Zlú finančnú situáciu samospráv majú zachrániť dane z nehnuteľností.
BRATISLAVA. Vyššie dane, nižšie dávky či úspornejšie služby. Opatrenia, ktoré ohlasuje nová vláda, už ľudia dlhšie cítia v okolí svojich domovov.
Hospodárska a finančná kríza výrazne znížila výber daní z príjmov fyzických osôb, ktoré plnia rozpočty miest a obcí.
Samosprávy preto zvyšujú miestne dane, reorganizujú úrady, rušia školy či šetria na kultúre a športe.
Tento rok by síce mali mestá a obce podľa ministerstva financií konečne dostať sumu na úrovni spred krízového roka 2009, ide však len o odhad, pri ktorom sú mestá aj experti opatrní.
„Príjmy z podielových daní sa zatiaľ neplnia podľa prognózy štátneho rozpočtu,“ upozorňuje Zuzana Pancisynová z košického magistrátu. Hoci samosprávy by v tomto roku mali dostať od štátu o štyri percentá vyšší výnos ako vlani, Košice dosiaľ získali o 126-tisíc eur menej ako minulý rok.
Šetria už aj na svetle
Väčšina miest sa zatiaľ snaží šetriť najmä na vlastnej réžii, aby úsporné opatrenia pocítili ľudia čo najmenej.
„Od výraznejšej regulácie spotreby energií na mestskom úrade cez reguláciu miezd až po obmedzenie investičných výdavkov,“ vymenúva hovorca žilinskej radnice Pavol Čorba.
Administratívne úspory však čoraz častejšie dopĺňajú aj praktické opatrenia badateľné priamo na uliciach.
Mesto Trenčín minulý týždeň oznámilo, že skúšobne vypína dve stovky verejných lámp. Osvetľovať už nebudú historické budovy, súkromné pozemky, hrádzu či bočné cestičky v parku.
Mesto tak plánuje ušetriť 23-tisíc eur, ďalších 40-tisíc eur už usporili na kosení a výruboch, ktoré pre mesto robili dobrovoľníci.
„Obmedzili sme aj nadštandardné služby ako fontány či mobilné klzisko. Ľudia to pochopili a ja som vďačný za ich prístup a pomoc,“ hovorí primátor Trenčína Richard Rybníček.
Podobne ako Trenčín je na pokraji nútenej správy aj Prievidza.
„Nie sme v nej len preto, že predchádzajúce vedenie mesta zobralo úvery nielen priamo na mesto, ale aj nepriamo na mestské spoločnosti,“ vysvetľuje hovorca radnice Michal Dureje.
Aj Prievidza pre problémy s rozpočtom musela zvyšovať dane za psa aj z nehnuteľností, zrušila množstvo zmlúv a investícií. Peniaze mestu ušetrila reorganizácia mestskej polície či mestských knižníc.
„Neposkytujeme dotácie, platíme len dôležité vitálne funkcie mesta, dohadujeme splátkové kalendáre s našimi dodávateľmi,“ tak opisuje situáciu na banskobystrickej radnici aj jej hovorkyňa Monika Pastuchová.
Zlepšenie možno o mesiac
Situácia samospráv by sa podľa Zuzany Pancisynovej z košického magistrátu mohla zlepšiť na budúci mesiac, keď začnú na účtoch miest pribúdať výnosy z miestnych daní, najmä z dane z nehnuteľností.
Nie všetky mestá sa však cítia na vrchole krízy.
Martin začal výrazne šetriť už v roku 2008. Zrušili plánované nákupy áut, obmedzili účty za telefóny, výdavky za školenia zamestnancov úradu, časť z nich aj prepustili. Menej dotácií šlo do športu aj kultúry, zvyšovalo sa cestovné v MHD.
„Mesto je momentálne po finančnej stránke vo veľmi dobrej kondícii. Vyplýva to najmä z rozumného a hospodárneho správania, ktoré zahŕňa aj prijímanie nepopulárnych opatrení,“ tvrdí hovorca Martina Jozef Petráš.
Mesto si dokonca v tomto roku zobralo niekoľkomiliónový úver na budovanie nových cyklotrás.
Beata
Balogová
