Od Roberta Fica ste dostali žltú kartu. Ste stále minister v podmienke, alebo už máte zahladený trest?
„Politická zodpovednosť bola vyvodená už dvakrát.“
Ako?
„Dvoma voľbami. Jedny aj druhé dali jasnú odpoveď na to, čo si o tom volič myslí.“
Tá karta bola pre J&T. Ste aj minister cestovného ruchu, kde oni podnikajú a mohli by chcieť čerpať eurofondy, ktoré máte pod palcom. Ako minister budete mať vplyv aj na cenu mýtneho, kde má zasa účastinu J&T. Ako chcete oddeliť svoje kontakty s nimi a funkciu ministra?
„Problém je stále ten istý. Vraciate sa k veci, ktorá sa mediálne uzavrela tým, že mám nejaký vzťah k J&T. To ale vôbec nie je pravda. To, že som sa na 30 minút zo slušnosti zastavil na jachte, bolo považované za moju neskúsenosť. Keby to ale bola jachta hocikoho iného, tak či tak by sa stalo, že by som sa tam zastavil. Ale to vôbec nesúvisí s J&T. Nemám s nimi vôbec žiadne kontakty, ktoré by to, čo robím, mohli ovplyvňovať.“
Nemáte s nimi vôbec žiadne kontakty?
„Len všeobecné a ako s množstvom iných ľudí. Netvrdím, že sa s nimi nepoznám, ale nie som s nimi v takom vzťahu, aby ma mohli ovplyvňovať. Neexistuje nikto taký, kto by ma mohol ovplyvňovať.“
Tykáte si s nimi?
„Tykám si s množstvom ľudí z rôznych sektorov a spoločností, ale nemajú iné postavenie ako všetci ostatní. Nemám s nimi bližší vzťah, tak ako s tisíckami ďalších ľudí.“
Nie ste kamarát s Jakabovičom ani s Tkáčom?
„To, čo ja považujem za kamarátstvo, to určite nie je. Kamarátov má človek len zopár a toto sú známi.“
Stretávate sa? Voláte si?
„Stretávame sa iba náhodne.“
Kedy naposledy?
„S kým konkrétne?“
S Jakabovičom. To bola, myslím, jeho jachta.
„Neviem, čia jachta to bola. Nikdy som to neskúmal a nikdy ma to nezaujímalo. A kedy sme sa stretli? Možno pred rokom alebo dvomi.“
Fico mal v Banskej Bystrici prejav k straníkom. Hovoril tam o novej dobe a transparentnosti. Súhlasíte s ním?
„Absolútne.“
Ste najbohatší člen vlády, ale nechcete podrobnejšie vysvetliť, kde sa berú vaše príjmy.
„ Prečo? Som za to, nech sa urobí nový zákon a všetci budú musieť rovnakým spôsobom štandardne povedať všetko, čo povedať majú. Ja si v tomto duchu zákon absolútne plním. Ale nemám ambíciu byť prvou lastovičkou. Nech sa navrhne detailný systém, ako budú politici zverejňovať to, čo zverejňovať majú a stopercentne sa tomu podriadim. Nech to robia všetci rovnako.“
Takže nepoviete, ako ste v roku 2010 zarobili viac ako milión eur?
„Budem to robiť vždy tak, ako mi zákon káže. Keď mi bude kázať vysvetliť to v mikrodetailoch, do posledného písmenka to splním.“
Zákon vám veľa vecí neprikazuje, a napriek tomu ich robíte. Fico ohlásil novú transparentnú dobu a vy nechcete povedať, ako ste zarobili milión?
„Vkladáte mi do úst niečo iné. Povedal som, že vždy na sto percent splním zákon.“
Politici odstupovali pre nevysvetlené milióny korún - nie eur - napríklad český premiér Stanislav Gross. A vy máte problém povedať, kde ste zarobili milióny eur? Z čoho ich máte? Z akcií, z nehnuteľností?
„Ešte raz: je tu štandardný model, akým politici priznávajú majetok. Ten si zákonne plním. Keď bude nový, lepší, detailnejší, opäť ho splním. Navyše, keď má niekto nejaké pochybnosti, je tu zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Som pripravený zodpovedať relevantným inštitúciám všetky otázky. Viac k tomu nemám čo povedať.“
Keď sa spýtame Fica, kde vzal svoj majetok, zrejme nám to vysvetlí. Napriek tomu, že mu zákon prikazuje napísať len byt, chata, auto, úspory. Prečo vy nie?
