Výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa

Bratislava 18. augusta (TASR) - Tridsaťštyri rokov uplynulo od chvíle, keď vojská spojeneckých armád Varšavskej zmluvy obsadili Československo. Vojenská ...

Bratislava 18. augusta (TASR) - Tridsaťštyri rokov uplynulo od chvíle, keď vojská spojeneckých armád Varšavskej zmluvy obsadili Československo. Vojenská invázia za účasti pol milióna vojakov, ktorá bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny, v noci z 20. na 21. augusta 1968 proti vôli väčšiny obyvateľstva prerušila reformný proces v ČSSR.

Počas tzv. Pražskej jari sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Presadzovala sa náprava krívd stalinizmu, zlá ekonomická situácia v štáte sa mala riešiť zavedením socialistického trhového hospodárstva a mala sa vyriešiť i otázka rovnoprávneho postavenia Slovenska.

Z historických archívov je zrejmé, že iniciátorom nového pohybu na vnútropolitickej scéne bolo Slovensko a časť jeho najvyšších predstaviteľov v Prahe. Udalosti augusta 1968 mali svoj začiatok na Slovensku v roku 1965, kedy sa začali riešiť otázky rehabilitácií, prebiehali diskusie o postavení slovenských inštitúcií a orgánov, o riadení hospodárskeho chodu štátu, ako i o otázke postavenia osobností. Toto obdobie vynieslo do čela politickej scény Alexandra Dubčeka - v tom čase prvého tajomníka ÚV KSS.

Neskôr, už na celoštátnej úrovni sa začali pripravovať programové zmeny, ktoré sledovali niekoľko základných smerov: demokratizáciu celej spoločnosti, uvoľnenie plánovitého systému hospodárstva smerom k viacerým prvkom trhu, zmenu sociálnej politiky. Celá vtedajšia humanizácia vzťahov dostala prívlastok - socializmus s ľudskou tvárou.

Na zlú hospodársku situáciu a na mocenskú politiku straníckych a štátnych orgánov v Československu verejne poukázali a kritizovali ju aj československí spisovatelia na 4. zjazde už koncom júna 1967. Nové tváre vo vedení štátu, vlády, strany a Národného zhromaždenia, Ludvík Svoboda, Oldřich Černík, Alexander Dubček a Josef Smrkovský a progresívne sily vo vnútri Komunistickej strany Československa (KSČ) v roku 1968 boli nádejou pre demokratizáciu.

Tento trend mal podporu demokraticky zmýšľajúceho obyvateľstva. Spoločnosť sa začala vo zvýšenej miere zaujímať o politické dianie, vznikali nové strany a organizácie politického a záujmového zamerania. Konzervatívne krídlo v KSČ reprezentované hlavne Vasiľom Biľakom, Aloisom Indrom, Jozefom Lenártom a Drahomírom Kolderom bolo potlačené a aprílové zasadnutie ÚV KSČ v roku 1968 prijalo Akčný program KSČ. Ako hlavnú označil potrebu ekonomického rastu krajiny a vytvorenie priestoru pre spoločenskú iniciatívu. Výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť, odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti, boli dôvody, prečo o situáciu v ČSSR v nasledujúcich mesiacoch zosilnel záujem ZSSR a krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy, v záujme potlačenia pojanuárového demokratizačného vývoja. Boli to zahraničné návštevy, stretnutia a konferencie, kde sa rozoberali problémy komunistického hnutia v medzinárodnom kontexte a najmä situácia v ČSSR. Išlo hlavne o rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra ÚV KSSZ v Čiernej nad Tisou a poradu predstaviteľov komunistických a robotníckych strán v Bratislave. Na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy v Moskve začiatkom augusta sa oficiálne rozhodlo. Záverečný protokol z tohto stretnutia zaznamenal politické rozhodnutie o invázii do Československa.

Proti invázii protestovali naše najvyššie štátne a stranícke orgány, ktoré uviedli, že sa uskutočnila bez ich vedomia, čo odporuje základným normám medzinárodného práva, a vyzvali ľud na zachovanie pokoja. Prezident ČSSR Ludvík Svoboda sa v priebehu 21. augusta dvakrát obrátil na občanov v rozhlasových prejavoch. Mimoriadne zasadnutie Národného zhromaždenia krátko po poludní 21. augusta prijalo vyhlásenie odsudzujúce okupáciu Československa, požadujúce prepustenie internovaných československých ústavných činiteľov a odchod vojsk.

Začal sa zápas o kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania na celom území.

Politickí predstavitelia krajín, ktoré sa zúčastnili na agresii, ktorá stála život mnoho československých občanov, neskôr poukazovali na pozvania zo strany niektorých českých a slovenských politikov. Pod smutne známym listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi ČSFR Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ.

Okupácia bývalého Československa spojeneckými vojskami Varšavskej zmluvy zmrazila akékoľvek nádeje na možnosti reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. Invázia vojsk 21. augusta 1968 skončila experiment československých reformných komunistov, ktorý dostal nie celkom právom označenie Pražská jar. K absolútnemu politickému zvratu prišlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty. Augustové udalosti 1968 na vyše dvadsať rokov poznačili život v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.

*chor som

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 207
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 008
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 343
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 237
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 085
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 311
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 030
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 598
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 075
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 895

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

ŠPORT

Šupler: Keď sme boli v céčku, každý chcel ísť na MS. Dnes je situácia iná

Je ešte skoro, vraví Šupler o hráčoch do 18 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

Neprehliadnite tiež

SaS chce kvôli nízkemu záujmu zatraktívniť duálne vzdelávanie

Strana SaS navrhuje upraviť problematiku odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách.

O Matovičovom poslaneckom mandáte sa má rozhodnúť na májovej schôdzi

Pre opakované porušenie zákona o konflikte záujmov môže prísť Igor Matovič o poslanecký mandát.

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

V sobotu 29. apríla uplynulo presne 21 rokov od okamihu, kedy tragicky zahynul Róbert Remiáš.

Brexit bude podľa Fica bolieť, ale ak má niekoho viac, tak Britániu

Premiér tvrdí, že lídri krajín EÚ preukázali jednotu a odhodlanie ísť spoločne do rokovania o brexite.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop