Vladimír Novotný sa držal zásady, že psychiater musí disponovať nielen širokým spektrom medicínskych vedomostí, ale aj kultúrnym, historickým a filozofickým rozhľadom.
Odjakživa sa mu hovorilo Vladyka a mnohí z množstva rovesníkov, ktorí ho denne stretávali a nemohli nezaregistrovať, ho pod iným menom ani nepoznali. To je doktor Vladyka, zaznelo občas celkom vážne.
Po tragickej noci z pondelka na utorok, keď v byte zahynul aj s manželkou Alexandrou, už to nezaznie ani vážne, ani veselo. Ani doktor Vladyka, ani pán profesor Novotný (*23. 10. 1946 +17. 4. 2012).
V jednom z článkov, keď už bol renomovaným psychiatrom, sa objavilo, že jeho krédom bol známy výrok Jana Amosa Komenského: „Všelijaké kvaltování tolika pro hovado dobré jest."
Uznával ho ako užitočnú súčasť psychohygieny. No pravdou je aj to - a nech už išlo o jeho neskorý príchod takmer kamkoľvek (okrem školy a zamestnania), že týmto bonmotom „vysvetľoval" s nevinným úsmevom a hlbokým presvedčením svoje meškanie.
Osudová zrážka s Freudom
V jeho zásobárni citátov nemohlo chýbať ani to povestné Freude, Freude, Freude, vždycky na tě dojde z repertoáru Jana Vodňanského. S touto hravou vetou to však už nebolo „len tak", Novotnému sa jej pravdivosť potvrdila dávno predtým.
Na Freuda došlo, teda skôr došlo na študenta medicíny, ktorý pri svojom čitateľskom apetíte nemohol naňho nenaraziť. A bola to zrážka osudová.
Písali sa zlaté šesťdesiate roky a odklínanie dlhoročných tabu pôsobilo ako zázrak. Kafka, surrealizmus, absurdné divadlo, Beatles, Kundera, každý deň pribudlo niečo nové na objavovanie.
Pravda, len pre toho, kto mal záujem, a Vladyka ho teda mal eminentný. Na osoh nielen svoj, ale aj priateľov. Na nekonečné debaty, ako bola napríklad tá po asi treťom pozeraní Panny zázračnice, sa nezabúda.
"Psychiater musí disponovať bohatým kultúrnym, historickým a filozofickým rozhľadom, širokým spektrom
vedomostí nielen medicínskych," zdôrazňoval už ako skúsený klinik a vysokoškolský pedagóg. „Veď ako sa dá s pacientom hovoriť o zmysle života, keď ho sám lekár nemá."
S manželkou Alexandrou. FOTO - ARCHÍV V. N.
Študentom sa venoval niekoľko desaťročí na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice, kde strávil celú svoju úspešnú kariéru. Tento príbeh vernosti sa začal ešte koncom 60. rokov, keď tam pôsobil ako študentská vedecká pomocná sila a po promócii už pokračoval od pozície asistenta až po profesora, prednostu kliniky a vedúceho katedry.
„Dokázal obetovať veľa času, aby sa veci na fakulte menili k lepšiemu, a pri tejto aktivite, ktoré prinášali aj osobné riziká, sa nevzdal hodnôt, na ktorých staval," spomína kolega z fakulty Branislav Liška.
Hodnôt, ktoré mali základ v obrodnom spoločenskom pohybe roku 1968. A po jeho násilnom prerušení aktívne reagoval vo funkcii predsedu Študentského parlamentu na devastačné pookupačné dianie, ktoré neobišlo ani vysoké školy.
Priekopník psychiatrickej epidemiológie
„Okruh jeho vedeckých záujmov je úctyhodný, bol autorom a spoluautorom vyše 200 časopiseckých štúdií a viacerých monografií a učebníc," hovorí jeho dlhoročný spolupracovník Anton Heretik.
„Najväčšiu časť tvoria práce z oblasti psychofarmakológie. V ére, keď zavádzania nových preparátov spôsobilo revolúciu v terapii duševných porúch, písal o liečení neuróz, psychóz i organického poškodenia mozgu. Veľkou témou jeho odborného života bola problematika závislostí od alkoholu a v poslednom dvadsaťročí aj od dovtedy neznámych drog."
Stal sa aj priekopníkom psychiatrickej epidemiológie depresií, úzkostných porúch a závislostí. Neprehliadnuteľná bola jeho činnosť v domácich i medzinárodných odborných spoločnostiach.
Pri pracovnej vyťaženosti však zrejme práve vďaka spomínanému Komenského výroku dokázal skĺbiť čas profesijný s rodinným. Kým v mladosti svojou kultúrnou rozhľadenosťou bol „osvetovým" lídrom kamarátskej partie, neskôr v tom pokračoval spolu s manželkou pri kultivovaní synov Vladimíra a Jakuba.
Ale rovnaké miesto v hierarchii záujmov mali aj splavy Dunaja - kde si na slávnom podujatí Hercules prevzal hodnosť kapitána za odpádlované kilometre-, či fatranská turistika, a v poslednom čase mu učaroval nordicwalking.
Akoby tým vyvracal mýtus, ktorý sám kedysi s potešením vytvoril: „Pre štúdium medicíny som sa rozhodol preto, že na lekársku fakultu som to mal z domu najbližšie."