„Ja tam píšem viac.“
Máte tam aj cenné papiere.
„Je tam celý formulár, ktorý vypĺňam. Je to exaktný formulár a v stanovenej lehote ho vyplním tak, ako zákon káže.“
Takže sa do momentu, kým sa nezmení zákon, nedozvieme, odkiaľ pochádzajú vaše príjmy mimo platu z verejnej funkcie.
„Dozviete sa vždy to, čo mi bude zákon prikazovať. Aj v tomto má človek nejaké súkromie. Aj z bezpečnostných dôvodov nevidím dôvod to zverejňovať, pokiaľ mi to zákon neprikazuje. Ale mám pripravené všetko tak, aby som to vedel predložiť akejkoľvek inštitúcii, keď to bude treba. Na internete je taká hra - volá sa to otvorená politika. Sú to formuláre, ktoré sa vypĺňajú. To je tiež strašne primitívne. Nemá to výpovednú hodnotu. Som za to, aby sme urobili schému, ktorá bude naozaj dôkladná a domyslená. Nie že tam niekto napíše niečo, čo sa nedá overiť, k ničomu to nevedie alebo sa z toho aj tak nič nedozvieme. Urobme to poriadne a ja sa na tom zúčastním.“
Nerozumiem, prečo nechcete povedať ani základnú informáciu typu: zarábam na akciách alebo na predaji nehnuteľností.
„Pretože by to mohlo byť vytrhnuté z kontextu. Buď sa to bude posudzovať komplexne tak, ako to všetkým prikazuje zákon, alebo nie.“
Bol mýtny tender transparentný, výhodný a bezchybný?
„Bol výsledkom súťaže, ktorá prebehla. Súd ju zatiaľ nespochybnil a kauza bola medializovaná dostatočne na to, aby si volič mohol urobiť vlastný názor. Voliči dali jasne mandát nám.“
Aj Ľubomír Vážny hovorí, že tá cena bola vysoká. Myslíte si to tiež?
„Nie je vôbec dôležité, čo si o tom myslím, ale to, že cenu vygenerovala súťaž. Máme to tu a už s tým nič neurobíme.“
Tender právne spochybnený bol. Je tam viac súdnych sporov. Nemáte ani minimálne podozrenie, že nebol v poriadku?
„Keď sa v procese, o ktorom hovoríte, preukážu pochybenia, určite platí princíp kto z koho, a potom sa tým budem zaoberať. Teraz nemám dôvod to riešiť. V tomto momente mám iné priority, než zaoberaním sa ako dopadnú potenciálne súdne spory.“
Napadlo vás pred pár mesiacmi, že to budete vy, koho sa každý bude pýtať, kedy bude dokončená diaľnica D1?
„Nie. Ale mám rád výzvy.“
Kedy bude hotová? Fico hovoril, že v roku 2010.
„Dnes sme tam, kde sme. Je tu plán výstavby, ktorý vygenerovala bývalá vláda. Opisuje jednotlivé úseky v stave, v akom sú a jeho najaktuálnejšia verzia je, bohužiaľ, z leta minulého roka. Momentálne odborné sekcie ministerstva plán aktualizujú. Budeme sa snažiť aktualizáciu urýchliť, keďže ju mali plánovanú až na koniec mája. Na základe nej sa odborne zhodnotia posuny medzi plánom a aktuálnou situáciou. Už dnes je však jasné, že časť z toho, čo napísali, neplatí. Až na základe toho bude nový odhad dostavby prepojenia medzi Bratislavou a Košicami.“
Takže zatiaľ nikto nevie, kedy sa D1 dostavia.
„Neexistuje nikto v celom vesmíre, kto by to dnes vedel presne povedať. Odhad roka 2017 sa ale bude musieť bohužiaľ posunúť.“
Na kedy - na rok 2020?
