Povodňové správy dominovali uplynulému týždňu

BRATISLAVA 18. augusta (SITA) - Uplynulý týždeň v ekonomike ovplyvnili najmä povodne v okolitých krajinách, ale aj na Slovensku. Voda v Nemecku, Rakúsku a Českej republike napáchala katastrofálne škody rádovo miliardy eur, Dunaj v Bratislave kulminoval pi

atok ráno na úrovni 990 cm, našťastie také výrazné škody ako v okolitých krajinách však nenapáchal. Okrem povodňového spravodajstva v uplynulom týždni Národná banka Slovenska zverejnila celkový hrubý zahraničný dlh Slovenska, Ministerstvo pôdohospodárstva SR zase saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Istý posun nastal aj v kauze výberu dodávateľa stavby mostu Košická v Bratislave. Meno víťaza je však stále neznáme. Pomaly sa rozbieha aj privatizácia Slovenských elektrární. Priebežný záujem prejavilo zatiaľ desať uchádzačov. V uplynulom týždni mali zaplatiť spoločnosti Orange Slovensko, EuroTel a Profinet.sk prvú splátku za licenciu na UMTS. Kým prvé dve spoločnosti svoj záväzok uhradili, Profinet.sk zatiaľ nie. Taktiež viaceré významné spoločnosti v práve ukončenom týždni zverejnili svoje hospodárske výsledky.
Celkový hrubý zahraničný dlh Slovenska opäť vzrástol .Ku koncu dosiahol mája 11,479 mld. USD, a od začiatku roku sa tak zvýšil o 98,4 mil. USD. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na jedného obyvateľa SR bol ku koncu mája 2 134 USD, pričom ku koncu vlaňajška bol 2 095 USD. Informovalo o tom tlačové oddelenie Národnej banky Slovenska (NBS). Zahraničný dlh vlády SR a centrálnej banky dosiahol ku koncu mája 3,276 mld. USD, od začiatku roku sa tak znížil o 30,1 mil. USD. Celková zahraničná zadlženosť komerčných bánk a podnikateľských subjektov vrátane zahraničných dlhových záväzkov voči nerezidentom v slovenskej mene stúpla za prvých päť mesiacov o 280,6 mil. USD na 7,867 mld. USD. Dlh obcí predstavoval 102,6 mil. USD a zahraničná zadlženosť vládnych agentúr bola 233,1 mil. USD.
Naopak Slovenská republika zaznamenala za prvých šesť mesiacov tohto roka medziročný pokles záporného salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami o 22,42 %. Pri vývoze na úrovni 10,979 mld. Sk a dovoze v objeme 20,392 mld. Sk predstavoval záporný výsledok bilancie zahraničného obchodu v agrorezorte 9,413 mld. Sk. V prvom polroku 2001 pritom dosiahol deficit zahraničného obchodu v rezorte sumu 12,133 mld. Sk. Informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
Streda už pravidelne patrí zasadnutiam vlády. Na jej 232. zasadnutí minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský vetoval návrh na vnesenie zmien do Dohody medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o riešení zadlženosti bývalého ZSSR a Ruskej federácie zo dňa 24. júna 1994. Čarnogurský odôvodnil uplatnenie veta tým, že navrhovaná forma deblokácií podstatnej časti dlhu a najmä výnosnosť deblokácií by bola nepriaznivejšia ako doteraz. Ďalším dôvodom boli informácie o tom, že spoločnosť, prostredníctvom ktorej sa táto deblokačná operácia mala uskutočniť, resp. funkcionári tejto firmy v iných krajinách, najmä v ČR, dlhujú väčšie sumy peňazí.
Na pokrytie škôd spôsobených povodňami má vláda v súčasnosti v rezerve 90 mil. Sk. Ako povedal pred novinármi minister financií František Hajnovič, v rozpočte je vyčlenená limitovaná suma na podobné prípady ako sú povodne. Vláda v stredu však neprijala žiadne konkrétne záväzky a o vyčlenení prostriedkov bude rokovať až na základe konkrétneho materiálu, v ktorom budú konkrétne vyčíslené škody. Hajnovič si myslí, že 90 mil. Sk by mohlo stačiť na vykrytie tohtoročných škôd. Vláda Mikuláša Dzurindu sa už nebude zaoberať privatizáciou Hotela Forum a o posledných privatizačných projektoch rozhodne na zasadnutí v budúcom týždni. Ako