Minister spravodlivosti TOMÁŠ BOREC nevie posúdiť, či Štefan Harabin šikanoval kolegov. Disciplinárne konania vraj nesledoval.
Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku Roberta Fica?
„Tá ponuka prišla pre mňa absolútne nečakane, ako blesk z čistého neba. Zvažovanie bolo naozaj náročné, ale prevážili odborné ambície. Úprimne povedané, niektoré ponuky sa neopakujú.“
Poznali ste sa aj predtým? Ako na vás prišiel?
„Nemal som čas túto otázku položiť premiérovi.“
To nie je tá základná?
„Všeobecne mi povedal, že to berie ako experiment a aj ja to tak vnímam. Pochopil som to tak, že ide o pokus obsadiť toto ministerstvo odborne, bez politického pozadia. Ako na mňa prišiel? Zrejme som bol do určitej miery známy ako predseda Slovenskej advokátskej komory. V právnych kruhoch ma asi niekto odporučil.“
Máte povesť skôr pravičiara. Čím vás Fico presvedčil?
„Nejde o politickú otázku. Beriem to ako obrovskú odbornú výzvu, pretože tento rezort potrebuje niektoré zmeny, ktoré sú nevyhnutné. Toto ma oslovilo.“
Minister Borec má vlohy politika, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Z odborného pohľadu vám neprekážali protiústavné návrhy zákonov, ako bolo vyvlastňovanie pre diaľnice či zákaz zisku pre poisťovne, ktoré Smer presadil počas svojej prvej vlády? Neobávate sa, že budete musieť pripraviť niečo podobné?
„Zatiaľ nemám o tom žiaden náznak. Keď sme sa rozprávali, tak sme hovorili o témach, ktoré mi prislúchajú ako ministrovi. Je pravda, že budem aj šéfom Legislatívnej rady vlády, ale v tomto prípade nejde o vytváranie zákonov, ale skôr o ich posudzovanie.“
Takže teraz nebudete odporúčať Ficovi, aby zakazoval zisk poisťovniam alebo aby urýchľoval výstavbu diaľnic?
„Nebudem odporúčať nič, čo je na prvý pohľad protiústavné. Asi ani nebude niečo takéto možné, keďže Ústavný súd už názor vyslovil.“
Smer sa však tvári, že ide hľadať riešenie.
„Ide o to, aký je spoločenský a hospodársky záujem a ten je taký, aby sa výstavba diaľnic urýchlila. Narážajú tam však dva záujmy spoločnosti. Okrem urýchlenia výstavby, čo je legitímny záujem, je rovnako legitímna aj ústavou garantovaná nedotknuteľnosť vlastníctva. Treba teda nájsť kompromis.“
Riešenie je málokedy odborné, ale vždy politické. Tváriť sa, že ste vo funkcii len ako odborník, je problematické.
„Opakujem, že politický záujem je jedna vec, ale druhá vec je, že na jeho naplnenie je potrebné využiť odborne čisté postupy tak, aby nenastali tieto problémy.“
Keď vám Fico ponúkal funkciu, pomenoval nejaké priority v justícii?
„Od začiatku ich jasne pomenúvam, bola na nich jednota myšlienok, a aj preto som do toho išiel. Ponuka znela presne takto: riešiť otázku nielen prieťahov, ale vymožiteľnosti práva. Riešiť otázku Trestného zákona, depenalizácie, aj vzhľadom na to, aká je situácia vo väzenstve. Uplatniť to, čo už v zákone máme – alternatívne tresty, ktoré sa neuplatňujú, lebo nie sú na to technické možnosti.“
Čo sa týka alternatívnych trestov, ich zavedenie si vyžiada milióny eur. Budú na to peniaze?
„Očakávam v tomto smere podporu. Je to investícia úvodná, ktorá je veľká, ale sa vráti, a to na mnohých frontoch. Stavať väznice je omnoho finančne náročnejšie ako alternatívne tresty.“
Dal vám Smer voľnú ruku aj pri výbere ľudí, s ktorými budete spolupracovať?
„Absolútne voľnú ruku. Čo sa týka ministerstva, nemám žiadne pokyny. Jediné, čo som akceptoval, lebo sám som nemal takú osobu, je štátna tajomníčka. Privítal som to, lebo nepochádzam priamo z oblasti súdnictva. Myslím si, že na riešenie konkrétnych problémov, ktoré súdnictvo má, je jej priamy pohľad zvnútra veľmi prínosný.“
Aké boli jej prvé pohľady, o ktorých vám hovorila?
