Leniví, neschopní či zaneprázdnení študenti môžu využiť ponuky firiem a ľudí, ktoré im za úhradu napíšu seminárne, bakalárske, diplomové či rigorózne a dizertačné práce. Aj to robia.
Každá z oslovených firiem tvrdí, že hotové práce si u nich objednávajú stovky študentov. Niektoré nás v teste odmietli pre obrovskú vyťaženosť.
Na školách teda končia tisícky prác, ktoré podpísali nepraví autori. Zisťovali sme, ako to celé funguje.
Aj na splátky
Fakty
Ako funguje systém
Firma inzeruje ponuku, že spracuje podklady k seminárkam či diplomovkám.
Študent si objedná prácu na kľúč, lebo vie, že slovom „podklady“ sa firmy len kryjú pred zákonom.
Firma spracuje cenovú ponuku.
Keď študent prevedie peniaze, firma dá prácu za časť sumy napísať tretej osobe. Všetci sú viazaní mlčanlivosťou.
Študent prevezme dielo. Ak ho odovzdá v škole, berie na seba právne následky. Firma je čistá, lebo zmluvu porušil on.
„Akcia: bakalárka za 348 eur (do 30 strán), diplomovka iba za 648 eur (do 60 strán). Ponúkla vám konkurencia nižšiu cenu? My vám ponúkneme o jedno euro za stranu nižšiu,“ hlási reklama na portáli www.zaverecneprace.sk.
„Len u nás je možnosť rozdeliť platbu do viacerých splátok.“
Prevádzkuje ho Martina Poplanuchová z Kysuckého Nového Mesta.
Legálnosť biznisu tkvie v tom, ako je formulovaná ponuka na stránke – ide síce o písanie hotových prác, oficiálne sa to však tvári len ako podklady k nim.
Krytie firmám poskytujú všeobecné obchodné podmienky. Všetci ich majú podobné – študent musí mlčať, prácu nesmie ukázať tretej osobe ani ju zverejniť, inak preberá riziká právnych následkov.
Nemôže ju teda ani odovzdať v škole. Že potom nie je dôvod, aby si ju objednal? Práve o tom to je.
Polícia: Nie je dôvod na stíhanie
Hovorkyňa ministerstva školstva Miriam Žiaková tvrdí, že na políciu dali podnet týkajúci sa práve stránky www.zaverecneprace.sk.
Dôvodom bol inzerát prevádzkovateľky, ktorým hľadala ľudí na písanie „podkladov“ k bakalárskym a diplomovým prácam.
Polícia v Čadci ho podľa krajskej hovorkyne v Žiline Jany Balogovej odmietla.
„Nebol dôvod na začatie trestného stíhania.“ Neprotestoval ani prokurátor. Množstvo jej inzerátov je na webe dodnes.
Že pani v ponuke deklaruje iné, ako robí v skutočnosti, sme overili rýchlo. E-mailom sme si objednali hotovú päťstranovú seminárku.
Promptne reagovala s tým, že ani nemusíme zadávať osobné údaje. „Budete figurovať ako bezmenný odberateľ.“
Konkretizujeme zadanie a prichádza odpoveď. „Uhraďte 40 eur na náš účet. Ako variabilný symbol uveďte číslo objednávky – 197.“ Jedna strana teda stojí osem eur, z čísla objednávky sa dá vyčítať, že klientov má dosť. Podľa živnostenského registra začala podnikať koncom septembra 2011.
Poplanuchová komunikuje, aj keď prezradíme, že sme novinári. Etika ju netrápi. „Ak si študenti prácu zaplatia, stáva sa ich majetkom. Nám nezáleží na tom, ako ju použijú. Je to ich vec.“
Súhlasí však, že 99 percent z nich prácu naozaj odovzdá v škole. Priznáva aj, prečo sa oficiálne tvári, že ponúka len podklady. „Ak sa dá legislatíva takto obísť, prečo nie? Nevidím v tom problém.“
Sľubujú diskrétnosť
Pokračujeme na portáli www.eseminarky.sk. Opäť žiadame napísanie celej práce. Odpoveď príde o päť minút a odporúča nás na web s objednávkou. S cenou sa ozvú do 48 hodín. Vychádzať sa dá aj z tých na stránke.
Seminárky stoja od osem eur za stranu, bakalárky a ročníkové práce od 11, diplomovky od 14, rigorózne a dizertačné práce od 18 eur. Stostranová diplomovka vyjde minimálne na 1400 eur.
Podnikajú aj v Česku, kde sa chvália, že na Slovensku majú viac ako 600 zákazníkov. Ak by priemerná výška objednávky dosiahla 100 eur, obrat by bol viac ako 60-tisíc eur. Podľa obchodného registra firma vznikla až koncom novembra 2010.