uviedol premiér Mikuláš Dzurinda v čase volebnej kampane sa vládny kabinet nebude venovať privatizačných rozhodnutiam. Ministri však súhlasili so zvýšením finančných prostriedkov na dobudovanie Cyklotrónového centra SR o 25 mil. USD na celkových 133 mil. USD. So žiadosťou o zvýšenie prostriedkov sa na vládu obrátil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Vláda tiež odsúhlasila vyčlenenie sumy takmer 38 mil. Sk určenej na operatívne zvýšenie kapacít dátových okruhov Úradu vlády SR. Prostriedky sa budú čerpať z financií navrhovaných na realizáciu projektu Govnet-Kasroš v roku 2002. Vedúci úradu Tibor Tóth požiadavku na kapacitné rozšírenie okruhov odôvodnil enormným zvýšením využívania, ktorý bol spôsobený rozšírením obsahu a informačných zdrojov vládnych stránok.
Napriek tomu, že stavba mostu Košická v Bratislave už mala dávno začať, výberová komisia na dodávateľa stavby sa v pondelok iba oboznámila so stanoviskom Európskej investičnej banky (EIB). "Stanovisko EIB je dôverné tak, ako i celý proces," uviedol v rozhovore pre agentúru SITA predseda výberovej komisie a generálny riaditeľ spoločnosti Metro Vladimír Kovalčík. Ako ďalej dodal, celý proces by mal byť ukončený v priebehu 4 až 8 týždňov. Meno víťaza však výberová komisia zverejní až po schválení záverečného stanoviska EIB. Tkaže na to, kto bude stavať mosť a kedy ho vlastne začne stavať si budeme musieť ešte niekoľko týždňov počkať.
Slovenské elektrárne patria medzi podniky, ktoré sa vláda snaží čiastočne sprivatizovať. O menšinový balík akcií v elektrárňach zatiaľ prejavilo predbežný záujem desať subjektov. Osem z nich sú energetické spoločností z Európy, ktoré prejavili záujem jednotlivo. Podľa hovorcu ministra hospodárstva Petra Chalmovského ide o renomovaných, skúsených a finančne silných hráčov na svetovom energetickom poli. Okrem nich ponúkli dve významné svetové finančné inštitúcie svoju účasť na procese privatizácie ako členovia konzorcia s niektorým zo strategických investorov. Termín na prejavenie záujmu uplynul v pondelok. "Počet a kvalita záujemcov dáva dobrý predpoklad na to, aby do SE vstúpil strategický investor alebo konzorcium investorov, ktorí SE finančne skonsolidujú," skonštatoval hovorca ministra. Od investora sa taktiež podľa Chalmovského očakáva, že prinesie know-how, zabezpečí konkurencieschopnosť a začlení SE do európskych energetických štruktúr.
Minister zdravotníctva Roman Kováč v stredu schválil rozdelenie finančných prostriedkov zo zdrojov z privatizácie. Zo sumy 1,8 mld. Sk, ktorú má zatiaľ ministerstvo k dispozícii, pôjde 725 mil. Sk na úhradu dlhov receptových liekov a zdravotníckych pomôcok. Zvyšných 1,075 mld. Sk pôjde na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré od januára prechádzajú pod správu vyšších územných celkov. Slovenská lekárnická komora (SLeK) považuje sumu 725 mil. Sk za nedostatočnú. "Je to málo," skonštatovala pre agentúru SITA hovorkyňa SLeK Ernestína Tóthová. Ako pripomenula, dlh lekární dosahuje 6 mld. Sk. Lekárne doteraz každé dva týždne na protest voči spôsobu, akým ich vláda oddlžuje, vo štvrtok štrajkovali. Kvôli povodniam v tento štvrtok ostali otvorené. Ako však upozornila E. Tóthová, keď sa povodňová situácia upokojí, nevylučuje ďalšie protesty.
Štatna pokladňa je kauzou, ktorá rezonuje už niekoľko mesiacov. Po nevydarenom tendri, ktorý Ministerstvo financií SR (MF) nakoniec zrušilo a oslovilo iba dve spoločnosti, kauza pokračuje ďalej. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) totiž vyhovel žiadosti spoločnosť IBM Slovensko a uskutoční na MF kontrolu vo veci rokovacieho konania bez zverejnenia na dodávku služieb a technológií na kľúč pre systém štátnej pokladnice. Ako pre agentúru SITA uviedol predseda úradu Jozef Stahl, NKÚ si už od MF vyžiadalo potrebné údaje o výberovom konaní ako aj príslušné zdôvodnenia. "Celý proces konzultujeme s Úradom pre verejné obstarávanie," dodal. Pri skorom doručení potrebných informácií by sa NKÚ mohol podľa Stahla vyjadriť k výberu dodávateľa systému štátnej pokladnice do konca mesiaca.
