Na slovenských dvoroch pribúda domácich levov

Levy a tigre k nám prišli do domácich chovov v divokých 90. rokoch. Postupne prestali byť ozdobou mafiánskych víl, pribúda ľudí, ktorí ich chovajú z lásky.

Ak máte leva skroteného, môžete sa s ním aj pomaznať. Fotografia z Hrnčiaroviec nad Parnou pri Trnave.(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍĆEK)

Nebezpečných šeliem pribúda aj v slovenských dedinách. Len v okolí Trnavy žije dvanásť levov a 30 tigrov.

Ramenatý mladík vstupuje do voliéry, ktorá na prvý pohľad pripomína psiu. Zakričí na zviera menom Suri. Neprichádza však pes, ale mladá levica, ktorá sa naňho vrhne ako hravé mača.

Muž sa s asi stokilovým zvieraťom v klietke zatvorí a nežne ho škrabká po bruchu. O chvíľu neskôr vchádza do veľkého výbehu, kde sa naňho nadšene a s láskou vrhne svorka levov. Láska je opätovaná, ale na chovateľovi vidno, že je v strehu. A po ruke má pre istotu aj lopatu.

Lev domáci

Nie sme v africkom parku v Serengeti, ale v Hrnčiarovciach pri Trnave, kde Peter Ardan chová sedem levov. Býva v paneláku, šelmy chová na prenajatom pozemku spolu so psami i koňom.

Prvého leva, samca Lea, získal z cirkusu Humberto, kde sa im vtedy narodilo osem mladých. „Dostal som otázku, či ho môžem dva týždne postrážiť, a z dvoch týždňov je dnes už skoro osem rokov,“ hovorí chovateľ. Neskôr mu z cirkusu pribudla aj levica a tak sa začal príbeh vášnivého chovateľa levov. V našich končinách rozhodne nie je jediný.

Len o tridsať kilometrov odtiaľ, v Kostolnej pri Dunaji, sa vlani narodilo sedem tigríčat. Hoci vyzerajú napohľad všetky rovnako, ich ošetrovateľka Miška Kocmundová ich pozná po mene. Jedno je Bublinka, druhé Bajkal a päť ďalších podobných mien. Z vedľajšieho výbehu na šľahačku naláka mladého leva, nežne sa maznajú, dokonca si naňho ľahne.

„Odmalička je s tigrami a tak si aj on myslí, že je tiger,“ hovorí ich chovateľka Yveta Iršová. Práve ona Petrovi Ardanovi prihrala jeho Lea. V Kostolnej pri Dunaji chová Iršová tridsať tigrov a tri levy. „Keď sa narodila Markíza, spávala so mnou v posteli do dvoch rokov,“ hovorí Iršová.

S párom levov spáva na slame aj Michal Prášek zo Zvončína pri Trnave. „Každý má v niečom záľubu. Niekto je na rýchle autá, niekto na motorky a mne sa zapáčili práve levy,“ hovorí Prášek, farmár z niekdajšej televíznej reality šou. Lev má 230 kilogramov, levica 150.

WODA9743.jpg

Už nie len mafiáni

Chovať veľké dravce nie je bežná záľuba, no štátni veterinári odhadujú, že počet chovateľov i zvierat stúpa. Sami chovatelia tipujú, že sa chovu divokých šeliem u nás venuje asi dvadsať ľudí.

Hnevá ich, že im meno kazia nezodpovední chovatelia a médiá. V 90. rokoch sa o chove šeliem písavalo najčastejšie v súvislosti s mocnými ľuďmi z podsvetia. Dnes už odsúdený Mikuláš Černák kŕmil svoje malé tigríča z fľašky pred televíznou kamerou, šelmy choval aj v ohrade erotického salónu. Dva tigre mal aj František Salinger, kedysi údajný šéf podsvetia zo Žiliny. Keď oboch posadili do väzenia, nikto nevedel, kam sa im šelmy stratili. Aj k Iršovej sa levy dostali od človeka, ktorý sa už o ne z väzenia starať nedokázal.

No aj dnešní chovatelia dokážu pobúriť verejnosť. Televízia Markíza vlani upozornila na človeka z Topoľčian, ktorý mal leva na záhrade v klietke pre psa. „Môj lev nesmrdí a nereve celé noci,“ odpovedal na výhrady susedov majiteľ.