„Môj prvý odhad je zatiaľ na rok 2018. Keď sa bavíme o úplne kompletnom prepojení, musíme sa baviť o dostavbe úplne všetkých úsekov. Na vyriešenie viacerých nevie dať nikto odpoveď. Je tu napríklad úsek Turany - Hubová, kde je problém s environmentálnym posudzovaním. Alternatívny plán tunelových prepojení by znamenal posun minimálne o dva roky.“
Ako si predstavujete PPP projekty do budúcnosti? Brusel sa zaoberá tým, že sa už budú zaratúvať do deficitu.
„Uvidíme, ako sa k tomu postaví Brusel, také reči tu už boli. Je fakt, že PPP projektov je veľa po celej Európe. Nemyslím si, že sa to len tak jednoducho bude dať zvrátiť, ale Brusel je nám nadradený. Pokiaľ to bude fungovať podľa tých pravidiel, ako je to dnes, tak si momentálne viem predstaviť najrealistickejšie jediného kandidáta na PPP a to obchvat Bratislavy D4, pretože na tomto území sa nedá uchádzať o eurofondy.“
Chcete pokračovať v trende financovať čo najviac z eurofondov?
„To je nevyhnutnosť. Prvýkrát v histórii bude vláda čeliť definitívnemu auditu z Bruselu, či sa eurofondy dočerpali, alebo nedočerpali.“
Naznačili ste, že eurofondy na dopravu sa asi nevyčerpajú, tak odkiaľ sa zoberú peniaze na diaľnice a rýchlostné cesty?
„V prvom rade sa musíme snažiť dočerpať eurofondy, vykreovať záložné plány. Koľko je ohrozených eurofondov, ktoré môžu prepadnúť, dnes ešte neviem presne povedať. Keď urobíme audit, tak to zistíme. Podľa toho začneme prispôsobovať stratégiu, aby sa to nestalo. Potom je tu druhé programové obdobie a je úplne jasné, že niektoré tunelové úseky pri Žiline už budú financované z toho programového obdobia. Tomu treba prispôsobiť alokácie, ktoré sa budú vyjednávať, do ktorých operačných programov a na čo budú použité.“
Čo bude s tunelom Višňové? Bude k nemu alternatíva?
„Aká?“
Premiér hovoril o prepojení D1 a R1 v Ružomberku. Zaúkoloval vás takto?
„Nie. Mám úplnú voľnosť v tom, ako nájsť najracionálnejší plán a budem ho určite hľadať. Chýba tu komplexný strategický dokument budovania cestnej a železničnej infraštruktúry, ktorý by jasne povedal, čo budeme nevyhnutne potrebovať v horizonte desiatich, dvadsiatich či tridsiatich rokov. Podľa toho by sa mal urobiť plán výstavby. Dnes, pokiaľ chceme dočerpať operačný program doprava, máme relatívne málo pripravených úsekov, aby sme vôbec vedeli alternovať plán, keby sme niektorý úsek nemohli realizovať. Určite časť mojej energie pôjde na to, aby sa čo najviac rozbehla pripravenosť nových úsekov. Treba uvažovať aj o prepojení R1 a D1 možno aj ďalšími alternatívami. Táto ma pomerne zaujala, pretože prináša ďalšiu komplexnosť prepravy na Slovensku. Pri tuneli Višňové zatiaľ nevidím žiaden dôvod, prečo by sme nepokračovali v jeho výstavbe.“
Kto vymyslí ten plán? Vy alebo Vážny, ktorý je vicepremiérom pre veľké projekty?
„Mám svoj jasný mandát a podľa neho fungujem.“
Nerozumieme tomu vzťahu - je to tak, že Vážny vymyslí a vy postavíte? Kto tomu šéfuje?
„Jasne o tom hovorí kompetenčný zákon.“
Ktorý sa bude meniť.
„Keď sa bude meniť, vyjasní sa to. Teraz sa to pýtate mňa a ja odpovedám.“
Vy ste sa vyjadrili aj tak, že pán Vážny mal robiť akoby iba analýzy.
„Jediné čo som povedal, že určite je tu projekt širokorozchodnej, projekt, ktorý momentálne je nadstavbou nad toto všetko.
Projekt širokorozchodnej 100-percentne podporujete, prípadne máte nejaké podmienky, za akých okolností, kto by ho mal financovať?