Spotrebiteľská dôvera na Slovensku dosiahla v júni hodnotu pod priemerom členských krajín Európskej únie (EÚ), ako aj kandidátskych krajín pre vstup do únie. Indikátor spotrebiteľskej dôvery v SR predstavoval ku koncu druhého štvrťroku mínus 32 bodov, pričom na konci prvého kvartálu dosiahol mínus 27 bodov. Spomedzi kandidátskych krajín zaznamenal indikátor spotrebiteľskej dôvery nižšiu hodnotu iba v Poľsku, kde predstavoval mínus 37 bodov. Slovensko tak zaznamenalo nižšiu spotrebiteľskú dôveru ako Bulharsko a Rumunsko, ktoré sa väčšinou nachádzali na konci rebríčka, keď indikátor spotrebiteľskej dôvery v obdivoch krajinách dosiahol mínus 31 bodov. Podľa správy Štatistického úradu SR priemerná hodnota indikátora v členských krajinách EÚ stagnovala na úrovni mínus 7 bodov, pričom horšiu hodnotu ako Slovensko zaznamenalo iba Portugalsko na úrovni mínus 37 bodov. Priemer za kandidátske krajiny sa nachádzal ku koncu júna na úrovni mínus 25 bodov. Najlepší indikátor spotrebiteľskej dôvery medzi kandidátskymi krajinami v marci dosiahli Maďarsko a Lotyšsko s hodnotou mínus 2 body, nasledovala ČR s mínus 4 bodmi.
Devízové rezervy Slovenska sa počas predchádzajúceho týždňa zvýšili o 36 mil. USD a k 14. augustu tak dosiahli 9,5019 mld. USD. Nárast rezervných aktív SR spôsobilo zvýšenie devízových rezerv Národnej banky Slovenska (NBS) o 48,4 mil. USD na 7,5185 mld. USD. Devízové rezervy komerčných bánk v uplynulom týždni klesli o 12,4 mil. USD na 1,9834 mld. USD. Informovalo o tom tlačové oddelenie centrálnej banky.
Pasívne saldo v zahraničnom obchode SR s agropotravinárskymi komoditami má predpoklad naďalej klesať, napriek tomu, že tento trend sa od mája spomalil. Ako v piatok na tlačovej konferencii povedal generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva SR Jaromír Košin, výška dovozu mäsa, čokolády, či pekárenských výrobkov nezodpovedá tomu, čo dokážeme vyprodukovať na Slovensku. „Znižovanie deficitu neznamená len zvyšovať výrobu, ale aj realizovať podporné opatrenia vývozu a ochrany domáceho trhu. Rezort však v súčasnosti nemá dostatok zdrojov na zabezpečenie výraznejšej podpory exportu slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych produktov,“ konštatoval.
Devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu (CR) dosiahli v prvom polroku podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) 12,1 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje nárast o 30,6 %. Devízové výdavky občanov SR zaznamenali ku koncu júna medziročný rast až o 59,6 %, keď dosiahli 10,5 mld. Sk. Saldo zahraničného CR je aj naďalej aktívne, oproti predchádzajúcemu roku sa však znížilo o 41,1 % na 1,6 mld. Sk. Agentúru SITA o tom informovala Marta Machurková z Odboru rozvoja cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR.
Telekomunikačný úrad vydal začiatkom júla tri licencie pre poskytovanie služieb v sieťach GSM a UMTS. Podmienkou bolo zaplatenie prvej splátky vo výške 500 mil. Sk. Spoločnosť Orange Slovensko, a.s. ako prvá v pondelok dala príkaz na úhradu prvej splátky vo výške 500 mil. Sk na účet Telekomunikačného úradu SR za licenciu na zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej mobilnej telekomunikačnej siete UMTS a na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby, dátových a multimediálnych služieb prostredníctvom tejto siete. Druhú splátku vo výške 999 mil. Sk je spoločnosť povinná uhradiť do 2. decembra 2002. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Orange Peter Tóth. Spoločnosť EuroTel Bratislava, a.s. taktoiež v pondelok uhradila Telekomunikačnému úradu SR (TÚ) prvú splátku vo výške 500 mil. Sk za licenciu na prevádzkovanie mobilnej siete tretej generácie (UMTS). Platobné podmienky stanovujú EuroTelu povinnosť poukázať zvyšných 999 mil. Sk na účet TÚ SR do 2. decembra tohto roka. Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ vonkajších vzťahov spoločnosti Juraj Droba.
