Po mnohých žalostných schôdzach slovenského parlamentu, ktoré sme mali možnosť zaznamenať počas tohto volebného obdobia, môže dnes viacerým kritikom tohto orgánu odľahnúť. Končia sa početné reprízy schôdzí, ktorých hlavným obsahom bola nekompetentnosť pri schvaľovaní zákonov, často nepripravených, novelizovanie noviel, ktoré len nedávno boli novelizované, nedisciplinovanosť a absencie poslancov. Aj keby terajšia schôdza mala byť totiž len ďalšou reprízou tých nepodarených, v tomto poslaneckom zložení a volebnom období to bude naposledy. Na programe NR SR je dnes derniéra.
Zákonite by však posledná schôdza nemusela by zlá. Dokonca sa zákonodarcom ponúka možnosť, ako sa na záver blysnúť v trochu lepšom svetle. V programe schôdze na nich čaká schvaľovanie osemnástich zákonov, ktoré vrátil parlamentu prezident Schuster. No a medzi nimi sú aj tri právne normy, ktorými sa mohla táto krajina zapojiť do vyrovnávania sa zo svojou červenou komunistickou minulosťou, ale aj s tou skoršou hnedou. A to je príležitosť pre poslancov.
To, že prezident Schuster môže mať až osobný vzťah k nepodpísaným trom zákonom - zákon o sprístupnení bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa, zákon o spôsobilosti pre prácu v tajných službách, ktorú by nenapĺňali zamestnanci a príslušníci bývalých tajných služieb, a zákon, podľa ktorého by popri fašizme bolo trestné aj prejavovanie verejných sympatií a verejné popieranie, ospravedlňovanie, spochybňovanie a schvaľovanie zločinov komunizmu - je jeho súkromná vec. Dalo by sa to aj pochopiť, veď sám bol nomenklatúrnym kádrom komunistického režimu. Pre poslancov by ale tento fakt nemal mať žiadnu váhu a musia urobiť to, čo už raz urobili - opäť tieto zákony schváliť.
Ak by mal však Schuster pravdu a vrátil ich pre skutočne vecné chyby, ktorými argumentuje, vec je jasná a jednoduchá. Opraviť a znovu schváliť! Spomínané normy sú viac než potrebné pre túto krajinu, ktorá už roky prešľapuje pri úprimnom a pravdivom hodnotení temných stránok svojej minulosti a radšej sa snaží utiecť za pomoci ,,hrubých čiar“ a neobzerania sa za seba. Mimochodom, samotný prezident patrí medzi popularizátorov myšlienky hrubých čiar.
Opätovné schválenie noriem, ktoré majú Slovensku napomôcť pri vyrovnávaní sa s vlastnou minulosťou, by slúžilo poslancom ku cti. Určite by ťažko napravilo pošramotenú povesť NR SR a poslancov, ale potešilo by to. Aj napriek tomu, že sa na nás bude z tisíckorunáčky ešte asi dlho usmievať Andrej Hlinka a spred parlamentu zas komunista Alexander Dubček - už zajtra odhalia jeho bustu pred NR SR. A pri vyrovnávaní sa s minulosťou nám hrozia aj busty dnešného prezidenta.
Beata
Balogová
