Nový minister obrany odmieta úvahy o rozsiahlych modernizačných projektoch, na ktoré Slovensko nemá peniaze.
BRATISLAVA. Slovenskej republike v najbližšom období nehrozí, že by mohla investovať do obrany dve percentá HDP, ako to vyžaduje politická dohoda členov NATO.
V rozhovore pre TASR to povedal nový minister obrany Martin Glváč, ktorý sa zúčastnil na bezpečnostnom fóre GLOBSEC v Bratislave.
Armáda má hľadať rezervy
"Potrebujeme zhovievavosť, efektívne programy, možno spoločné obstarávania, spoločné projekty typu V4 ako povedal premiér Robert Fico. Dnes som sa rozprával s ministrom obrany Česka (Alexandrom Vondrom, pozn. TASR), aby sme si vedeli povedať, čo vieme urobiť lacnejšie, kde vieme ušetriť, kde vieme spolu obstarať a dostať sa cenou nižšie... Ale ja si uvedomujem, že k dvom percentám sa nedostaneme a myslím si, že si to uvedomujú aj všetci v NATO," komentoval Glváč.
Hoci minister avizuje, že sa bude usilovať o zachovanie sociálneho systému vojakov, ministerstvo bude podľa neho hľadať všetky možné spôsoby ako šetriť verejné financie.
Odmieta preto úvahy o rozsiahlych modernizačných projektoch, na ktoré Slovensko nemá peniaze. Aj preto už oslovil predstaviteľov Ozbrojených síl, aby hľadali rezervy, kde by ministerstvo mohlo ušetriť.
Personálne náklady by sa mali znížiť aj v civilnej zložke rezortu.
"Ako príklad poviem, je tam úrad právnych služieb a ďalší právnici sú na iných sekciách. Tu by som chcel, aby sme možno dve sekcie zlúčili," povedal.
Koľko civilistov v rezorte obrany by tak mohlo prísť o prácu, dnes minister ešte nechcel konkretizovať.
Stratový Vojenský opravárenský podnik
Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) však hovoril o stovkách zamestnancov. "Nie je mojím cieľom prepustiť ľudí, ale efektívne s nimi narábať a používať tam, kde treba," dodal.
Prehodnotiť by sa podľa neho mohol aj finančný stav niektorých organizácií, ktoré zriaďuje rezort a v súčasnosti sú v zlej ekonomickej situácii.
"To je napríklad VOP (Vojenský opravárenský podnik), ktorý je po reštrukturalizácii vo veľmi zlej ekonomickej situácii. Na jednej strane je tam zamestnanosť nejakého regiónu, na druhej strane potreba rezortu," poznamenal.
Vershbow: Očakávame, že financovanie obrany sa po kríze vráti na 2% HDP
Aliancia od členských krajín očakáva, že sa so zlepšujúcou ekonomickou situáciou bude zlepšovať aj financovanie obrany.
Slovensko nie je ani zďaleka jedinou krajinou, ktorá neplní politickú dohodu NATO o investovaní dvoch percent HDP do svojej obrany. Táto skutočnosť vytvára tlak v Severoatlantickej aliancii, keďže je nevyhnutné aj s menším počtom peňazí zachovať väčšinu súčasných spôsobilostí i schopnosť pôsobiť v prebiehajúcich operáciách.
Hoci Aliancia v súčasnosti hľadá iné východiská na riešenie vzniknutej situácie, od členských krajín očakáva, že sa so zlepšujúcou ekonomickou situáciou bude zlepšovať aj financovanie obrany. V rozhovore pre TASR to konštatoval zástupca šéfa NATO Alexander Vershbow na bezpečnostnom fóre GLOBSEC.
"Snažíme sa hľadať spôsoby ako čo najlepšie využiť spôsobilosti, ktoré máme v týchto časoch, využívajúc metódy, ktoré spadajú do pojmu Smart defence... Musíme hľadať cesty ako prekonať toto obdobie scvrkávajúcich sa rozpočtov. Ale tiež dúfame, že s tým ako bude ekonomika rásť, výdavky na obranu sa vrátia na pôvodnú úroveň. Dvojpercentná hranica je stále to, k čomu Aliancia bude nabádať," podčiarkol.
Vershbow vyzdvihol príspevok Slovenska v rámci operácií NATO. Zdôraznil pritom prínos slovenských vojakov v Afganistane i prácu našich špeciálnych jednotiek v tejto ázijskej krajine. "Je to značný záväzok pre malú krajinu... Špeciálne jednotky preukázali svoju hodnotu v Afganistane, keď pomohli vyradiť z boja niektorých bojovníkov Talibanu," zdôraznil.