„Rozhodne to nie je nič nové, ale dostal som podrobnejšie informácie o tom, ako fungujú jednotlivé stavovské organizácie sudcov, ako spolu komunikujú. Môj cieľ je vniesť pokoj aj do týchto rozbujnených vôd, takže jej informácie boli prínosom.“
Koho ďalšieho si ešte privediete na ministerstvo?
„Nemám nikoho špeciálneho. Som právnik, nie politik, nemám za cieľ meniť ľudí. Musím zistiť, ako tí ľudia pracujú. Niektorých poznám z predchádzajúceho obdobia, a keď uvidím, že pracujú tak, ako majú a všetko je v poriadku, tak nevidím dôvod na zmenu.“
S kým zo Smeru, kto sa vyjadroval k právnym otázkam, komunikujete?
„Určite budem a aj som komunikoval s Róbertom Madejom, ktorý je predsedom ústavnoprávneho výboru. Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, tak primárne som komunikoval s veľkým množstvom organizácií, ktoré premiér pojal ako sociálnych partnerov. So všetkými som sa stretol a väčšinu ich predstáv naplníme.“
Môžete byť konkrétnejší?
„Konkrétne opatrenia sa budú odvíjať od Programového vyhlásenia vlády. Vo všeobecnosti pôjde o súbor opatrení na zlepšenie vymožiteľnosti práva.“
Konkrétna vec, ktorá sa týka vymožiteľnosti, je prelomenie istého klanového systému, ktorý v justícii je. Pre Luciu Žitňanskú (SDKÚ) to bola jedna z priorít.
„Neviem, či to nazvať klanový systém. Je nastavený ústavný systém trojdelenia moci. Je dôležité, aby každý pochopil, že minister spravodlivosti má určité právomoci v rámci výkonnej moci, ale na tomto ministerstve sa dotýka výkonná moc so súdnou, čo je veľmi delikátny dotyk. Sledoval som kroky pani Žitňanskej, len si treba uvedomiť reálnu moc, čo môže minister urobiť.“
Ale súhlasíte s tým, že existuje nejaká skupina v súdnictve, ktorá ho do istej miery ovláda?
„Sudcov osobne nepoznám. Neviem, kto koho a ako ovláda. Viem, že je vytvorená štandardná súdna správa. Sudcovia majú aj svoju samosprávu, volia sa do funkcií.“
Čiže vzťahy v súdnictve sú zdravé?
„To som nepovedal. Problémy existujú.“
Ale stále hovoríte o upokojovaní, tak to vyzerá, ako by ste sudcom vysielali signál, že ich necháte tak.
„Tak by som to nebral. Treba to prečítať správne. Ten signál je ten, že sudcovia musia pracovať na základe štandardných postupov. Systém hodnotenia, ktorý sa začal, nie je vôbec ideálny, treba ho dopracovať a čo najobjektívnejšie nastaviť. Úprimne povedané, pokiaľ sudcovia budú rozhodovať tak, ako majú, teda včas, budú robiť toľko vecí, koľko majú a nebudú zaostávať a pokiaľ nebude žiaden disciplinárny delikt u nich, tak nebudem môcť voči nim postupovať. Je tu súdna samospráva, ktorá si svojich funkcionárov volí. Do toho nemám ako zasiahnuť, len morálne, a to chcem urobiť. Napríklad v súvislosti s voľbou členov Súdnej rady ich chcem osloviť, aby si vybrali tých sudcov, ktorí sú morálnymi a odbornými autoritami. Nemám chuť sa púšťať do boja s veternými mlynmi a viesť mediálnu vojnu, ktorá neprinesie nič dobré. Chápem, že pani Žitňanská robila kroky, ale neviem, či výsledky prišli. Chcem na to ísť inak. Ciele sú rovnaké, možno metódy budú iné.“
Môžete zasiahnuť tak, že nastavíte pravidlá systému. Napríklad pri výbere ľudí, ktorí prichádzajú do súdnictva a z ktorých by mali byť sudcovia. Majú mať väčšinu o rozhodovaní sudcovia alebo skôr niekto zvonka? K čomu sa prikláňate?
