Bratislava 18. augusta (TASR) - Tridsaťštyri rokov uplynulo od chvíle, keď vojská spojeneckých armád Varšavskej zmluvy obsadili Československo. Vojenská invázia za účasti pol milióna vojakov, ktorá bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny, v noci z 20. na 21. augusta 1968 proti vôli väčšiny obyvateľstva prerušila reformný proces v ČSSR.
Počas tzv. Pražskej jari sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Presadzovala sa náprava krívd stalinizmu, zlá ekonomická situácia v štáte sa mala riešiť zavedením socialistického trhového hospodárstva a mala sa vyriešiť i otázka rovnoprávneho postavenia Slovenska.
Z historických archívov je zrejmé, že iniciátorom nového pohybu na vnútropolitickej scéne bolo Slovensko a časť jeho najvyšších predstaviteľov v Prahe. Udalosti augusta 1968 mali svoj začiatok na Slovensku v roku 1965, kedy sa začali riešiť otázky rehabilitácií, prebiehali diskusie o postavení slovenských inštitúcií a orgánov, o riadení hospodárskeho chodu štátu, ako i o otázke postavenia osobností. Toto obdobie vynieslo do čela politickej scény Alexandra Dubčeka - v tom čase prvého tajomníka ÚV KSS.
Neskôr, už na celoštátnej úrovni sa začali pripravovať programové zmeny, ktoré sledovali niekoľko základných smerov: demokratizáciu celej spoločnosti, uvoľnenie plánovitého systému hospodárstva smerom k viacerým prvkom trhu, zmenu sociálnej politiky. Celá vtedajšia humanizácia vzťahov dostala prívlastok - socializmus s ľudskou tvárou.
Na zlú hospodársku situáciu a na mocenskú politiku straníckych a štátnych orgánov v Československu verejne poukázali a kritizovali ju aj československí spisovatelia na 4. zjazde už koncom júna 1967. Nové tváre vo vedení štátu, vlády, strany a Národného zhromaždenia, Ludvík Svoboda, Oldřich Černík, Alexander Dubček a Josef Smrkovský a progresívne sily vo vnútri Komunistickej strany Československa (KSČ) v roku 1968 boli nádejou pre demokratizáciu.
Tento trend mal podporu demokraticky zmýšľajúceho obyvateľstva. Spoločnosť sa začala vo zvýšenej miere zaujímať o politické dianie, vznikali nové strany a organizácie politického a záujmového zamerania. Konzervatívne krídlo v KSČ reprezentované hlavne Vasiľom Biľakom, Aloisom Indrom, Jozefom Lenártom a Drahomírom Kolderom bolo potlačené a aprílové zasadnutie ÚV KSČ v roku 1968 prijalo Akčný program KSČ. Ako hlavnú označil potrebu ekonomického rastu krajiny a vytvorenie priestoru pre spoločenskú iniciatívu. Výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť, odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti, boli dôvody, prečo o situáciu v ČSSR v nasledujúcich mesiacoch zosilnel záujem ZSSR a krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy, v záujme potlačenia pojanuárového demokratizačného vývoja. Boli to zahraničné návštevy, stretnutia a konferencie, kde sa rozoberali problémy komunistického hnutia v medzinárodnom kontexte a najmä situácia v ČSSR. Išlo hlavne o rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra ÚV KSSZ v Čiernej nad Tisou a poradu predstaviteľov komunistických a robotníckych strán v Bratislave. Na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy v Moskve začiatkom augusta sa oficiálne rozhodlo. Záverečný protokol z tohto stretnutia zaznamenal politické rozhodnutie o invázii do Československa.
Proti invázii protestovali naše najvyššie štátne a stranícke orgány, ktoré uviedli, že sa uskutočnila bez ich vedomia, čo odporuje základným normám medzinárodného práva, a vyzvali ľud na zachovanie pokoja. Prezident ČSSR Ludvík Svoboda sa v priebehu 21. augusta dvakrát obrátil na občanov v rozhlasových prejavoch. Mimoriadne zasadnutie Národného zhromaždenia krátko po poludní 21. augusta prijalo vyhlásenie odsudzujúce okupáciu Československa, požadujúce prepustenie internovaných československých ústavných činiteľov a odchod vojsk.
Začal sa zápas o kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania na celom území.
Politickí predstavitelia krajín, ktoré sa zúčastnili na agresii, ktorá stála život mnoho československých občanov, neskôr poukazovali na pozvania zo strany niektorých českých a slovenských politikov. Pod smutne známym listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi ČSFR Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ.
Okupácia bývalého Československa spojeneckými vojskami Varšavskej zmluvy zmrazila akékoľvek nádeje na možnosti reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. Invázia vojsk 21. augusta 1968 skončila experiment československých reformných komunistov, ktorý dostal nie celkom právom označenie Pražská jar. K absolútnemu politickému zvratu prišlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty. Augustové udalosti 1968 na vyše dvadsať rokov poznačili život v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.
*chor som