Zástupca šéfa NATO sa neodvážil špecifikovať, aké spôsobilosti Aliancia od Slovenska očakáva. O tejto otázke musia podľa neho rozhodnúť experti. Ako príklad však spomenul, že naša armáda je ešte z čias Československa známa odbornosťou v boji s chemickými či biologickými hrozbami.
"Je to jedna z oblastí, kde by možno spojenie s Českom a ďalšími partnermi z V4 mohlo by byť veľmi významným prínosom pre Alianciu," doplnil. Spomenul aj vysokú profesionalitu, s ktorou naši vojaci cvičia afganské jednotky.
tasr
Krajiny V4 by mali užšie spolupracovať
Vyšehradská štvorka chce spoluprácou šetriť peniaze, aby ich následne mohla použiť efektívnejšie. To znamená, ponechať ich v systéme obrany.
Krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) by mali začať užšie spolupracovať v oblasti obrany a zdieľať niektoré spôsobilosti. Túto iniciatívu bude v nasledujúcom období presadzovať pracovná skupina DAV4, ktorá v priebehu posledného roka spolupracovala na medzinárodnej úrovni s cieľom zadefinovať oblasti a spôsoby možnej kooperácie krajín.
"Účel regionálnej spolupráce v rámci V4 by v skutočnosti nemal byť o tom ako ušetriť peniaze v zmysle vziať ich zo systému, pretože väčšina našich krajín realizovala drastické škrty v obranných rozpočtoch... Chceme šetriť peniaze, aby sme ich utratili efektívnejšie. To znamená, ponechať ich v systéme," poznamenal jeden z členov DAV4 Jan Jireš.
Hoci myšlienka takejto spolupráce nie je nová, predstavitelia DAV4, ktorí dnes svoje závery prezentovali na bezpečnostnom fóre GLOBSEC, veria, že tentoraz bude úspešná. Dôvodom je odlišná ekonomická i politická situácia. "Narážame na dno a z toho dna sa musíme odpichnúť a toto si začínajú uvedomovať oveľa viac všetci, ktorí boli skeptickí voči tejto spolupráci," poukázal Rastislav Káčer, prezident Slovenskej atlantickej komisie (SAC), ktorá projekt DAV4 zastrešuje.
USA platia najviac
Aj členovia DAV4 hovoria o ekonomických dôvodoch. Tomáš Valášek zdôraznil, že škrtanie v obranných výdavkoch ešte výraznejšie odhalilo rozdiel vo financovaní činnosti NATO. Z každého dolára, ktorý utratí Aliancia, štatisticky až 75 centov ide z rozpočtu USA, kým pred desiatimi rokmi to bolo len 50 centov.
"Odkaz z Washingtonu je jasný - toto nie je fér a my to nebudeme tolerovať," poukázal. Táto skutočnosť a znižujúce sa spôsobilosti armády podľa neho vytvárajú tlak na to, aby sa tentoraz spolupráca začala realizovať.
Ďalší člen skupiny István Gyarmati z Maďarska poukázal aj na ďalší aspekt, ktorý zväčšuje pravdepodobnosť, že sa spolupráca krajín centrálnej Európy v oblasti obrany skutočne zlepší. Kľúčová otázka je totiž podľa neho dôvera medzi krajinami.
"Pred 20 rokmi tu nebola dôvera medzi viacerými členmi V4. Teraz sme si zvykli pracovať spolu. Možno si neveríme na sto percent, ale to nikto," poznamenal. Zástupcovia skupiny si pritom nemyslia, že prekážkou prípadnej spolupráce v oblasti obrany by mohli byť zložité vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou. "Čelíme vo veľkej miere rovnakým bezpečnostným výzvam, sme súčasťou jedného regiónu a budeme susedmi, či tu bude taká alebo onaká vláda. Treba začať od projektov, ktoré sú možno menej ambiciózne a na základe, ktorých sa bude ďalej budovať dôvera," myslí si Káčer.
Najskôr menšie projekty
Aj Valášek hovorí o tom, že na začiatku by sa mohli realizovať menšie projekty. "Vieme sa dohodnúť napríklad na tom, že vojenské akadémie sa budú špecializovať. Na Slovensku sa budú realizovať určité kurzy pre všetky krajiny V4, ale nebudú možno iné, lebo v rámci nich sa bude prednášať napríklad v Maďarsku," priblížil svoju víziu.
Takéto menej ambiciózne projekty by sa podľa predstaviteľov DAV4 mohli začať realizovať už v priebehu dvoch rokov. V prípade väčších projektov, ako je spoločné obstarávanie či spoločná ochrana vzdušného priestoru, však podľa nich pôjde skôr o dlhodobejšiu perspektívu.
tasr