I Sloboda zvierat pripúšťa, že vlastníctvo leva či tigra nie je automatický hriech. „Nedá sa na všetkých ukázať a povedať, že všetci sú zlí. Rovnako ako niektorí ľudia vedia šoférovať, tak sú chovatelia, ktorí vedia, ako na to a chovajú zvieratká v dobrých podmienkach, a pritom sú vyslovení amatéri,“ hovorí Kristína Mangová zo Slobody zvierat. Kritizuje však, že neexistujú jednotné štandardy pre chov šeliem. „Snažíme sa lobovať, aby aj súkromní chovatelia mali pravidlá nastavené podobne ako právnické osoby,“ dodáva Mangová.

WODA9869.jpg

Dostupné a povolené

Pravdou je, že stať sa chovateľom nie je administratívne náročnejšie, než povedzme založenie firmy. Stačí to ohlásiť ministerstvu životného prostredia, čomu predchádza súhlas regionálnych veterinárov.

„V minulosti sme mali presné normy, žiaľ, porušili sa a len postupne sa obnovujú. Ako veterinári sa pozeráme na ochranu či zabezpečenie zvierat a z tohto pohľadu zákony vyhovujú. Normy kde a aké chovy môžu vyrásť, však chýbajú,“ vysvetľuje Ján Šiška z Regionálnej veterinárnej správy v Trnave.

Nahnevaní na chovateľov šeliem bývajú miestni starostovia. „Na obecnom úrade nemáme jediný papier, že v obci máme takéto zvieratá,“ posťažovala sa pre agentúru SITA starostka Zvončína Michaela Strakošová. Podobne sa vyjadril aj starosta v Hrnčiarovciach.

Obaja chovatelia z okolia Trnavy však hovoria, že o všetkom na obecných úradoch dopredu povedali a nijaké protesty nezaznamenali. „Osobne som sa stretol len s jedným človekom, ktorý mi povedal, že má z nich strach. Ostatní, ktorí išli okolo, hovorili, že sa im to páči a problém nemajú,“ hovorí Prášek.

Strakošová pre SITU povedala, že proti levom v zásade nič nemá, dokonca si vie v obci predstaviť malú súkromnú zoo. Mrzí ju však, že obec sa v tomto prípade dostala len do úlohy pozorovateľa bez akéhokoľvek vplyvu. Starostke sa nepozdáva ani to, že na chov šeliem nepotrebuje ich majiteľ žiadne vzdelanie ani skúšky. A ich presný počet človek nepozná ani štát.

„Evidencia levov neexistuje, pretože súčasná legislatíva ukladá držiteľovi zvieraťa povinnosť viesť evidenciu ohrozených druhov, ale neukladá mu povinnosť oznamovať zmeny v evidencii na príslušný obvodný úrad životného prostredia,“ odpísalo ministerstvo životného prostredia.

Nový zákon, ktorý mal na všetko myslieť, už bol pripravený a mal ho schváliť parlament. Pre minuloročný pád vlády ho však zastavili a kedy naň príde opäť rad, nie je momentálne jasné.

WODA9871.jpg

Zdochlina je pochúťka

Chov šeliem nie je ani prehnane drahý. Kúpa malého levíčaťa vyjde na dve tisícky eur, tiger stojí možno tritisíc a dospelé jedince ešte o niečo viac. O prísun zvierat sa starajú napríklad cirkusy, pretože si tým niečo privyrobia.

Skúsení chovatelia sa naučili neskrachovať ani na krmive, ktorého šelmy zjedia aj desiatky kíl týždenne. K mäsu sa vedia dostať aj bezplatne. „Napríklad z družstva, keď majú kus, ktorý už na bitúnok nemôže,“ hovorí Ardan.

Levy a tigre teda fungujú ako živá kafiléria, neprekážajú im ani zdochliny. Ako nám chutí mäso chladené, šelmy si ho podľa nej často aj vyložia na strom a len pomaly z neho ujedajú. Iršová je už s poľnohospodármi v širokom okolí dohodnutá. „Zavolajú a prídeme,“ dodáva Ardan. A ak treba, aj si navzájom pomôžu.