Firma Profinet.sk, ktorá získala kombinovanú liceniu do stanoveného termínu 14. augusta nezaplatila prvú splátku vo výške 500 mil. Sk na účet Telekomunikačného úradu SR. Agentúre SITA to potvrdil dôveryhodný zdroj a neskôr aj hovorca Telekomunikačného úradu SR Roman Vavro. Nezaplatenie ktorejkoľvek splátky úhrady podľa vydanej licencie bude TÚ považovať za porušenie podmienok licencie hrubým spôsobom. Ak nebude toto porušenie napravené napriek písomnému upozorneniu do desiatich dní odo dňa jeho doručenia, bude mať za následok okamžité odňatie licencie. "TÚ doručí písomné upozornenie najneskôr do desiatich dní odo dňa omeškania," uvádza sa v licencii. Takže, ak spoločnosť urýchlene nezaplatí prvú splátku, môže sa stať, že tretí operátor nakoniec na Slovensku opäť nebude.
Hospodárske výsledky zverejnila uplynulý týždeň Národná banka Slovenska (NBS). Za prvých sedem mesiacov hospodárila so ziskom 2,668 mld. Sk. Jej hospodársky výsledok sa pritom najvýraznejšie zvýšil počas júla, keď stúpol o viac ako 1 mld. Sk. Ešte do polovice mája pritom centrálna banka vykazovala stratu, ktorú od začiatku roka naakumulovala na 4,114 mld. Sk. Vyplýva to z údajov zverejnených NBS. Nepriaznivý vývoj v prvých mesiacoch spôsobovali kurzové straty vyplývajúce zo zhodnocovania koruny a vysoké náklady na sterilizáciu bankového sektora. Začiatkom apríla sa totiž koruna dostala až k úrovni 41,380 SKK/EUR, silná koruna tak spôsobovala kurzové straty z devízových rezerv. Od polovice apríla však koruna postupne oslabovala, čo malo na vývoj devízových rezerv opačný vplyv. V júli sa pohybovala v pásme 43,900 až 44,800 SKK/EUR.
Aj rafinérska skupina Slovnaft, a.s., Bratislava vykázala v prvom polroku 2002 čistý zisk 1,504 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, kedy skupina hospodárila so ziskom 2,807 mld. Sk, to predstavuje pokles o 46,4 %. Informovala o tom spoločnosť. Zisk skupiny pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (EBITDA) sa medziročne znížil o 54,3 % na 3,121 mld. Sk. Čisté výnosy z predaja klesli takmer o pätinu na 29,959 mld. Sk. Prevádzkový zisk zaznamenal ešte výraznejší pokles, o 72 % na 1,398 mld. Sk. Slovnaftu sa však podarilo dostať z minuloročnej straty z finančných operácií vo výške 805 mil. Sk do zisku 816 mil. Sk.
V týždni od 11. do 16. augusta zverejnili hospodárske výsledky aj traja telekomunikační operátori. Slovenské telekomunikácie, a.s. (ST) za prvý polrok 2002 dosiahli výnosy 9,5 mld. Sk, hrubý zisk 5,1 mld. Sk a čistý zisk na úrovni 2,2 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sú výnosy nižšie asi o dve percentá, pričom zisk je na približne rovnakej úrovni. Vo štvrtok to na stretnutí s novinármi v Banskej Bystrici uviedol viceprezident pre komunikáciu ST Ján Kondáš. Ako uviedol zastupujúci prezident ST Mark von Lillienskiold, ST v tomto roku preinvestujú takmer rovnaký objem prostriedkov, ako v roku 2001. Celkové investície za minulý rok pritom dosiahli 6,1 mld. Sk.
