Nie je post v európskom diplomatickom zbore, čo je jeden z najväčších diplomatických zborov na svete, a možnosť vytvárať európsku zahraničnú politiku pre diplomata vrchol kariéry? Nehovoriac o finančnom ohodnotení. Prečo ste sa rozhodli vymeniť to za funkciu šéfa diplomacie vo vláde Roberta Fica?
"Neskrývam, že som mal úžasnú pozíciu v Bruseli, aj som niekoľkokrát povedal, že to bola najlepšia práca, akú som kedy mal, ale zvíťazila zodpovednosť. Ja si nemusím nič dokazovať v mojej kariére, jednoducho mi záleží na Slovensku. A tu je príležitosť, mandát je obrovský, očakávania sú obrovské, bolo by zbabelé povedať, že ja mám svoj pokoj v Bruseli. Preto som sa rozhodol, že sa vrátim."
Aký máte vzťah s Robertom Ficom. Tykáte si?
"Áno, tykáme si. Vzťah máme korektný, vážim si ho. Je to politický líder, ktorý má na Slovensku veľmi silný mandát. Vždy sme sa dokázali pokojne dohodnúť."
Počas volebnej noci ste boli v centrále Smeru. Zavolali vás alebo ste prišli sám?
"Išiel som tam sám, bol som tam asi dve hodiny, cítil som potrebu vyjadriť istú solidaritu, bol som členom vlády. Nebol som sa tam ale hlásiť do vlády, jednoducho som vnútorne cítil, že chcem byť tam."
Volili ste SMER?
"(smiech) Poďme na ďalšiu otázku."
Ponúkol vám Fico post šéfa diplomacie v ten volebný večer?
"Keď sme mali posledné zasadnutie prvej Ficovej vlády, povedal, že keď bude v budúcnosti zostavovať vládu, tak by ma rád oslovil. Nikto nečakal, že to bude tak skoro."
Dávali ste si nejaké podmienky, keď ste dostali ponuku na šéfa diplomacie?
"Podmienky nie je adekvátne slovo, hovorili sme o predstavách. Povedal som, že nerád by som začínal na tom istom mieste, kde som v prvej vláde začal, ale už chcem posunúť veci ďalej. Takže dnes sú pre mňa dôležité tri veci: európska politika, obchodné zastupiteľstvá ako posilnenie ekonomickej dimenzie diplomacie a posilnenie postavenie ministerstva zahraničných vecí ako koordinančného ministerstva ústredných orgánov a agentúr navonok."
S posilnením súvisí, že máte ako prvý minister zahraničných vecí aj funkciu podpredsedu vlády? To nie je tradičná kombinácia.
"Práve o to ide, že toto ministerstvo je tým rezortom a minister tým človekom, ktorý koordinuje pôsobenie štátu navonok. Roky ma hnevalo, že všetci sme napojení na jeden rozpočet, ale bola tu tendencia nedeliť sa o informácie, pravá ruka nevedela, čo robí ľavá. Ambícia je, aby sme navonok vystupovali jednotne."
Takže ako nestranník budete mať veľmi silný mandát.
"Celá vláda ma veľmi silný mandát. Ja som nestranník, Smer ma nikdy nežiadal, aby som sa stal členom strany. Dnes už by bolo smiešne hovoriť, že nie som politik, som druhýkrát členom vlády a teraz aj podpredsedom, je jasné, že som politik, ale vo svete ma vnímajú v prvom rade ako diplomata."
V deň, keď premiér Fico obvinili rezort ministerstva zahraničných vecí z plytvania peňazí, ste veľmi tvrdo kritizovali prerozdeľovanie rozvojovej pomoci, hovorili ste o fantómových zmluvách, o tom, že smrdia podpisy zmlúv, že peniaze šli do vreciek kamarátov. Trochu nediplomatické na diplomata a trochu stranícke na nestranníka, nemyslíte?