„Ten projekt bude zaujímavý vtedy, ak bude výhodný pre Slovensko. Filozoficky si myslím, že výhodný pre Slovensko byť môže, ale na to má dať odpoveď tá hĺbková analýza. Limitom sú, samozrejme, finančné prostriedky. Ale viem si predstaviť napríklad model, kedy by to niekto iný zafinancoval.“
Čo by z toho mal štát? Prišli by sme o príjmy prepráv?
„Nie, pretože dnes aj tak tie toky prepráv sú rôzneho typu, ale najmä tie, ktoré sa končia na Slovensku, ohrozené tak či tak nie sú a mohlo by to priniesť dodatočné toky, ktoré by chodili cez Slovensko. Jedna z teórií je, že jedno z tých prekladísk by bolo na Slovensku.“
Časť by sa prekladala na Slovensku, časť vo Viedni?
„Napríklad. To sa dá ľahko vyhodnotiť. Nerozumiem jednej veci, niektorí sú apriori proti širokorozchodnej a ani nevedia, čo je jej obsahom. Počkajme si na to, aký je obsah, aké ekonomické racio to má, čo by to mohlo Slovensku priniesť a potom sa nad tým zamyslime. Za sebe garantujem , že určite nebudem podporovať niečo, čo je iracionálne a nemá žiadny ekonomický benefit pre Slovensko. Čo keď naozaj niekto iný bude mať ambíciu to postaviť, aj to zafinancuje, a Slovensko z toho bude mať benefity?“
Nepovedali Rusi na začiatku premiérovi, že to zaplatia?
„Nejdem interpretovať rozhovory, ktoré mal premiér. V tom, čo som povedal, som naznačil dosť. Jedna z možností je, že to naozaj zafinancuje niekto iný. Nejdem elaborovať kto. Keby sme to mali stavať my z našich zdrojov, tak nebude, pretože budeme radi, keď vyfinancujeme to, čo tu máme nakreslené.“
Všeobecne čo sa týka železničných spoločností, myslíte si, že sa ozdravovali vhodným spôsobom?
„Vidím ešte väčší problém so železničnými spoločnosťami. V malom to vyzerá tak, že vždy boli nejaké koaličné dohody a škriepky, a tak riadenie tých spoločností nebolo jednotné. Vyústilo to do absurdného stavu, že Železničná spoločnosť Slovensko dnes neposkytuje dostatok informácií sekciám na ministerstve, aby napríklad na moje otázky oni mne vedeli odpovedať, čo je úbohé, a to nie je len v tejto spoločnosti, je to v celom sektore. Irituje ma, že každá tá spoločnosť sa tvári ako autonómna, ako keby sa hrala na svojom vlastnom piesočku, a pritom je to jeden sektor. Krížom-krážom si dlžia peniaze, štát im dlží peniaze oni dlžia štátu, ale stále je to jeden balík a stále je to štát.“
Nechcete to spojiť?
„Spojiť to nemôžeme.“
Nejaký holding prípadne?
„To je jedna z úvah, ale myslím si, že jedna cesta je virtuálny holding. V princípe musí byť jeden tím, ktorý to bude riadiť. Už bola otázka, ako plánujem vymieňať ľudí na tých riadiacich postoch a aké konkrétne mená budú. Už mám pripravené mená, ale pre mňa je dôležité, aby boli schopní fungovať ako jeden tím, aby mi tu nevysvetľovali každý per partes, akí sú svetoví a na konci dňa to bude pre štát v globále horšie, pretože vznikne ešte niekde väčší dlh. Treba sa na to dívať ako na jeden sektor, fakt je tam situácia veľmi rôznorodá, ale to zadlženie tam je aj voči bankám, aj voči štátu, štát im niečo dlží a musíme sa na to komplexne pozrieť.“
Poviete nám nejaké mená?
„Žiadne mená vám nepoviem. Najprv si to musím vyjasniť a poskladať v hlave, vôbec nevidím dôvod hovoriť to dopredu.“
Pán Fico sa vyjadroval, že ozdravovanie železníc bývalou vládou nebol plán revitalizácie, ale plán likvidácie ľudí, tratí. Plánujete vrátiť to, čo sa tam udialo?
„Toto bude určite dôležitá téma. Nechcem predbiehať, ako ju budem riešiť, je to komplexná vec. V prvom rade sa treba vysporiadať so zadlžením toho sektora a hlavne s odhalením reálneho potenciálu aj do budúcna. Som veľmi zvedavý, čo to prinesie, keď sa zjednotí riadenie celého sektora.“
Môžeme očakávať nejaké spätné nábory ľudí?