Voláme na číslo zo stránky. Pani nepovie meno, sľubuje nám diskrétnosť. Tvrdí, že niektoré školy síce strašia, že si cez takéto firmy dokážu overiť, či prácu naozaj písal ich študent, označuje to však za fámy. „Máme tak zabezpečený interný systém, že sa k údajom nedostanú.“
Konateľ: Neobchádzame zákon
Jedným z konateľov firmy je Michal Hynek – mestský poslanec v Piešťanoch za Smer. Tvrdí, že tieto podnikateľské aktivity nemajú vplyv na výkon jeho funkcie.
Podľa neho firma „upozorňuje zákazníkov o možnosti nakladania s dielom, a to v obchodných podmienkach, ako aj pri uzatváraní zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je čestné vyhlásenie“.
V ňom sa musia zaviazať, že práca bude slúžiť len pre potreby vlastného vzdelávania.
Firma vraj podniká v súlade s legislatívou, „o obchádzaní zákona nemožno hovoriť.
Cieľom je vyhovieť požiadavkám zákazníkov v najvyššej možnej miere, diela spracúvame podľa ich objednávky. Tie však nie sú určené na odovzdanie v škole.“
S nami máte istotu
„Nemrhajte silami a obráťte sa na nás. Náš tím odborníkov vypracuje vami zadanú prácu kvalitne a rýchlo. S nami máte istotu, že bude hotová podľa požiadaviek a načas,“ uvádza na portáli www.pisanieprac.sk Peter Koiš z Bytče.
„Ťažká otázka,“ odpovedá, keď sa pýtame, či je to etické. Vraj sa snaží pomôcť študentom. „Dôležité je to slovíčko podklady. Vždy ich však upozorním, že s nimi smú nakladať len tak, aby neporušili predpisy.“
Hotové práce vysvetľuje tým, že chce vyhovieť klientovi. „Ak to chce tak či onak, prečo by som to neurobil?“ Nakoniec prizná, že „každému je jasné, ako tento biznis funguje, ale ja budem stále hovoriť, že je to len podklad“.
Podľa Koiša si práce objednávajú najmä zamestnaní externí študenti, druhou veľkou skupinou sú podnikatelia. „Nemyslím si, že motiváciou je lenivosť, skôr vyťaženosť.“
Záujem je veľký. Hoci portál funguje od novembra 2011, objednávky má od stoviek študentov.
Nie som etik, ale obchodník
Na stránke www.skolskeprace.sk chýba sídlo, meno majiteľa aj cenník. Voláme na uvedené číslo. Pán sa predstaví ako Martin Kollár. „Som vyťažený, máme vrcholné obdobie celého roka.“
Klientov priznáva stovky, s tým, že práce pre nich zhotovovalo do 30 ľudí. Pravidelne spolupracuje asi s pätnástimi.
Tvrdí, že riešiť etiku mu neprináleží, lebo je obchodník. „Ak niekto skončí školu na základe podvodu, musí sa s tým vysporiadať sám. Ja podvody nerobím.“ Nakoniec naznačí, že až také čisté to nebude. „Je to obchádzanie legislatívy, čo si budeme hovoriť.“
Podľa odborníčky na autorské právo Zuzany Adamovej je každé dielo, teda aj diplomovka, vždy vlastníctvom jej skutočného autora. „Autorské práva nemôže preniesť na inú osobu ani sa ich vzdať.“
Zároveň však platí, že autor „môže tretej osobe umožniť zásah do osobnostných práv, čo znamená, že študentovi dovolí označiť dielo iného človeka za svoje. Ten tým však okamžite poruší inú legislatívu – tú, ktorá sa týka vysokoškolského štúdia. Vydávanie cudzieho diela za vlastné je totiž plagiátorstvo“, dodáva Adamová.
Bez podnetu to nejde
Problém vyhodnotiť to má aj policajné prezídium. Hovorca Michal Slivka tvrdí, že „či ide o protiprávne konanie, treba skúmať zákonným postupom a nedá sa prejudikovať, či ide o trestný čin. Každý prípad treba skúmať osobitne“.
Polícia preverí každý podnet. Ten k nej však nedorazí, lebo hoci sú do biznisu zainteresované tri strany (študent – objednávateľ, firma – sprostredkovateľ a samotný zhotoviteľ), žiadna nemá dôvod to hlásiť. Stratégia „win-win-win“ vyhovuje všetkým.
Firmy to robia legálne
Odpovedá právnik a vysokoškolský pedagóg Peter Kováč.
Čo poruší študent, ak si za peniaze nechá spracovať diplomovku či seminárku?
Napríklad na UK smernica rektora určuje, že takéto školské dielo musí byť originálne a vytvorené autorom. Nesmie mať charakter plagiátorstva ani narúšať autorské práva iných. Pri spracovaní inou osobou teda študent porušuje vnútorné predpisy školy. Získanie titulu je potom perverzné a protiprávne.
Prečo protiprávne? Interné predpisy nie sú nad zákonom.
Podľa zákona o vysokých školách je disciplinárnym priestupkom zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy. Odovzdanie práce, ktorú študent nevytvoril, je v rozpore s ich účelom. Vtedy je namieste vylúčenie zo školy.
Čo firmy, ktoré sa na tých praktikách vedome podieľajú?