„Poviem to inak. Momentálne je systém vzdelávania veľmi zlý. Môže prísť takmer ktokoľvek, kto má justičnú, advokátsku či notársku skúšku, bez toho, aby mal predstavu o tom, ako treba rozhodovať. Úprimne poviem, že ako advokát s dvadsaťročnou praxou by som si nedovolil prísť na výberové konanie na sudcu. Nebodaj by ma vybrali, neviem si predstaviť, ako by som robil rozhodnutia, nepoznám ani techniku.“
Nie je to len vecou dobrého nastavenia prijímacieho konania?
„Vôbec to s tým nesúvisí. Súvisí to s tým, že systém vzdelávania, ako ho majú advokáti a notári a ako ho mali sudcovia a prokurátori, už neexistuje.“
Mali by sa vrátiť justiční čakatelia?
„Nepochybne je potrebné začať vychovávať budúcich sudcov a prokurátorov.“
Keď sa hovorí o problémoch súdnictva, tak rodinkárstvo je jedným z nich. Nebol by to krok späť?
„Je to kľúčové pre účastníka konania, ak rozhoduje niekto, koho manželka je tiež na súde? Ako sa ovplyvňuje, keď primár má manželku, ktorá operuje vo vedľajšej sále? Ako sa ovplyvňujú sudcovia manželia?“
Ide o to, aby dostali funkcie tí najlepší možní a nie rodinní príbuzní. Ak máte v štatistikách nadštandardne veľký výskyt príbuzných, tak začnete rozmýšľať o tom, či nejde o protekciu.
„Otázka je, že pokiaľ príbuzný sudcu chce ísť na súd a je nepochybne najlepší, tak je objektívne, ak si výberová komisia povie, že sú tu pochybnosti, lebo ste príbuzní? Ste síce ten najlepší, ale my vás neodporučíme?“
Určite nie. Ale bola náhoda, ak vyše tretina prijatých justičných čakateľov je rodina s niektorým zo súdnych funkcionárov?
„Mohla aj nemusela. Nemám to odsledované. Fakt je, že pokiaľ boli kvalitní, tak by som k tomu nemal žiadnu výhradu. Pokiaľ nie sú kvalitní, tak to určite nie je dobré.“
Ak boli kvalitní, prečo na súde neostali pracovať, ale po výmene vlády väčšina odišla?
„To sú otázky na nich. Do toho nevidím, ale čo sa týka výberu, budeme to nastavovať tak, aby bol čo najobjektívnejší. Nastavenie výberových komisií nie je ideálne, ale čakám na posúdenie Ústavného súdu.“
Smer má blízko aj k ústavnej väčšine. Máte v pláne aj nejaké ústavné zmeny?
„Žiadne. Pokiaľ príde k tomu, že bude potreba, tak iste k tomu pristúpim a budem vás informovať.“
Nepotrebovali by sme napríklad Najvyšší správny súd ako je v Česku?
„Je to veľmi odborná téma. Ako všetko, má svoje za aj proti. Dá sa to urobiť aj tým, že sa správne senáty, respektíve kolégium Najvyššieho súdu ešte viac budú špecializovať. Nemyslím si, že teraz je to nevyhnutné. Beriem to ako podnet na zamyslenie. Je to aj otázka peňazí, takže to nie je otázka dňa.“
Čo sa týka oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu?
„Nie je ideálne, aby sme menili funkcie na základe toho, kto akurát sedí na stoličke. Meniť ústavný zákon len na základe toho, kto sa nám teraz páči alebo nie, mi pripadá absolútne nevhodné. Svedčí to len o nezrelosti právneho štátu a nemá to dobré následky pre právnu istotu.“
Vám sa páči, kto je teraz na čele Najvyššieho súdu a Súdnej rady?
„Štefana Harabina považujem za profesionála, ktorý je momentálne vo funkcii a s ktorým budem ako minister spravodlivosti spolupracovať veľmi úzko. Najmä v otázkach trestnej problematiky.“
Nemáte pocit, že mnohé z disciplinárnych konaní, ktoré viedol proti sudcom boli šikanózne?
„Nemám ich takto zmapované.“
Nesledovali ste ich? Aj veľvyslanci na tieto pojednávania chodili.