„To nepredpokladám.“
Budeme cestovať lacnejšie?
„To dúfam. Nemyslím si, že lacnejšie, ale kvalitnejšie.
Chcete vpustiť viac takých investorov, ako je Regiojet na trh?
„Z dlhodobého pohľadu tomu nezabránime, pretože o tom je liberalizácia trhu.“
Brániť sa tomu dá vždy.
„Áno, ale len do určitej miery, pretože vás zasa môžu zažalovať a môžete ten súd aj prehrať. Európska legislatíva hovorí, že takto si EÚ predstavuje budúcnosť všetkých týchto sektorov čiže ísť vyslovene proti európskej legislatíve sa nám nemôže oplatiť.“
Takže bude viac súkromných vlakov na železniciach?
„To záleží od nich, či budú mať ambíciu tu podnikať, ale je mi jasné, že tomu nemôžeme umelo zabrániť.“
V rámci delenia FNM zrejme dostanete zvyšok letiska. Pripúšťate nejaký typ privatizácie alebo vstup investora do letiska. Je to vôbec možné za vašej vlády?
„Letisko viac ako peniaze potrebuje know-how. Ten obsah a ten hardvér ako keby už bol, ale obsah letisku chýba. Myslím že nejaké strategické partnerstvo by som pripustil.“
Čo znamená strategické partnerstvo? Keď to nebude privatizácia, nejaká koncesia?
„Spoločný podnik, teraz nechcem predbiehať, ale sú dve možnosti. Buď budeme schopní nájsť taký tím, ktorý bude schopný sám rozvíjať letisko do takého rozmeru, ako by to vedel robiť v spolupráci s niekým. Otázka je, či sme schopní ako štát zaplatiť a znesie to verejnosť, že budú manažéri, ktorí budú možno zo zahraničia a budú musieť mať vyššie platy, ako je štandard na Slovensku a budú schopní rozvinúť ten biznis model. Druhá možnosť je hľadať partnera v nejakej forme spolupráce. Neviem opísať teraz akej.“
Že by ste si dohadovali spoločný postup s Viedňou?
„Ale aj s inými. Je tu otázka carga, nákladnej a osobnej prepravy. Tam som tiež počul viacero možností, ktoré by mohli byť, ale to by som predbiehal.“
Na letisku majú veľa zmlúv firmy Vladimíra Poóra. Vyzerá to, že je taký neformálny spoluužívateľ okrem štátu. Chcete, aby sa prehodnocovali zmluvy na služby na letisku ako parkovanie.
„Každá spoločnosť, ktorá je v portfóliu ministerstva dopravy, bude mať úlohu racionalizovať svoju prevádzku. Ak je možné prehodnocovať ceny smerom nadol, určite budeme na nich vyvíjať tlak, aby sa tak dialo všade, nielen na letisku.“
Čo so Slovenskou poštou? Zostane štátna, keď trh je už otvorený?
„Viete, aký my máme vzťah k privatizácii ako strana, takže nemáme žiadne plány zbavovať sa pošty, skôr v rámci toho hľadať zmysluplné riešenie. Vytvoril sa teraz spoločný podnik s Poštovou bankou, racio, ktoré za tým má byť, mi ešte nebolo zdôvodnené. Ešte som sa nedostal k takým detailom, aby som vedel povedať, či to má, alebo nemá racio. Teoreticky, z toho, čo som zatiaľ počul, by tam mohla byť nejaká filozofia, ktorá by mohla pošte pomôcť.“
Na poštách rozčuľuje ľudí, že sa tam v podstate nedá platiť platobnou kartou. Pripisuje sa to aj zmluve s Poštovou bankou. Chcete meniť praktické veci, ktoré ľuďom na pošte prekážajú?
„Jedna z vecí, ktorou bývalé vedenie ministerstva dopravy obhajuje ten spoločný podnik, je, že pošta nemá klasickú bankovú licenciu a niektoré služby nemôže poskytovať. Jeden z dôvodov má byť taký, že by mohli práve takéto služby poskytovať do budúcna.“
Pozrite si celý rozhovor s ministrom Počiatkom (piano)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