Smrtiaci maznáčik?

Šelmy sa naposledy dostali do hlavných správ pred dvoma mesiacmi, keď vo Zvončíne lev napadol svojho chovateľa Michala Práška. V nemocnici strávil asi dva týždne. „Podcenil a zanedbal som veľmi veľa vecí, napríklad levica mala v tom období ruju,“ hovorí Prášek. Do výbehu si k nim zobral aj odev napáchnutý od psov, tesne predtým sa zvieratá presťahovali.

„Nedá sa povedať, že na mňa zaútočil, len sa rozvášnil. Ak by skutočne zaútočil, tak odtiaľ neodídem,“ povedal Prášek. Zranený z výbehu nielen odišiel, ale ešte sa stihol o levy postarať a až o pár hodín šiel k lekárovi. „Sedel som uňho v nemocnici, rozprávali sme sa, boli sme vysmiati a v tom v televízii dávali, že leží v kritickom stave,“ spomína na zranenie Práškov kolega Ardan.

Prášek ani teraz na zviera nedá dopustiť, pre leva to pri jeho sile bolo vraj akési poštípanie. K levom chodí stále a ani neplánuje prestať, len zostal trošku opatrnejší. Teraz už chodí do ohrady s lopatou. „Viem, že musím tú jeho hru ukončiť včas, som pri ňom pre istotu obozretnejší,“ dodáva Prášek.

WODA9847.jpg

Stopy senickej pumy

Hoci ľudia sa na chovateľov sťažujú skôr pre smrad či muchy, väčší strach majú z toho, že by niekedy ušli. Svedčí o tom prípad senickej pumy, po ktorej pátrali médiá a polícia vlani.

Puma americká podľa niekoľkých svedkov ušla chovateľovi a „bola videná“ na viacerých miestach. „Venoval som jej dosť energie i času. Sadol som si k počítaču a značil si do mapy miesta, kde ju videli,“ hovorí veterinár Šiška. Naposledy hlásil niekto jej výskyt ešte v septembri. Vtedy ju hľadala aj polícia.

„Nakoniec si myslím, že nikomu to zviera neušlo, ale niekto ho len chodil vetrať. Keď zistil, aké sú opatrenia na jej dolapenie, tak ju radšej stiahol,“ povedal Šiška. Kto je majiteľom, povedať nevie, oficiálne ju nikto neprihlásil a jej chov nie je legálny. „Sám som ju pri jednej akcii na chvíľočku na vlastné oči videl, našiel som aj jej stopy,“ hovorí Šiška. Popiera tým teóriu, podľa ktorej bol útek pumy len recesiou s využitím Photoshopu.

Podľa chovateľov by útek pumy americkej mohol dopadnúť zle pre dobytok alebo i ľudí. To však neplatí o tigroch. „Tie by ani nešli za najbližší plot. Do cudzieho prostredia sa im nechce. S levmi je to iné, tie sú zvedavé,“ hovorí Yveta Iršová.

Útek svojich levov si nevie predstaviť Peter Ardan. Povinný štvormetrový plot ešte o dva metre nadstavil a pribudli aj dovnútra zahnuté previsy.

WODA9776.jpg

Záchranári šeliem

Okrem tigrov majú v oáze pri Senci aj tri berberské levy. Je to druh, ktorý už vo voľnej prírode nežije. Chovajú ich len zoologické záhrady. „Levy, ktoré v niektorých zoo žijú, sú už vraj také choré, že nevedia prežiť. Majú zvláštnu chorobu kože,“ hovorí Iršová.

Podobného osudu sa obáva aj v prípade sibírskych tigrov, ktoré kántria najmä pytliaci. „Veľa zvierat, ktoré už nežijú vo voľnej prírode, sa nezachránilo v zoo, ale v súkromných chovoch,“ hovorí chovateľka. Práve k záchrane čoraz ohrozenejších tigrov by chcela prispieť.

S chovom začala v bratislavskej Petržalke ešte v deväťdesiatych rokoch. Z rodinného domu neďaleko dunajskej hrádze sa presťahovala do polí za Sencom. „Toto je moja práca, môj splnený životný sen,“ dodáva Iršová.