Mobilný operátor Orange Slovensko dosiahol za prvých sedem mesiacov tohto roka zisk pred zdanením, odpismi, úrokmi a amortizáciou (EBITDA) na úrovni 3,014 mld. Sk. Celkový obrat spoločnosti v rovnakom období predstavoval 7,421 mld. Sk. Ako agentúru SITA informovali predstavitelia Orange Slovensko, kapitálové výdavky spoločnosti v tomto roku presiahnu 6,5 mld. Sk. Určené budú predovšetkým na úhradu dvoch splátok licencie UMTS a smerovať budú tiež do rozširovania kapacity a kvality siete GSM. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca spoločnosti Peter Tóth. Podľa amerických účtovných štandardov ukončil Orange Slovensko hospodárenie v roku 2001 pri obrate na úrovni 10,183 mld. Sk so ziskom pred zdanením, úrokmi a odpismi vo výške 3,697 mld. Sk. Spoločnosť Orange Slovensko v súčasnosti eviduje 1,568 mil. aktívnych zákazníkov.
Mobilný operátor EuroTel Bratislava, a.s. zaznamenal v druhom štvrťroku 2002 medziročný nárast zisku pred zdanením, úrokmi, odpismi a amortizáciou (EBITDA) o 31 %. Kým vlani predstavoval zisk EBITDA sumu 617 mil. Sk, v tomto roku dosiahol výšku 806 mil. Sk. Výnosy z mobilných služieb v porovnaní s druhým štvrťrokom 2001 vzrástli o 25 % na 1,9 mld. Sk. Medziročne tiež vzrástla marža na úrovni EBITDA z 33 % na tohtoročných 37 %. Čistý pozitívny cash flow dosiahol za prvý polrok 42,4 mil. Sk. Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ vonkajších vzťahov spoločnosti Juraj Droba.
Taktiež aj televízia Markíza, ktorá je najsledovanejšou televíznou stanicou na Slovensku dosiahla v prvom polroku čisté výnosy 18,484 mil. USD, čo predstavuje nárast v porovnaní s výnosmi 16,554 mil. USD v rovnakom období pred rokom. Vyplýva to zo správy o hospodárskych výsledkoch spoločnosti Central European Media Enterprises (CME). TV Markíza vytvorila v prvom polroku zisk pred zarátaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (EBITDA) vo výške 3,482 mil. USD, pričom v prvej polovici minulého roka dosiahla zisk 3,096 mil. USD. Vzhľadom na zmeny vo vlastníckych vzťahoch, CME má v súčasnosti v TV Markíza 70-percentný podiel na jej aktivitách oproti predchádzajúcemu podielu vo výške 80 %. CME vlastní podiel v Slovenskej televíznej spoločnosti, s.r.o., ktorá je prevádzkovateľom TV Markíza.

bt

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  3. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  7. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  1. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  2. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  3. Detské zúbky sú veda
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  8. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 839
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 4 243
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 787
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 231
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 463
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 262
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 033
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 867
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 851
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 741

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Kto sa bojí boja proti korupcii

Vo virtuálnom priestore sa objavujú útoky na prezidenta či protikorupčných aktivistov.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.

Neprehliadnite tiež

Domov

Nový manažment RTVS doplní Michal Dzurjanin a Petra Stano Maťašovská

Dzurjanin nahradí Martinu Kubániovú a Stano Maťašovská zase Ján Balaščáka.

Domov

Zdravotnícki záchranári kritizujú Druckera, že nerieši ich problémy

Poukazujú na dlhodobé porušovanie zákonov.

Domov

Demokratická a kontinuálna vláda v Nemecku je pre Fica podstatná

Premiér Robert Fico zablahoželal nemeckej kancelárke Angele Merkelovej k víťazstvu v nemeckých parlamentných voľbách.

Domov

Najvyššie položený hotel na Slovensku zaznamenal nárast hostí

Sliezsky dom je okrem iného ideálnym štartom bodom na výstup na Gerlachovský štít.