Bratislava 16. augusta (TASR) - Posledné 167. zasadanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR bolo dnes venované námietkam prezidenta SR Rudolfa Schustera, pre ktoré snemovni vrátil 18 schválených právnych noriem. Postoj väčšiny na rokovaní prítomných členov výboru sa vo vzťahu k novele Trestného zákona nezmenil. Považujú ju totiž za rozporuplnú s Ústavou SR i nálezom Ústavného súdu ČSFR z roku 1992, ktoré je súčasťou právneho poriadku štátu.
V platnom Trestnom poriadku nie je komunizmus automaticky zaradený medzi hnutia preukázateľne smerujúce k potlačeniu práv a slobôd občanov, preto kancelária prezidenta zastáva názor, že v navrhovanej úprave prejavy sympatií ku komunizmu nemôžu byť definované ako trestný čin.
Ladislav Pittner počas debaty zákonodarcov spomenul, že komunisti sa vždy vedeli dištancovať od zločinov svojich predchodcov, pokračovali však v presadzovaní svojej ideológie marxizmu, ktorá ich chyby ako aj zločiny plodila. Preto žiadal predmetné zmeny Trestného zákona o postihovaní podpory komunizmu opätovne schváliť.
Na neprípustnosť nadvlády politiky a ideológie nad filozofiou práva upozornili počas rozpravy Ján Cuper, Ivan Gašparovič i Peter Brňák. Ten nespochybnil možnosť vyrovnať sa so zločinmi komunizmu, no schválenú novelu považuje za kontraproduktívnu, pretože by mohla byť príbuznými hnutiami využitá aj v predvolenom zápase. Výbor neprijal k predmetnému zákonu relevantné stanovisko, pretože zaň nehlasovala absolútna väčšina z 11 členov.
Predseda výboru Ladislav Orosz počas prerokovávania pripomienok prezidenta republiky o telekomunikáciách pripustil možnosť, že sú aj špekulatívne, aby zákon nebol schválený potrebným kvórom 76 hlasov poslancov. Dôvody označil za nepresvedčivé, s čím sa stotožnili všetci prítomní členovia výboru s odporúčaním právnu normu schváliť bez zmien.
Právna norma, na základe ktorej majú byť sprístupnené zväzky bývalej Štátnej bezpečnosti a mal by vzniknúť Ústav pamäti národa, je pre Kanceláriu prezidenta SR neprijateľný predovšetkým pre nejasnú definíciu zodpovednosti za spáchané trestné činy v minulosti. Ide najmä o definíciu osoby chránenej na úrovni verejného činiteľa a definíciu funkcionára štátu. Za takého sa považujú ľudia "v riadiacich funkciách v štátnych alebo straníckych orgánoch alebo organizáciách". Námietky voči zákonu ako celku nespochybňujú oprávnenosť sprístupnenia dokumentov ŠtB. Výhrady sa týkajú však faktu, že predmetom sprístupnenia a zverejnenia majú byť aj zrekonštruované dokumenty. Tým bude podľa mienky hlavy štátu spochybnená objektívnosť príslušných záznamov.
Pri charakteristike výhrad voči kreovaniu orgánov Ústavu pamäti národa sa spomína nevyhnutnosť bezúhonnosti ľudí, ktorí v ňom chcú pracovať. Automaticky sú z takejto práce vylúčení nielen všetci členovia Komunistickej strany Československa, KSS, členovia politických strán, ale aj všetkých organizácií združených v Národnom fronte.
Zákon o spoľahlivosti pre prácu v tajných službách má podľa písomného stanoviska hlavy štátu základný nedostatok, že totiž neustanovuje, čo je vlastne práca v tajných službách, a čo vlastne tajné služby sú. Určenie právneho vzťahu osoby pre prácu v tajných službách po splnení podmienok spoľahlivosti nie je v súlade so všeobecnými zásadami Zákonníka práce.
Definitívne schválenie zákonov čaká poslancov v pondelok 19. augusta, keď začnú na 63.schôdzi NR SR od 16. hodiny hlasovať o všetkých pripomienkach hlavy štátu. Mali by tiež rozhodnúť o šéfovi Poštového úradu.
*pm rč
