Po opakovaných neúspešných pokusoch zrejme FNM definitívne zrušia.
V texte nájdete aj:
Opozícii sa oslabí kontrola firiem >> Mestá chcú teplárne a autobusy >> Problémy mal fond vždy >> Vplyv politikov v štátnych podnikoch môže byť prehľadnejší >>
BRATISLAVA. Fond národného majetku zrejme rýchlo zrušia.
„Je potrebné urobiť definitívne rozhodnutia, pokiaľ ide o FNM. Prioritou mojej vlády bude zrušenie tejto inštitúcie, pretože stráca význam,“ vravel premiér Robert Fico.
O termíne hovoriť nechcel, ale v Smere si myslia, že sa zrušenie fondu stihne do trištvrte roka, možno už na jeseň.
Ako sa kompetencie a akcie fondu rozdelia, zatiaľ oficiálne jasné nie je. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský SME povedal, že o presnom rozdelení podielov z FNM ešte rokujú.
Väčšina pôjde Malatinskému
Fond
Najväčšie kauzy
privatizácia Nafty Gbely , predaj akcií VSŽ a Slovnaftu , privatizácia kúpeľov v Piešťanoch a Sliači , byty pre funkcionárov FNM , kauza Gemerský mlyn , pochybnosti o cene pri predaji akcií SPP , Slovenských elektrární a Paroplynového cyklu , predaje podnikových emisií za zlomkovú cenu, kauza Gorila .
Podľa informácií SME z vedenia Smeru veľká väčšina portfólia fondu prejde pod ministerstvo hospodárstva. Niektoré účastiny vo firmách zrejme skončia inde.
„Bude sa to deliť prirodzene. Akcie letiska zrejme neskončia na hospodárstve, ale na doprave, keďže tam už polovica akcií je,“ povedal zdroj z vedenia Smeru.
Nevylúčil ani to, že by napríklad právne služby, ktoré sa týkajú desiatok súdnych sporov, v ktorých fond je, mohli skončiť na ministerstve spravodlivosti.
Fondu teraz šéfuje bývalý poslanec Smeru Branislav Bačík, ktorý v posledných voľbách už nekandidoval.
Hovorili, nezrušili
O rušení fondu sa hovorí takmer desať rokov. Návrh sa zdal reálny už za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa sprivatizovali veľké podniky ako SPP a Slovenské elektrárne.
Najbližšie k zrušeniu bola vláda Ivety Radičovej. Pripravovalo sa už aj konkrétne paragrafové znenie zákona, ktorým by FNM zanikol.
Poslednými krokmi fondu mala byť privatizácia štátnych teplární a doprivatizácia menšinových podielov regionálnych autobusových dopravcov. Ešte pred privatizáciou však padla vláda.
Nápad zrušiť Fond národného majetku je dobrý, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Podiely v 76 firmách
Fond má najvýznamnejšie podiely v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave (SEPS), v zbrojárskom a strojárskom holdingu DMD Group, v Burze cenných papierov, SPP, Slovenských elektrárňach, v stredoslovenskej, východoslovenskej a západoslovenskej energetike a v štátnych teplárňach.
Dohromady ide o 76 spoločností, z ktorých je 33 v konkurze či v likvidácii. Ide o podiely od 100 do 0,01 percenta akcií.
Veľkú časť činnosti fondu tak tvorí právnická agenda. Ďalšou aktivitou je bezodplatný prevod bezcenných akcií z kupónovej privatizácie.
Opozícii sa oslabí kontrola firiem
Smer núka pravici NKÚ. Kontrole cez dozornú radu FNM sa nevyrovná.
BRATISLAVA. Od pádu poslednej vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998 a po skúsenostiach s jej privatizáciou sa začala posúvať kontrola štátnych podnikov čoraz viac k opozícii.
Za Mikuláša Dzurindu, Roberta Fica aj Ivety Radičovej dostala opozícia ponuku obsadiť miesto predsedu dozornej rady fondu. Sedeli v nej aj ďalší zástupcovia opozície.
Za prvej Ficovej vlády mali opozičné strany po jednom členovi dozornej rady a jej predsedu. Za Radičovej vlády mal šéfa dozornej rady Smer.
Opozícia tak mala aspoň čiastočný prehľad o tom, čo sa s majetkom štátu deje.
Ako chce Smer umožniť kontrolu nad majetkom, ktorý z fondu prejde pod ministerstvá, zatiaľ nie je jasné. Ministerstvo hospodárstva na otázky neodpovedalo.
Šéf Mosta-Hídu Béla Bugár, podpredseda SaS Juraj Miškov aj šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič vravia, že kontrolovať chcú.