"Ja som sa nevrátil do Bratislavy, aby som snoril po skriniach, ale fakt je, že isté veci mi tu padali na hlavu. Dotkli sa ma nie ako nominanta za nejakú stranu, ale preto, že tu pracujem od 1. januára 1993. Dotklo sa ma, že garnitúra, ktorá prišla po mne hovorila, že tu de facto nebola zahraničná politika a že nemala žiadnu hodnotu a orientáciu. A ja potom zistím, že 9. marca sa rozdelili všetky peniaze na rozvojovú pomoc a v deň, keď vláda skladala sľub sa vtedajší riaditeľ agentúry pre rozvojovú pomoc zúfalo snažil vykrútiť ruky členom dozornej rady, aby podpísali zmluvy. A to smrdí. Je to neetické a ak to robia ľudia, ktorí o sebe vraveli, že sú lepší, tak to smrdí dvojnásobne. To nie je stranícke zadanie z mojej strany."
Vyzerá to, že oni skritizovali po prevzatí rezortu vás a vy ste im to teraz vrátili.
"Ale oni skritizovali všetko pred nimi, aj svojho vlastného ministra zahraničných vecí Kukana, ktorý tu bol osem rokov. Oni predsa mohli 8. marca vybrať projekty a nechať mi ich na stole ako návrh, ktorý zvážim. Už pred nástupom do funkcie ma kontaktovali niektorí zamestnanci ministerstva, že je na nich vyvíjaný tvrdý nátlak, aby podpísali zmluyv. To kričí, že sú to neseriózne zmluvy."
Ktoré projekty to boli? Bol to jeden prípad, alebo ide o systémové zlyhanie?
"Je to viac prípadov. Otázka systému je osobitná téma, ale nastavenie inštitucionálnej pomoci nie je dobré už niekoľko rokov. Pokiaľ ide o projekty, medzi 37 schválenými sú niektoré, proti ktorým protestujú naši vlastní veľvyslanci."
Pochválite vy niečo na svojom predchodcovi?
"Môj predchodca je komplexná politická osobnosť a v zahraničnej politike urobil pre Slovensko nesmierne veľa. Vzhľadom na to, že mal dva úväzky a ten dominantný bol vnútropolitický, tak zveril vedenia ministerstva ľuďom, ktorí sa ukázali ako nehodní a zlyhali ľudsky a morálne. To spôsobilo veľké škody."
Kto konkrétne?
"Číslo dva a číslo tri na ministerstve, bývalý štátny tajomník Ježovica a vedúci služobného úradu Maruška. To sú ľudia, ktorí by sa nemali priblížiť k ministerstvu, pretože tu narobili veľa zlej krvi."
Napríklad?
"V minulosti tu boli transparentné procesy ľudí vysielaných do zahraničia, oni zaviedli kategóriu priama nominácia kabinetov. Predtým to bolo trojkolové výberové konanie a to sa zmenilo na direktívne rozhodovanie. Hovorilo sa, že tu fungovala komunikácia systémom vozovej hradby, vedenie sa ohradilo od zvyšku ministerstva a vystreľovalo pokyny. Z 33 riaditeľov odborov boli len traja v rangu veľvyslanca, z ôsmich generálnych riaditeľov ani jeden, to znamená, že veľvyslanci robia na tomto ministerstve referentov."
Mikuláša Dzurinda nám pred skončením vo funkcii na otázku, aké zmeny čaká v zahraničnej politike po nástupe Smeru povedal, že zásadne sa zmení len jedna vec - a to je podpora ľudských práv v komunistických režimoch. Zmení sa to?
"(Smiech) Slovensko ostáva spoľahlivým členom EÚ a to je rámec pre naše pôsobenie, to sú aj hodnoty, ktoré definujú zahraničnú politiku tejto vlády, tak ako pôsobenie minulej."
Mali sme rôzne vlády, ktoré hodnoty podporovali, ale v praxi sa nič nedialo. Za Dzurindu sa dialo, gestá aj politika v oblasti ľudských práv bola výrazná.
"Ja si myslím, že diplomacia nie je o gestách, ktorými profilujete seba, ale o výsledkoch, ktoré dosiahnete a nikto nemusí pochybovať, že budeme obhajovať demokratické hodnoty a ľudské práva. Politiku voči Bielorusku som ja rozbiehal ešte v Bruseli a budem v nej pokračovať aj z ministerskej stoličky. "
Lajčák má pravdu len teoreticky, píše Peter Morvay
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Ale zhodneme sa, že pozvať bieloruských študentov, ktorí doma nemôžu študovať, alebo sa stretnúť s opozičnými silami v nedemokratických krajinách nie je prázdne gesto, ale vyjadrenie určitého postoja aj nad rámec únie.
