BRATISLAVA. Takmer polovica členov druhej vlády Roberta Fica bola v komunistickej strane. Stranícku knižku bývalej štátostrany mali šiesti zo štrnástich členov kabinetu.
Predchádzajúca vláda Ivety Radičovej bola od nežnej revolúcie historicky prvá bez komunistov.
V strane bol aj staronový šéf diplomacie Miroslav Lajčák. V oficiálnom životopise to minister nespomína.
Medzinárodné vzťahy a diplomaciu vyštudoval na Moskovskom štátnom inštitúte. Kariéru odštartoval v roku 1988 na ministerstve zahraničných vecí v Prahe.
„Rozhodnutia tohto druhu treba vnímať v dobovom kontexte,“ reagoval na otázku, prečo do strany vstúpil.
O ukrivdených nevie
V okresných orgánoch KSS pôsobil minister práce Ján Richter, ktorý bol potom v SDĽ a dohadoval jej spojenie so Smerom. „Pôsobil som vo zväzáckych funkciách, oslovili ma. V tom čase som pôsobil ako hospodársky pracovník v Calexe.“
Richter hovorí, že sa počas bývalého režimu nestretol s prípadmi, že by niekto nemohol ísť študovať alebo pracovať, kam chcel, pretože nemal stranícku legitimáciu.
„V tom prípade aj deti disidentov by nemohli ukončiť vysoké školy, a mnohé z nich ich vyštudovali,“ tvrdí.
V KSS ešte boli minister školstva Dušan Čaplovič, minister kultúry Marek Maďarič, minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek a premiér Robert Fico.
Fico vstúpil do strany v roku 1987, pád režimu ho zastihol na Právnickom inštitúte ministerstva spravodlivosti. O novembri 1989 v minulosti povedal, že si ho nevšimol.
„Ja som si november všimol,“ vraví nový minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ktorého KSS nezískala. Ficov výrok hodnotiť nechcel.
Vlády a straníci
Keď šéf Smeru Fico v roku 2006 zostavil prvú vládu aj s HZDS a SNS, v šestnásťčlennom zbore sedelo jedenásť bývalých členov KSS.
Komunisti boli aj vo vládach Mikuláša Dzurindu. V prvej jedenásť z dvadsiatich členov, v druhej jeden.
Beata
Balogová
