Hynek Navrátil je rodený cirkusant. Artistami boli už jeho pradeduško, prababičky či starí rodičia.
Vchádzame s ním do najväčšieho cirkusového šapitó s priemerom 32 metrov, ktoré nesie nápis cirkus Humberto a zmestí sa sem až 1100 divákov. Je to viac ako do opery nášho Národného divadla.
„Matej!“ pokára láskavo medveďa oblizujúceho tyč tridsaťdvaročný Hynek. Je zrejmé, že medvede sú jeho srdcovou záležitosťou.
Starší Míša síce znesie iba jeho otca, spolumajiteľa cirkusu, ale oba mladšie kusy majú k nemu vrúcny vzťah.
Navrátilovci ich vychovali na fľaške po tom, čo ich vlastná matka odvrhla a snažila sa ich zahrabať pod slamu. Vraj sa to medvedím prvorodičkám stáva.
Medvedí otec
Fakty
Cirkus Humberto
Cirkus Humberto - to je tridsať zamestnancov, asi päťdesiat vozidiel, niekoľko stanov a, samozrejme, ekvilibristika, drezúra osemdesiatich zvierat, klauniády, trapézy, vzdušné akrobacie - prosto značka s dlhou históriou.
Rodinný podnik sa volá podľa románu Eduarda Bassa, ktorý bol jeho podkladom. Názov Cirkus Humberto totiž prevzal v roku 1951 ešte bývalý štátny podnik Československé cirkusy, varieté a lunaparky Praha. Dnes túto značku vlastnia bratia Navrátilovci.
Štátny cirkus mal za socializmu tak veľa pracovníkov, že s ním kočovala špeciálna školská maringotka s učiteľom, ktorý v nej učil vyše dvadsať detí rôzneho veku. Dnes sa už nepočetné cirkusantské deti najviac vzdelávajú cez internet.
Za socializmu dokázal cirkus vypredať aj dve predstavenia denne s dvomi tisíckami divákov, navyše bol dotovaný ministerstvom kultúry. Dnes sa musia cirkusanti uživiť sami a záujem o cirkus viditeľne poklesol.
V mnohých európskych krajinách neplatia cirkusy napríklad mýto či cestné dane. Na rozdiel od svojich zahraničných kolegov však české cirkusy nemajú žiadne daňové úľavy.
V Čechách je registrovaných až 22 cirkusov, len päť z nich je však podľa Hynka Navrátila juniora skutočne kvalitných.
Medvedíky vyrastali prvé mesiace s Hynkovými rodičmi v ich obytnom prívese.
Potom sa vraj začali priveľmi hrabať v skriniach a hompáľať sa po stoloch, takže o ich osamostatnení bolo rozhodnuté.
Hynek však môže dodnes chodiť na návštevy do ich klietky.
„Medvede vás po osemdesiatich dňoch začnú považovať za matku,“ vysvetľuje princíp umelej výchovy. To však neznamená, že z nich vyrástli celkom krotkí mackovia.
„Keby som dal vôdzku do ruky niekomu inému, mohlo by to dopadnúť zle. Naše medvede majú síce dobré povahy, rešpektujú nás ako dominantné osoby, ale sú to predsa len šelmy,“ dodáva.
Matej s Markízou už majú za sebou aj filmovú kariéru. Možno si pamätáte medvedíky, ktoré sa postavili na zadné, keď hrala Cinka Panna na husliach v rovnomennom filme.
Život v maringotke
Hynek začal s tréningom od šiestich rokov. Po otcovi podedil nielen meno, ale aj vzťah k akrobacii a zvieratám.
Dnes mu pomáha predvádzať drezúru tiav, spoločne robia aj drezúru medveďov.
Jeho mladší brat je „len“ akrobatom, keď vystupoval ešte ako dieťa, dostal prezývku Vašek podľa detskej postavy z televízneho seriálu o cirkuse Humberto.
„Ja to ešte neriešim,“ hovorí o prípadnej rodine Hynek. Spolu s ďalšími ôsmimi mladšími členmi cirkusu tvorí slobodnú vetvu tejto komunity.
Tvrdí, že jeho budúca partnerka nemusí byť cirkusantka, ale isto by musela akceptovať život v maringotke.
A nie každý túži bývať v jedinom priestore s niekoľkometrovou šírkou. Ani ten, kto sa v cirkuse narodil.
Hoci útulné bývanie si dokážu ľudia vytvoriť aj tu. V samostatnej maringotke žije krotiteľ slonov z Nemecka. So ženou vychovávajú asi päťročného chlapca.
Doma majú príjemne a účelne – naľavo kuchynský kút, pod oknom stolík a vpravo obývačka s gaučom a obývacou stenou, v ktorej nechýba veľký televízor.
Momentky z predstavenia i zákulisia cirkusu Humberto
Pozrite si fotogalériu >>
Sloníčatá
„Sloník,“ vykríkne dieťa, keď okolo prechádza asi tonový kolos. Tri slonice staré 40, 25 a 15 rokov sa pomalým krokom presúvajú na svoj výbeh.
Ani tesná blízkosť výpadovky im neprekáža. Pred útekom do mesta im bráni elektrický drôt.
Vlani v Prahe síce ušli aj cezeň k najbližšiemu paneláku, ba pustili sa tam s chuťou do kvetov na balkónoch prvého poschodia, no takýto výlet je vraj pre ne výnimočný.
Slonice sa na rozdiel od medveďov dajú pohladiť aj cudziemu človeku, akurát vás trochu oslintajú a zababrú od blata.
Najradšej zo všetkého sa navzájom ohadzujú blatom, ideálne okamžite po tom, ako ich ošetrovatelia osprchujú.
„Mali sme tu na návšteve školu, pani riaditeľka si chcela odfotiť slony zblízka, odložila si kabelku na zem, a kým sa spamätala, slonica jej ju celú zožrala. Vypadla z nej iba voňavka, technický a kľúče,“ opisuje Hynek nedávnu situáciu.
Takéto príbehy vraj nie sú celkom vzácne. Hynek spomína, ako kedysi prišiel na zimovisko ich slonov nakrúcať štáb Českej televízie.
Kameraman nevenoval pozornosť dobre rade, aby nedával kameru do blízkosti manéže. Kým sa o niečom dohadoval s kolegom, jedna zo sloníc jeho kameru ovinula chobotom a zožrala.
Žalúdočné problémy vraj nemala. Sloní výkal je veľký ako futbalová lopta. Už aj bežná potreba pôsobí ako vodopád.
Hynek presviedča, že o zvieratá sa v ich cirkuse starajú podľa veterinárneho poriadku. Jeho dodržiavanie prichádzajú orgány v každom meste skontrolovať nanovo. Do augusta to budú viac mestá na Slovensku, potom prejdú do Čiech.
V decembri sa chcú pridať k vianočnými cirkusom, ktoré sa stali v niektorých európskych krajinách už tradíciou.
Hynkovým snom je však účasť na najväčšom Medzinárodnom festivale cirkusov v Monte Carle, ktorý bol založený v roku 1974 ešte princom Rainierom III.
„Ak vás tam vybrali, vôbec nemusíte zvíťaziť. Poctou je už to, že ste sa tam dostali,“ vysvetľuje s nadšením v očiach.
