BRATISLAVA. Výsledky sčítania ľudu, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, sú z hľadiska maďarskej menšiny priam šokujúce a budú mať dlhodobý negatívny vplyv na ďalší vývoj a osud maďarskej menšiny, povedal pre agentúru SITA predseda Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi.
"Za uplynulých desať rokov sa počet Maďarov na Slovensku znížil o 63 000, teda o 12 percent. Táto menšina tvorí už len 8,5 percenta z celkového počtu obyvateľstva krajiny. Tieto údaje sú horšie, než boli najpesimistickejšie predpovede sociológov,“ uviedol Berényi.
Reagoval tak na minuloročné sčítanie ľudu, podľa ktorého počet ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti klesol v porovnaní so sčítaním ľudu z roku 2001. Poznamenal, že na základe výsledkov sčítania sa budú odvodzovať aj podpory pre kultúru národnostných menšín, ale aj možnosť používania maďarského jazyka v zmiešaných obciach.
Najdôležitejším predpokladom pre zachovanie maďarskej menšiny je podľa Berényiho rozšírenie legislatívy vzhľadom na kolektívne práva, posilnenie inštitúcií zameraných na národnostné menšiny a väčšia štátna podpora.
"Kľúč riešenia nie je v maďarskej menšine, ale v slovenskej politike a v slovenskej verejnosti. Predovšetkým treba skoncovať s politikou vytvárania nepriateľského obrazu voči maďarskej menšine," skonštatoval Berényi.
Miernejší postoj k poklesu počtu ľudí hlásiacich sa k maďarskej menšine zaujal Most-Híd, za ktorý hovorkyňa Zuzana Bačiak-Masaryková uviedla, že to, čo absentuje, je vedecký pohľad na túto skutočnosť, a do úvahy treba brať všeobecne nižšiu natalitu či prirodzenú asimiláciu, ktorá súvisí s celkovou zmenou vnímania hodnôt národa a národnej identity.
Poukázala však aj na fakt, že takmer štyristotisíc občanov neuviedlo národnosť, čo mohlo byť podľa nej spôsobené aj radikalizáciou národnej politiky.
Spomenula aj odchod tunajších Maďarov do Maďarska, ale i do sveta za prácou či štúdiom, pričom sa takíto migranti nie vždy vrátia späť na Slovensko, čo sa mohlo odzrkadliť na celkovom výsledku.
Ako uviedla hovorkyňa, "národnostná politika Mosta-Híd dbá na to, aby vzdelávanie, kultúrne záujmy, ale aj legislatívne prostriedky dostatočne zabezpečili rozvoj národnej identity menšín vôbec. To by malo zabrániť poklesu počtu príslušníkov národnostných menšín a naopak, umocňovať v nich pocit, aby sa tu cítili ešte viac doma".