"Určite v tom budeme pokračovať."
Budete môcť navonok obhajovať ľudské práva, keď vo vašej vláde sedí šesť bývalých komunistov?
"Nebojte sa, súďte nás podľa toho, ako sa budeme správať."
Diplomati z nedemokratických krajín vám radi pripomenú, že máte vo vláde napríklad ministra práca Richtera, ktorý hovorí, že za komunizmu mohol študovať a pracovať každý kto chcel, aj deti disidentov. A Kubánec povie, vidíte nebolo to také zlé ani u vás, ani u nás.
"Ja si myslím, že by sme mali prestať bojovať s bývalým režimom, každý si už urobil za 23 rokov obraz o tom, ako sa na neho treba pozerať. To mi pripadá detinské."
Pre naše vlády to stále nie je samozrejmosť. Robert Fico, ktorý sa preslávil drinkom na kubánskej ambasáde nie je to isté ako Iveta Radičová, ktorá odovzdala cenu Dámam v bielom, kritičkám Castrovho režimu. Viete si predstaviť, že také gesto urobí Fico?
"Sú gestá a je podstata politiky."
Dobre, hovorme o podstate. Postaví sa premiér Fico na stranu ľudí, ktorí bojujú proti komunistickému režimu?
"Samozrejme, počkajte si na programové vyhlásenie vlády. Gestá sú dobrá vec, ale my chceme dosiahnuť zmenu pomerov. Trochu mi prekáža, keď si tu niekto privlastňuje hodnoty, privlastňuje si november."
November si nikto nemusel privlastniť, premiér Fico si ho v roku 1989 nevšimol.
"Premiér Fico si ho všimol, pretože vytvoril modernú demokratickú sociálnodemokratickú stranu a dnes jednu z najúspešnejších v Európe."
Nedávno ste sa stretli so štátnym tajomníkom maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsoltom Némethom. Ten hodnotil vzťahy s prvou Ficovou vládou ako nie veľmi dobré, ocenil vzťahy s kabinetom Ivety Radičovej. Aké budú slovensko-maďarské vzťahy za druhej vlády Roberta Fica?
"Som presvedčený, že dobré. Prvá vláda Fica mala balast nacionalistov, ktorý teraz nemáme. Prvý telefonát v tomto úrade som dostal od maďarského šéfa diplomacie, onedlho sa stretnú premiéri, bude májová schôdzka prezidentov Visegrádskej štvorky vo Vysokých Tatrách. Tá spadne do obdobia po voľbe prezidenta, ale pred jeho uvedením do úradu. Aj tak ho však pozveme."
A pustíme maďarského prezidenta na naše územie?
"Viete, za akých okolností prišiel a čo povedala k tomu Európska komisia a predbežne Európsky súd. Slovensko má dnes inú vládu a Maďarsko je v inej situácii, všeobecná ekonomická a sociálna situácia je iná. Ponaučenie oboch strán bolo, že sme vyzerali ako dvaja klbčiaci sa súperi a nikomu to nepomohlo."
Budeme voči Maďarsku kritickejší v situácii, keď bude strana Fidesz doma porušovať demokratické princípy? Máme skúsenosť s politikmi typu Viktor Orbán.
"Je to zložitá otázka. Keď Slovensko zdvihne hlas, vníma sa to vždy vo svetle slovensko-maďarských diskusií. Mali by sme komunikovať otvorene, ale za zatvorenými dverami a ostatné nechať na európske inštitúcie."
Vláda Ivety Radičovej sa v Bruseli uviedla ako jediná, ktorá nepožičala Grékom a skončila ako jediná, ktorá nechala pre euroval padnúť vládu. Aká bude pozícia tejto vlády?