Vo všeobecných obchodných podmienkach alibisticky uvádzajú, že objednávateľ je oprávnený dielo použiť len na študijné účely a nesmie ho poskytnúť tretej osobe. Tým riziká elegantne presúvajú na objednávateľa.
Sú teda nepostihnuteľné?
Žiaľ, áno. Inak by ich nebolo tak veľa.
Karol Sudor
Školy o tom vedia
Dvadsaťročný Peter si objednal práce na kľúč viackrát. „Napísali to profesionálne.“ Odmieta, že to robí z lenivosti.
„Aký má zmysel písať, keď to v škole nečítajú? Je to povinná jazda. Za dva roky sa nikomu v mojom okolí nestalo, že by mu prácu nevzali. Buď sme tam teda samí géniovia, alebo to učitelia odfajkujú ako splnenú povinnosť. Čas viem využiť aj lepšie.“
Erich Mistrík je profesorom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. O podvodoch vie svoje. „Pri seminárkach ide o bežnú prax, dokonca som raz na dvere napísal, že ak to niekto spraví, nechcem ho vidieť.“
Označuje to za bezcharakternosť, za ktorú by mal klamár letieť zo školy. O prípadoch vylúčených študentov nepočul. Podľa neho sa stáva, že pedagóg na nič nepríde, najmä ak je práca urobená kvalitne.
„Ak však obhajoba prebieha, ako má, dá sa to zistiť.“ Mistrík sa stretol s prípadom človeka, ktorý klamal, že napísal dizertačku. „Komisia na to prišla už po chvíli.“
Beatu Slobodovú z Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy znepokojuje, že rezort školstva nerobí razantné opatrenia, hoci o probléme vie.
„Zvrátenosť fungovania takto nastavených pravidiel cenotvorby a zisku podčiarkuje fakt, že sa na tom asi podieľajú aj akademickí pracovníci. Za peniaze generujú práce, ktoré sú výsmechom ich poctivých kolegov.“
Poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý študoval doma na Ekonomickej univerzite a VŠMU, neskôr aj na University of St. Andrews v Škótsku. Dnes prednáša na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
„Písomné práce sú bežnou súčasťou hodnotení aj vonku, ale tam sa nestáva, že ich učiteľ nečíta. Falošné práce sú však aj tam. Pred rokom som čítal priznanie človeka, ktorý ich zhotovuje v USA. Tvrdil, že záujem je najmä pri predmetoch typu sociálna práca, obchod alebo pedagogika.
Rozdiel vidí v prístupe študentov. „Ak by niekto podvádzal v Anglicku, určite by sa tým nechválil. Spolužiaci by to brali ako prehrešok, ktorý treba nahlásiť. U nás mám skúsenosť, že to skúšajú pomerne často. Hoci sme ich varovali, asi pätnásť až dvadsať percent študentov v prvom semestri malo plagiát v seminárnej práci. A to neodhalíme všetkých.“
Podľa Beblavého je to o motivácii. „Na niektoré pozície sa zvýšili oficiálne kvalifikačné nároky, trebárs v štátnej správe. Ak je celý prvý ročník sociálnej práce na škole obsadený ľuďmi z jedného úradu alebo len policajtmi, asi je jasné, že tam všetci nie sú, lebo chcú, ale preto, lebo potrebujú titul pre zamestnanie.“
Karol Sudor
Podvádzajú aj politici
Nedávno z postu maďarského prezidenta odstúpil Pál Schmitt. Univerzita mu odňala doktorský titul, lebo množstvo pasáží svojej dizertačky ukradol iným autorom.
Pre diplomovku bol napádaný aj Igor Matovič z OĽaNO. Priznal, že v nej nenapísal jediné písmeno. Bránil sa, že ju písal na dovolenke v Chorvátsku rukou na papier, a po večeroch ju kompletne prepisovala sestra jeho kamaráta.
Problémy mala poslankyňa Smeru Renáta Zmajkovičová, ktorá do diplomovky skopírovala minimálne dvadsať paragrafov z rokovacieho poriadku parlamentu bez toho, aby uviedla, že ide o citáty. Škola to uzavrela s tým, že šlo len o technickú chybu.
V Česku podvádzala námestníčka primátora Brna za ODS Jana Bohuňovská. Tri štvrtiny jej diplomovky sú plagiátom a kompilátom. Zahanbiť sa nedal ani jej šéf, primátor Roman Onderka z ČSSD. Odovzdal bakalárku, pričom množstvo zdrojov, z ktorých vraj čerpal, sa ani nedalo nájsť. Získal hodnotenie A, teda najlepšie možné.
Zvláštnu osobu má pri sebe český premiér Petr Nečas. Šéfka jeho kabinetu Jana Nagyová v diplomovke pričasto používala kombinácie kláves „ctrl+c“ a „ctrl+v“.
Vtipne sa prezentoval aj poslanec ČSSD Miroslav Svoboda. Jeho diplomovka síce bola z veľkej časti ukradnutá, napriek tomu tvrdil, že jej časti nekopíroval vedome.
Karol Sudor

Beata
Balogová
