Agentúrny text sme o 19:36 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Stíhačky si necháme, znie jedno z prvých rozhodnutí nového ministra obrany Martina Glváča zo Smeru. „Dosahujú také dobré výsledky, že takýto produkt nesmie zaniknúť, že si to nemôžeme dovoliť,“ povedal pre agentúru SITA.
Do úradu Glváča oficiálne uvedie premiér Robert Fico v utorok. „Do roku 2016 to máme absolútne pokryté a teraz začneme pracovať nad víziou,“ povedal o stíhacom letectve Glváč pre SME.
Slovenské stíhačky MiG-29 majú oficiálne životnosť do roku 2030. Prevádzka je drahá, peňazí je na ne málo a piloti nelietajú, koľko by mali.
Nahradiť by ich mala viacnárodná spoločná letka. Rokovania s Českom sa už podľa Glváča začali minulý týždeň na konferencii Globsec. Pokračovať majú aj s Maďarskom a Poľskom. Zaujímali sa aj Rakúšania.
Už za Dzurindu
MiG-29
Slovenské stíhačky
- našich 12 stíhacích lietadiel MiG29 vyrobili v rokoch 1989 – 1995,
- ich technický život armáda odhaduje asi na 40 rokov, čiže do rokov 2029 2035,
- na štandardy NATO boli zmodernizované v rokoch 2005-2007.
„Je obojstranný súhlas. Do mesiaca chceme mať výsledok technického posúdenia odborníkov,“ povedal už v roku 2002 premiér Mikuláš Dzurinda po rokovaní s vtedajším českým premiérom Vladimírom Špidlom o projekte Spoločné nebo.
Nápad prišiel z Česka, chcel spojiť visegrádske krajiny. Ministrom bol vtedy Ivan Šimko za SDKÚ. Od jeho odchodu je Glváč už šiestym ministrom, dočasne obranu viedli aj Eduard Kukan a Iveta Radičová.
Glváč hovorí, že najskôr musí spoznať situáciu. „Som presvedčený, že takéto projekty by mali krajiny NATO riešiť spoločne,“ povedal bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.
Analytik nevidí debatu
Česko o spoluprácu podľa bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka z SaS záujem má. Bránilo sa myšlienke, že Slovensko lietadlá zruší a bude žiadať obranu od nich. Spoločnému projektu majú nahrať aj problémy s rozpočtom na oboch stranách.
„Prial by som si to, ale vidím veľa praktických problémov, ktoré treba vyriešiť,“ hovorí Andor Šándor, český bezpečnostný poradca. Neverí, že sa spoločnú obranu podarí vytvoriť. „Nevidím debatu, ktorá dáva nádej, že to má politickú podporu a že sa bude investovať koľko treba.“
Na rozhodnutie nie je ani čas a pre Slovensko by to nemuselo byť lacné. Česko sa musí rozhodnúť, či podpíše ďalší prenájom švédskych lietadiel Gripen, lebo súčasný sa mu končí. Ak by sa Slovensko chcelo pridať, muselo by prispieť a zrejme prezbrojiť.
Rôzne typy stíhačiek majú problém komunikovať. Poliaci majú aj americké F-16, Maďari tiež gripeny.
Šándor upozorňuje aj na právne problémy či velenie. Ak si krajina nesplní povinnosti, nie je jasné, kto a ako sa bude zodpovedať. Slovensko či Česko by si podľa Šándora minimálny stav nadzvukového letectva mali udržať.
Beata
Balogová