„Ja som nechodil, lebo som na to nemal dôvod. Ak to sledovali veľvyslanci, tak určite na to mali dôvod. Ale nepovažujem za vhodné, aby akékoľvek disciplinárne konanie, pokiaľ prebieha, nebolo v súlade s tým, aký je skutkový stav. Procesne má prebehnúť tak, ako má.“
Čiže nemáte na tieto konania názor, či boli, alebo neboli v poriadku?
„Nemám, lebo som nemal možnosť ich vidieť. Naštudujem si to. Určite to je zdrojom nepokoja, čo je medzi určitými skupinami sudcov.“
Názor na disciplinárne návrhy vašej predchodkyne na Harabina máte?
„Úplne jasne som povedal, že ich nestiahnem.“
Ak by ste boli na jej mieste, tak by ste ich tiež podali?
„Ak by som zistil skutočnosti, ktoré by ma oprávňovali, aby som ich podal, tak by som ich podal.“
Stotožňujete sa so stanoviskom ministerky Žitňanskej?
„Som stotožnený so stanoviskom ministerstva spravodlivosti, pretože ministerstvo podáva návrhy.“
Bolo šťastné, ak sa predsedom Najvyššieho súdu stal niekto, kto bol vo funkcii ministra spravodlivosti?
„Nemám žiaden problém vo všeobecnosti, aby sa sudca stal predstaviteľom výkonnej alebo zákonodarnej moci. Ale pokiaľ sa sudca vracia späť na súd, tak nepochybne je potrebné, aby počas celého výkonu, nielen sudcovskej, ale aj tej inej funkcie, sa správal tak, aby jeho česť a vonkajší prejav boli v súlade so všetkými normami a jeho správanie malo vysoký morálny profil. S tým, že sa takýto sudca nemôže stať funkcionárom súdu určité obdobie, plne súhlasím. Je to brzda, aby predchádzajúca politická funkcia nemala vplyv na ovplyvňovanie súdu ako takého.“
Čiže to nebolo v poriadku, ak išiel Harabin z ministerstva rovno na čelo Najvyššieho súdu?
„V tom čase neplatilo žiadne zákonné obmedzenie.“
Bolo to zákonné, keď kandidoval s pozastaveným výkonom funkcie sudcu?
„Zatiaľ to žiadny súd nespochybnil.“
Spochybnili to štyria sudcovia Najvyššieho súdu, ktorým Ústavný súd nedal za pravdu.
„Však áno.“
Čo si myslíte vy ako právnik? Bolo to šťastné, ak kandidoval?
„Neviem, či to bolo šťastné. Viem určite, že sa nepreukázalo, že by to bolo nezákonné.“
Všade v zahraničí platí, že len pri podozrení z nečestnej činnosti sa funkcionár vzdá funkcie. Máme predsedu Najvyššieho súdu, ktorý bol disciplinárne potrestaný. Nemal by sa vzdať?
„Bol potrestaný zrážkami 70 percent platu a nie je to ešte uzavreté, lebo podal žalobu na Európsky súd pre ľudské práva. Na Slovensku je iná kultúra. Nevzdáva sa každý len pri podozrení a zrejme to platí aj všeobecne.“
Ak teraz bude chcieť minister financií poslať kontrolu na Najvyšší súd a Harabin ho nebude chcieť pustiť, čo urobíte?
„Je to veľmi dobrá teoretická otázka, ale prakticky sa to týka ministra financií a predsedu Najvyššieho súdu.“
Týka sa to aj vás, vy môžete podať disciplinárny návrh.
„Pokiaľ sa preukáže to, že porušil zákon a povie to aj Európsky súd pre ľudské práva, tak budem postupovať v súlade s týmto rozhodnutím.“
Ako právnik si myslíte, že môže ministerstvo financií kontrolovať hospodárenie Najvyššieho súdu?
„Spor je o tom, či je prípustná len kontrola Najvyšším kontrolným úradom alebo aj ministerstvom financií. Je to úzko špecializovaná otázka.“
Vy si čo myslíte?
„Každý orgán má mať možnosť byť preskúmaný a preverený. Je len technická otázka, či to bude ministerstvo financií, alebo Najvyšší kontrolný úrad. Preskúmaný musí byť.“
Čo si myslíte o rozhovoroch pána Harabina s Bakim Sadikim?
