Bratislava 16. augusta (TASR) - Rozhodovanie Najvyššieho súdu (NS) SR o väzbe bývalého riaditeľa SIS a poslanca Ivana Lexu sa zapísalo viacerými prvenstvami do histórie slovenského súdnictva.
Ešte v prvom prípade v roku 1999 minister spravodlivosti Ján Čarnogurský využil svoje právo a po prvý raz v histórii NS SR podal mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo väzobných veciach. NS SR totiž potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o pominutí dôvodov na Lexovu vyšetrovaciu väzbu. Sťažnosťou pre porušenie zákona ministra Čarnogurského sa vtedy zaoberal päťčlenný senát, ktorý však opätovne potvrdil zákonnosť Lexovho prepustenia. Lexa bol už v tom čase už dávno na slobode.
Aj dnešné neverejné zasadnutie NS SR, ktorý rozhodol o prepustení bývalého riaditeľa tajnej služby z väzby, má svoje prvenstvo. Zástupca Generálnej prokuratúry SR po prvý raz v histórii NS namietal zo zaujatosti člena senátu. Sudca Štefan Minárik mal byť podľa GP SR zaujatý kvôli tomu, že ho za kandidáta na člena Súdnej rady navrhla v parlamente opozícia. Minárik, ktorého opozícia nominovala do Súdnej rady po tom, čo jej jedno miesto verejne proklamoval aj minister spravodlivosti Čarnogurský, podľa verdiktu námietkového senátu NS vylúčený nebol. Námietkový senát nekvalifikované argumenty GP SR zamietol ako nedôvodné.
Námietky voči sudcom veľmi často v slovenskej justícii používajú obvinení zo závažných zločinov, ktorí chcú z rôznych dôvodov okrem iného docieliť predlžovanie a odďaľovanie verdiktu súdu.