Archívne video SME z roku 2009

ico

Domáce zvieratá

Šelmy, ktoré môžete nájsť na západnom Slovensku

Tiger džungľový sibírsky

Je to najväčšia mačkovitá šelma na svete, žije v tajge v povodí rieky Amur v Rusku, no ich počet drasticky klesá a dnes patrí k najohrozenejším druhom. Tigra nevyhubili len pytliaci a lovci, ale aj rozširovanie pasienkov a požiare buša. Považuje sa za lekára prírody, pretože dokáže v stáde rozlíšiť chorého jedinca od zdravého, a toho uloví. Má vynikajúci zrak aj sluch, dokáže bežať až rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu.

Lev púštny

Žije v Afrike južne od Sahary. Je to jediná mačkovitá šelma žijúca vo svorkách, tie môžu mať šesť až 30 jedincov. Väčšinou lovia v skupinách. Obkľúčia stádo zebier či antilop, uzavrú kruh a vyberú si mláďa alebo oslabené zviera a oddelia ho od skupiny. O korisť sa potom podelí celá skupina.

Lev berberský

Vo voľnej prírode už nežije, v zajatí prežíva už len zopár kusov. Predtým sa vyskytoval v Maroku, Alžírsku či Tunisku. Levy berberské žili obvykle osamotene a len výnimočne v pároch, nevytvárali svorky. Lovili jelene, gazely a tiež dobytok arabského obyvateľstva (ovce, kozy, kravy a niekedy aj kone).

ico

Veterinár: Viac ako lev k nám patria ovečky

Veterinárny lekár Ján Šiška z Regionálnej veterinárnej správy v Trnave pozná levy vo svojom obvode aj podľa mena.

Sú zvieratá u chovateľov spokojné?

„Sám bývam na dedine a je mi trošku proti srsti chovať tam takéto exotické zvieratá. Skôr som za farmy s ovečkami, kravami či prasiatkami. Exotické zvieratá sú trend, ktorému sa zabrániť nedá, kto má peniaze, môže si to dovoliť. Ale asi ako je neprirodzené stavať veľkokapacitný kravín niekde na rovníku, tak je trošku proti logike chovať u nás leva.“

Dá sa lev porovnať napríklad s veľkým psom?

„Lev patrí medzi mačkovité šelmy a určite je oveľa nebezpečnejší. Už len svojou hmotnosťou, obratnosťou a nevypočítateľnosťou. Pes je odpradávna domestikovaný, vrodené reflexy už uňho boli potlačené. Domestikácia týchto nebezpečných zvierat ešte nie je na takej úrovni.“

Väčšina levov pochádza z cirkusov a chovatelia hovoria, že u nich sa majú lepšie. Dokonca lepšie ako v zoo. Súhlasíte?

„Takéto zviera v prvom rade, samozrejme, patrí do prírody. Chovatelia majú pravdu, že je u nich lepšie zabezpečená starostlivosť ako v cirkuse, hoci aj tam sú nesporne profesionáli. Zvieratá sú tam však zatvorené v klietkach. V zoo zase, aj keď menia ošetrovateľov, dovolia ošetrovať zvieratá iba špecialistom. Voľnosť pohybu je obmedzená rovnako v zoo aj u takýchto súkromných chovateľov.“

Niektoré druhy sú vo voľnej prírode ohrozené a toto je podľa chovateľov cesta, aby prežili?

„Často takéto zvieratá naozaj sú na zozname ohrozených druhov a v zajatí sa ľahšie dá regulovať ich počet či jeho zvýšenie. Kto vám zaručí vo voľnej prírode, že sa zviera nestane obeťou ľudí, ktorí nevedia, čo s peniazmi a najradšej by si v obývačke vyložili nohy na slona? Napríklad v Indii sa zase tigrie kosti považujú za afrodiziakum a všeličo iné. Väčšina takýchto ľudí urobí všetko pre možnosť ísť loviť, hoci aj načierno či cez pytliakov. V zajatí si naozaj dokážeme jednoduchšie odkontrolovať ich životné podmienky.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 17 426
  2. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 15 937
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 14 810
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 12 247
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 957
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 996
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 416
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 073
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 375
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 229

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.

Neprehliadnite tiež

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

V roku 2008 vláda schválila rekonštrukciu objektu. Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

ANALÝZA

Amestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.