"Táto vláda bude silnou proeurópskou vládou. Je dôležité, aby sme neboli len tí, čo pýtajú peniaze, ale aj tí, čo sú pripravení spolupodieľať sa na opatreniach, ktoré sa nás tykajú, lebo euro je naša mena. V debate, ktorá tu bola, mi chýbala skutočnosť, že bez ohľadu na to, že prispievame na záchranu Grécka a podporu eura, objem týchto peňazí je ďaleko menší ako objem peňazí, ktoré dostávame z Európskej únie. Obrazne povedané, dávame 200 eur, ale dostávame 2000 eur, ktoré nám platia Nemci, Francúzi a Holanďania. Budeme spoľahliví a predvídateľní, čo ale neznamená, že na všetkoprikývneme."
Novú vládu čaká ratifikácia trvalého eurovalu, ratifikáciu fiškálnej zmluvy. Čakáte problémy? Už na tom raz padla vláda, hoci koaličná?
"Nie."
Premiér Fico na prednáške s bývalým nemeckým kancelárom Schröderom označil záväzok znížiť trojpercentný deficit do roku 2013 za diabolský plán, ktorý nemôže fungovať. Môže Slovensko zmeniť podpis pod fiškálnu zmluvu?
"Nie. Premiér v mojej prítomnosti veľakrát povedal, že to bude ťažké, ale nemáme inú alternatívu. Stotožňujeme sa s tým, čo robí Európska únia."
Nemáte obavy z presunu kompetencií do Bruselu, keď si náš rozpočet budú pozerať v Bruseli?
"Je to logický krok po tých problémoch, ktoré máme, so všetkým, čo smeruje k rozpočtovej disciplíny, s tým logicky súhlasíme. Prenos kompetencií môžu schváliť len členské štáty, nikto iný."
Počas prvej Ficovej vlády sme zažili veľkolepé prijatie ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ale žiadnu zmienku o roku 1968...
"Keď tu bol Putin na summite s Bushom a tiež sme mu nič nehovorili. Berie sa to niekedy účelovo."
Premiér Fico hovorí, že treba zlepšiť vzťahy s Ruskom, hovorí o strategickom partanerovi. Čo to bude znamenať?
"V oficiálne doktríne Európskej únie sa definuje Rusko ako strategický partner únie. Naša pozícia je navyše daná energetickou závislosťou. Som za to, aby sme vzťahy s Ruskou federáciou neideologizovali. Ako by si niektorí nevšimli, že pri moci už tam nie je Brežnev. Kritický, otvorený partnerský dialóg je to, čo razí EÚ a bol som zaň donedávna zodpovedný u Catherine Ashtonovej a to bude aj pozícia Slovenskej politiky."
Takže budeme viesť kritický dialóg, keď tam budú masové demonštrácie proti zmanipulovaným voľbám?
"Nebojte sa, samozrejme. My vyznávame európske hodnoty, my sa tak len netvárime."
Kritický tón si nepamätám, ale Roberta Fica na zjazde Putinovej strany áno, bol tam ako jediný zahraničný politik.
"Putin je legitímne zvolený a o chvíľu si budú v Kremli podávať kľúčku všetci svetoví štátnici. Vždy sme mali s Ruskom otvorený dialóg."
Napríklad?
"Otvorený znamená, že hovoríme o všetkých veciach, buď bilaterálne alebo cez európske inštitúcie, na čo majú mandát členských štátov, teda aj od nás."
Aké pripravujete zmeny na ministerstve? Bude prepúšťanie či výmena veľvyslancov?
"Tento rezort bol doteraz ušetrený toho, čo je slovenský folklór, že každá vláda vymení celé vedenie ministerstva. To sa porušilo až v júli 2010, keď prakticky okamžite vymenili všetkých, čo kontrolovali tok peňazí, postupne odšilo 70 ľudí z rezortu a prišlo 87 nových. To tu doteraz nebolo."
A nebude?
"Chcem zmeniť ministertsvo z propagandistického centra jednej politickej strany na ústrednú inštitúciu, na ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Zahraničná politika sa robila za prechádzajúcej vlády na propagandistický efekt dovnútra. Prakticky každé čiastkové opatrenie sa prezentovalo ako zásadný krok a zároveň sa zhadzovalo všetko, čo tu bolo predtým."
Pozrite si celý rozhovor (piano) s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom.
Beata
Balogová