Prví dvaja si počkajú na návrh Smeru, Matovič si myslí, že najlepšia kontrola by bola prostredníctvom ľudí z mimovládnych organizácií, ktoré nie sú prepojené s politikou.
Ak by dal Smer opozícii len NKÚ, nebola by to rovnako silná kontrola ako cez dozornú radu. NKÚ totiž nekontroluje stále, ale len nárazovo.
Mestá chcú teplárne a autobusy
Akcie autobusových dopravcov môžu prejsť na samosprávy, teplárne ministri pustiť nechcú.
BRATISLAVA. Zrušenie Fondu národného majetku vnímajú samosprávy ako šancu získať vplyv na štátne podniky vo svojom regióne.
FNM dnes spravuje napríklad sedemnásť autobusových dopravcov či šesť teplární.
Ich prevod na samosprávy chce navrhnúť vláde Únia miest Slovenska, potvrdil jej šéf a primátor Prešova Pavel Hagyari.
„Jednou z možností je odplatný alebo bezodplatný prevod,“ hovorí aj primátor Nitry Jozef Dvonč (Smer), ktorý šéfuje Združeniu miest a obcí Slovenska.
Nitra by mohla získať vyše 39,5 percenta akcií miestneho dopravcu Veolia.
„Ak sa nenájde racionálnejšie riešenie, prechod na samosprávy by bol logický,“ povedal primátor Košíc Richard Raši (Smer). Košice by mohli získať tepláreň a menšinu v dopravcovi Eurobus.
Nový minister hospodárstva Tomáš Malatinský (za Smer) pripustil, že niektoré firmy môžu dostať aj samosprávy, reálne to je pri regionálnych dopravcoch.
Jedným z dôvodov je podľa Malatinského to, že mestá a obce im už dnes platia za dopravu vo verejnom záujme, vďaka podielu by mali aj vplyv na ich riadenie.
K teplárňam sa samosprávy zrejme nedostanú. Bývalý minister hospodárstva a minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek tvrdí, že nemajú len lokálny význam a vplyv by mal ostať štátu.
Podobne to vidí aj Malatinský. „Zatiaľ sa však o nich nerokovalo,“ povedal.
FNM ovláda teplárne v Bratislave, Košiciach, Martine, Trnave, vo Zvolene a v Žiline.
Adam Valček
Problémy mal fond vždy
Pri všetkých vedeniach Fondu národného majetku existovali podozrenia zo zlých rozhodnutí.
BRATISLAVA. Byť vo vedení Fondu národného majetku znamenalo vždy kontrolu nad miliardovými majetkami štátu. Fond vznikol v roku 1991, aby sa podieľal na privatizácii.
Hoci rozhodnutia o predaji patrili vláde, FNM sa zvyčajne podieľal na príprave prevodov. Prechádzal naň majetok, ktorý štát neprivatizoval, ale chystal sa na to.
Spravoval aj podiely vo firmách, ktoré štátu po privatizácii zostali. Riadili ho vždy politickí nominanti.
Podozrenia voči predstaviteľom FNM sa objavili hneď po nástupe Vladimíra Mečiara. Za jeho druhej vlády ho ovládali nominanti HZDS a SNS, po roku 1994 sa k nim pridali nominanti ZRS.
Fond v tom čase sprivatizoval majetok za viac ako sto miliárd korún. Pochybnosti panovali hlavne pri predaji Nafty Gbely, ale aj akcií Slovnaftu, VSŽ a Kúpeľov Piešťany.
Za éry Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) prebehol napríklad podozrivý predaj PPC, ktorý chcel teraz zrušiť bývalý minister vnútra Daniel Lipšic z KDH. Fungovanie fondu za Dzurindu spochybňuje aj údajný spis SIS Gorila.
Podozrenia sa týkali aj prvej vlády Roberta Fica – politickí nominanti vtedy zvláštne hospodárili napríklad v štátnych teplárňach. FNM vlastnil čoraz menej majetku, ale privatizáciu nezavŕšil.
Padne jedna výhovorka
Vplyv politikov v štátnych podnikoch môže byť prehľadnejší.
BRATISLAVA. Rozpustenie FNM môže sprehľadniť nominácie do štátnych podnikov.
Dnes sa nominanti skrývajú za fond, aj keď ich do funkcií poslali ministri. Tí majú aj reálny vplyv na ich rozhodovanie.
Napríklad na valné zhromaždenie SPP, kde má FNM 51-percentný podiel, chodia spravidla ľudia z ministerstva hospodárstva. Podobne je to pri letiskách.
Rušenie FNM však môže priniesť aj problém s reguláciou – pri prevode Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy.
Tá podľa exministra Juraja Miškova (SaS) nemôže prejsť na ministerstvo hospodárstva. Malo by totiž vplyv na elektrárne aj rozvodné siete.
Adam Valček

Beata
Balogová
