy turizmus?
„Nie. Neviem, kam prejde cestovný ruch, ja nemám túto ambíciu. Akokoľvek je cestovný ruch napojený na kultúru, je to skôr ekonomické odvetvie a skôr by to malo patriť do portfólia niektorého ekonomického ministerstva.“
Matica sa hneď po voľbách prihlásila - chce vlastný program v RTVS. Bude dostávať viac peňazí ako doteraz?
„Matica stojí pred úlohou preukázať svoje reálne postavenie v spoločnosti, svoju užitočnosť. Historicky Matica vznikala ako suplovanie všetkých možných oblastí, na ktoré Slováci nemali klasické inštitúcie. Dnes má Slovensko vo všetkých oblastiach inštitúcie a Matica si musí nájsť novú autentickú oblasť pôsobenia.“
Čo to znamená? Že buď si ju nájde, alebo ju nebude podporovať štát?
„Matica má svoj význam a veľkú tradíciu. Otázka nestojí tak, či Maticu rušiť. Pri žiadaní o dotácie by však mala dávať presvedčivé argumenty, čo mieni robiť a ako mieni prispievať k rozvoju spoločnosti.“
Kde vidíte jej úlohu?
„Určite je stále veľký priestor v oblasti kultúry, rozvíjania jazyka, možno by mohla byť aj think-tankom v iných oblastiach.“
Marián Tkáč pred voľbami podporil kandidáta SNS pána Kapustu. Je to ešte apolitická organizácia?
„Nepovažujem za správne, ak sa vrcholný predstaviteľ Matice nejako výrazne hlási ku konkrétnej politickej strane.“
Snažíte sa raziť taktiku nového Smeru? Zmenil sa?
„Sme stále takí istí, ale, samozrejme, aj v politike sú obdobia, keď sa správate tak či onak. Je rozdiel, keď sa Smer cítil pod tlakom širokospektrálnej mediálnej kritiky a je iné, keď bol Smer v opozícii a predsa len niekto iný to viac schytával. Aj my sme si zhodnotili, či má zmysel silou-mocou s niečím bojovať. Nachádzame sa v situácii takej dominantnej politickej strany, že nám ani nenapadá túto silu zneužívať a vystupovať agresívne. Musíme presvedčiť verejnosť, že v nás nie sú sklony zneužiť to a to sa odráža aj na vzťahoch k médiám či opozičným partnerom.“
Nezmení sa to s prvými medializovanými kauzami?
„Nemyslím si, že by nemohlo vznikať napätie v nejakej konkrétnej veci. V hlavnom prúde ústretovosti a normálnej komunikácie sa to nezmení.“
Zmenili ste aj prístup k opozícii. Nie preto, že máte obavu zo samostatného vládnutia?
„My sme sa k našim politickým súperom nikdy nesprávali tak, ako oni k nám. My sme boli často v pozícii, keď nás posielali niekam do kúta a boli sme najväčším zlom. Možno aj v snahe takéto predsudky prelomiť sme sa už inak správali aj k aktuálnej vláde, keď sme sa správali ako opozičná strana dosť konštruktívne. Aj my máme iks výhrad k politikám jednotlivých strán, ale nikdy nepôjdeme do polohy, že oni sú doba temna a zlo.“
To bolo hlavne preto, že ste si do koalície vybrali Jána Slotu a Vladimíra Mečiara.
„Nemyslím si, kampaň v roku 2010 nebola postavená proti Slotovi a Mečiarovi. Schematické delenie na dobro a zlo Slovensku škodí. Ak môžeme ako veľká strana prispieť k tomu, že nevidíme ten svet takto a je to prijímané, tak som rád.“
Keby sa Slota dostal do parlamentu, išli by ste s ním ešte raz do koalície?
„Slota sa nedostal do parlamentu a tým aj verejnosť niečo povedala. V tomto zmysle by pre nás nepripadal do úvahy ako koaličný partner.“
Bola to chyba v roku 2006?
„V 2006 musela koalícia vzniknúť a spomeňte si, že už bola na spadnutie koalícia SDKÚ a HZDS. Smer bol v situácii, keď sa ako víťaz volieb oprávnene o vládnu koalíciu usiloval. Po veľkom váhaní KDH vyšla koalícia, ktorá tu bola, ako nevyhnutný dôsledok.“
Budete ešte meniť tlačový zákon?
„Dodnes si myslím, že bolo správne zmeniť po 40 rokoch tlačový zákon. Schvaľovanie tlačového zákona bolo sprevádzané maľovaním čiernych scenárov, aj váš denník vyšiel takmer s bielou stránkou a napísanými siedmimi hriechmi. Prax ukázala, že drvivá väčšina hrozieb sa nenaplnila.“
Prvý, kto nám poslal žiadosť o odpoveď, bol Mečiar.
„Čelili ste určite žiadosťami o odpoveď aj od nepolitikov. Katastrofa, ktorú ste kreslili, nenastala. Na druhej strane, zmena tlačového zákona touto vládou nebola zásadnou zmenou, ale chápem, že ak sa raz nakreslil čierny scenár, táto zmena musela byť privítaná. Ja teraz necítim potrebu tlačový zákon meniť, nech to beží, ako je a možno po 30 – 40 rokoch sa znovu nájde nejaký minister kultúry, ktorý nájde odvahu vstúpiť do tejto citlivej oblasti.“
Celý rozhovor si môžete pozrieť tu (piano) >>
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