„Nemal som možnosť o tom s ním hovoriť a ani nemám úmysel. Otázka je, či v čase, keď sa so Sadikim rozprával, vedel, že je nejaký drogový mafián. Ak to vedel, je to do určitej miery pochybenie a dosť veľké. Ak nevedel, tak sa rozprával s človekom, ktorého pozná. Neviem to posúdiť. Je to otázka na Harabina, ktorý okrem iného niekde povedal, že ten rozhovor sa neudial.“
V súvislosti s diskriminačnými žalobami ste povedali, že na sudcov môžete len vplývať. Ako?
„Stretol som sa so všetkými stavovskými organizáciami a aj so Súdnou radou. Tlmočil som im svoje stanovisko. Neviem ovplyvniť to, aby každý sudca zobral žalobu späť. Môj apel je čisto morálny. Zdôrazňujem, že v súčasnej sociálnej situácii, vo vzťahu k iným profesiám, ktoré sú rovnako dôležité ako sudcovia, považujem ich finančné požiadavky za neprimerané. Ale hovorím aj to, a som ochotný sa dokonca aj ospravedlniť, že v tom čase, keď tie okolnosti nastali, boli tie vyjadrenia nešťastné.“
Ktoré?
„Išlo o celkové vytváranie obrazu, v ktorom akoby slušní a nepodplatiteľní sudcovia sedeli len na Špeciálnom súde a tí ostatní akoby boli nespoľahliví. Pritom tu bolo množstvo sudcov, ktorí robili minimálne rovnako ťažké veci, ak nie ešte ťažšie ako sudcovia Špeciálneho súdu. No nemali ani ochranku, ani vysoké príplatky. Boli ako keby sudcovia druhej kategórie, ktorí nerobia nič zložité. Zostali bez ochrany a bez náležitého finančného ohodnotenia v porovnaní so sudcami, ktorí boli extra. Došlo k vážnej diskriminácii.“
To je hodné ospravedlnenia? To, že štát si povedal, že idem riešiť problém korupcie a organizovanej kriminality?
„Nie je to diskriminácia?“
Každý sudca sa mohol na ten súd prihlásiť.
„Koľko miest bolo vytvorených?“
Bol problém ich obsadiť. Preto sa motivovali vysokými príplatkami. Každý sudca mal možnosť sa prihlásiť.
„Ak by sa aj všetci prihlásili, koľkí by sa dostali? To je úplne jedno.“
Neprihlásili sa. Bola vytvorená funkcia, o ktorú nemali záujem, lebo sa im to nechcelo robiť a potom využijú príležitosť privyrobiť si na štáte a my sa im ešte ospravedlníme?
„Viete, koľko je v tých diskriminačných žalobách?“
Sedemdesiat miliónov eur.
„Podľa môjho názoru aj za tých okolností, ktoré nastali, som pripravený sa im ospravedlniť, ak tie žaloby zoberú späť.“
To je morálna kapitulácia, ak hovoríte, že nesúhlasíte s tým, čo chcú, ale sa im ospravedlníte, lebo chcete ušetriť 70 miliónov.
„Vôbec nejde o morálnu kapituláciu. Akurát dôsledne rozlišujem medzi tým, čo mohli sudcovia oprávnene pociťovať ako krivdu, a tým, čo sú primerané nároky. A ich finančné nároky, opakujem, sú podľa môjho názoru neprimerané. Ak chcete nemorálne. Treba si však ešte uvedomiť, že okrem vedenia súdneho sporu nemám žiaden reálny nástroj na to, aby som sudcov presvedčil, aby tie žaloby zobrali späť. Druhá okolnosť je, že k diskriminácii naozaj došlo. Ak máte 1400 sudcov a je vytvorených pár miest, tak je jedno, či sa prihlásili. Vznikol nepomer. Aj keby sa všetci prihlásili, tak vyberú len pár a tí ostatní budú diskriminovaní.“
Ak sa sudcovia cítili diskriminovaní, tak prečo si nepodali žaloby hneď, ako boli schválené šesťnásobné príplatky? Prečo tak urobili až po dvoch, troch rokoch a hromadne?
„To je otázka na sudcov.“
Vy sa im idete ospravedlňovať. Nešlo len o vypočítavosť?
„Je lehota na podanie žaloby, ktorú využili. Či to urobili za rok, za dva, kým sa nepremlčí nárok, tak to môžu urobiť kedykoľvek. Či to urobia hromadne, alebo jednotlivo nie je tak isto vôbec rozhodujúce.“
Nie je problém v tom, aby človek, ktorý si podal takúto žalobu, bol naďalej sudcom? Nespochybnil sa tým jeho morálny profil?
„Tieto požiadavky sú nemorálne vo vzťahu k ostatným profesiám, ale rozumiem ich pocitom. Predstavte si, že v rámci lekárov by sa vytvorila osobitná kategória tých, ktorí by operovali napríklad len väzňov a mali by šesťnásobne vyššie platy. Viete, aká revolúcia by bola?“
Ale veď ten stav stále trvá. Špeciálni sudcovia majú stále vyšší plat, len o menší násobok ako predtým. Kedy teda sa začína tá diskriminácia, pri akom násobku?
„Ústavný súd predsa rozhodol. V tom 1,3-násobku, ktorý platí teraz, je už zohľadnený, že majú určitú stratu slobody, sú stále strážení, žijú za ohradou.“
Zriadenie Špeciálneho súdu aj s príplatkami podporil aj Fico. Aj on by sa mal ospravedlniť?
„To nechám naňho. Sudcovia to od neho neočakávajú, očakávajú to skôr odo mňa.“
Ako právnik si myslíte, že prezident postupuje správne, ak dosiaľ nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora?
„Čo si myslím je v tejto chvíli nepodstatné. Očakávam rozhodnutie Ústavného súdu. Verím, že sa tak stane v dohľadnom čase. Akokoľvek rozhodne, bude to rešpektované. Pokiaľ budem vyjadrovať súdy, budem ovplyvňovať súdne rozhodnutie. Nie som v pozícii právnika, ale ministra.“
Čo si myslíte o tom, že Ústavný súd dosiaľ nerozhodol? Generálna prokuratúra je vyše roka bez šéfa.
„Očakávam, že to bude Ústavný súd považovať za prioritu. Sám pociťujem, že Generálna prokuratúra potrebuje generálneho prokurátora.“
Ukázalo sa, že sa to za prioritnú otázku nepovažuje.
„Hovorím, že dúfam, že sa v tomto smere situácia zmení.“
Hovorili ste s predsedníčkou Ústavného súdu na túto tému?
„Ešte som nemal tú možnosť.“
Bol by Čentéš dobrým generálnym prokurátorom?
„To ukáže až čas. Určite má svoje osobné kvality. Poznám ho. Či by toto vedel robiť dobre? Myslím si, že áno, ale dosiaľ nebol v žiadnej takejto veľkej funkcii, tak to neviem vyhodnotiť.“
Akú stratégiu máte pripravenú, ak by Ústavný súd povedal, že Čentéš nemusí byť vymenovaný? Máte nejakého favorita?
„Nemám kandidáta. Vzhľadom na to, že Generálna prokuratúra je samostatnou inštitúciou, predpokladám, že prokurátori majú v zásobe dostatok kvalitných ľudí, ktorých budú vedieť ponúknuť. Ako minister spravodlivosti neovplyvňujem tento proces výberu. Pokiaľ by k tomu došlo, zamýšľal by som sa nad tým, či by som vedel niekoho poradiť.“
Pre zásah polície vo svojej advokátskej kancelárii sa Ernest Valko veľmi nemal v láske s minulým a súčasným ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Ten zásah ste kritizovali aj vy. Hovorili ste s ministrom o tom? Čo by vám asi Valko povedal, keby vás teraz videl sedieť za jedným stolom s Kaliňákom?
„To neviem, čo by mi povedal. Prichádzali sme do kontaktu pomerne často. S pánom Kaliňákom som sa stretol asi len trikrát a zatiaľ sme nemali možnosť o tom hovoriť. Rozhodne ma zaujíma vyšetrovanie vraždy Ernesta Valka a dúfam, že sa to pohne.“
Keď vám Fico ponúkol funkciu, spomenuli ste si na tento incident, ktorý sa stal počas jeho prvej vlády? Ministrom vnútra bol vtedy a je aj teraz Robert Kaliňák. Bol to dôvod, pre ktorý ste zvažovali, či funkciu zoberiete?
„Neviem, či minister vnútra priamo dohliadal na prehliadku advokátskych priestorov. Mal som veľmi krátky čas na to, aby som sa rozhodol, či ponuku prijmem a toto mi vôbec nenapadlo.“
Volili ste Smer?
„Čo sa týka voľby, platí ústavné právo tajných volieb a rád by som si isté tajomstvá v súlade s ústavou ponechal.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
