Slovenka chcela v Prahe vykradnúť opustený byt
Praha 16. augusta (TASR) - Ženu z Kežmarku, ktorá sa chcela na
Rašínovom nábreží v Prahe vlámať do opusteného objektu, zadržali
príslušníci Polície Českej republiky (PČR). V rozhovore pre TASR to
dnes potvrdil Jan Holub z tlačového oddelenia Pražskej správy PČR.
Štyridsaťšesťročná Slovenka bola pristihnutá pri čine v stredu
tento týždeň ráno okolo 04.00 h. Objekt bol opustený, nie je však
jasné, či majiteľ bol evakuovaný, alebo odcestoval ešte pred
záplavami. Polícia posúdila vec v skrátenom konaní a žena bola
odsúdená na štyri mesiace väzenia a zákaz vstupu do Českej republiky
na päť rokov.
"Policajt nemôže stáť pred každým bytom," zdôraznil Jan Holub
s tým, že dnes je už v uliciach centra mesta a ďalších evakuovaných
častiach "toľko policajtov, koľko tam už dávno nebolo".
Preto by sa občania Prahy nemali báť o svoje byty a majetky. Aj
prípad uvedenej ženy dokazuje, že vykradnutiu majetku dokázali
policajti zabrániť, uzavrel Holub.
V Poľsku sa koná konferencia predstaviteľov Višegrádskej štvorky
Wojtowice 17. augusta (TASR) - Konferencia vo v poľských Wojtoviciach
sa dnes začala konferencia predstaviteľov skupiny Višegrádskej
štvorky, ktorá potrvá do nedele (18. augusta). Podujatie sa
uskutočňuje po ústredným heslom "Višegrád - Návrat do budúcnosti."
Po piatkovom príchode pozvaných hostí a účastníkov bola dnes na
programe panelová diskusia nazvaná "V - 4 prekážky minulosti a nádeje
budúcnosti." V rámci nej vystúpil Ján Čarnogurský, ktorého diskusnými
príspevkami dopĺňali napríklad bývalý minister zahraničných vecí ČSFR
Jiří Dienstbier či exminister obrany Poľska Janusz Onyszkiewicz.
Slovenský minister spravodlivosti v úvode zhodnotil politický vývoj
a trendy v medzinárodných vzťahoch, ktoré ovplyvňovali spoluprácu
národov a štátov v priestore strednej Európy po prvej i druhej
svetovej vojne, pričom sa sústredil na štvorku Poľsko, Maďarsko,
Slovensko a Česká republika.
Po historickom exkurze a následnej analýze varoval pred
otváraním témy Benešových dekrétov a odmietol všetky pokusy revidovať
Trianon. V ďalšej paralele zdôraznil, že v súčasnosti Višegrádska
štvorka tvorí homogénnu skupinu majúcu rovnaké ciele, ktorá svoju
budúcnosť vidí v členstve i rešpektovaní demokratických pravidiel EÚ
i NATO. Teda v organizáciách, garantujúcich demokratický vývoj,
bezpečnosť i hospodársku prosperitu. V závere svojho vystúpenia
vyslovil Ján Čarnogurský metaforický apel aby sme "ovládali svoje
vášne".
Španielska vláda ponúkla pomoc povodňami sužovaným krajinám
Madrid 17. augusta (TASR) - Španielska vláda dnes ponúkla pomoc
povodňami sužovaným európskym krajinám.
Z telegramu španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara, zaslanom
jeho kolegom z Nemecka, Rakúska, Čiech, Rumunska, Bulharska
a Slovenska, vyplýva, že Španielsko je pripravené pomôcť akýmkoľvek
spôsobom pri obnove krajín a odstraňovaní škôd.
Regionálna vláda na Baleárskych ostrovoch v Palma de Mallorca
dokonca rozbehla akciu solidarity. Vláda totiž plánuje pozvať deti
z rodín postihnutých záplavami do 12 rokov na týždenný pobyt na
Malorku. Zatiaľ však nie je známy počet detí, ktoré by mali stráviť
týždeň na turisticky atraktívnom ostrove zadarmo.
Slovenský študent si skrátil prázdniny a pomáha pri záplavách v ČR
Praha 18. augusta (TASR) - Mám prázdniny, tak som prišiel pomôcť,
hovorí slovenský študent Daniel Sokol, ktorý sa ako dobrovoľný
spolupracovník občianskeho združenia ADRA zapojil do pomoci ľuďom
postihnutým záplavami v ČR.
Na otázku, prečo sa rozhodol pomáhať, okamžite odpovedal:
"Pretože chcem. Baví ma to a myslím, že je to niečo zmysluplné." Ako
dodal, je dobrovoľným spolupracovníkom ADRA a keď ho potrebujú, je
pripravený. Daniel pôsobí v centre ADRA v Prahe a má na starosti
predovšetkým kontakt s médiami.
V Českej republike je teraz podľa neho potrebná každá pomoc,
materiálna, či finančná. "Sú to ešte väčšie záplavy ako na Morave
v roku 1997. Myslelo sa, že to bude lepšie, ale je to ešte horšie,
čiže sú to historicky najväčšie záplavy a rozsah škôd je obrovský,"
dodal 20-ročný študent Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity
Karlovej v Prahe.
ADRA organizuje pomoc dobrovoľníkov, robí zbierky a dáva
dohromady materiálnu pomoc, ktorú potom rozváža do dedín, ktoré sú
zaplavené. V súčasnosti potrebujú najmä vysúšače, pracovné nástroje
- čakany, lopaty, metly, matrace, deky, ale hlavne dezinfekčné
prostriedky.
Združeniu sa už prihlásilo asi 500 dobrovoľníkov pripravených
pomáhať a doteraz do terénu nasadili približne 250 z nich. "Hlásia sa
nám aj dobrovoľníci zo Slovenska, ale zatiaľ máme dosť dobrovoľníkov
zo stredných a západných Čiech, ani na Moravu sa ešte nedostalo,"
dodal Daniel pre TASR.
"Ľudia teraz rozmýšľajú hlavne nad tým, aby mali čo jesť, mali
kde spať," podotkol. "Máme aj psychosociálny tím zložený z 20 ľudí
z Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouc," dodáva.
Po poskytnutí okamžitej pomoci prichádzajú práve títo ľudia
a zostanú tam mesiac aj dva mesiace a pomáhajú ľuďom po psychickej
stránke. "Je to vždy smutné, ale treba si uvedomiť, že opäť sa začína
od nuly a tak to treba prijať, nič sa nedá robiť," dodal Daniel,
ktorý si skrátil prázdniny, pretože mu nie sú ľahostajné osudy ľudí
postihnutých katastrofou.
Dzurinda pricestoval na berlínsku schôdzku premiérov postihnutých
krajín
Berlín 18. augusta (TASR) - Na spoločnú schôdzku premiérov
a ministrov zahraničných vecí európskych krajín postihnutých
katastrofálnymi povodňami pricestoval dnes do nemeckej metropoly
Berlína slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.
Schôdzka sa uskutočňuje na pozvanie nemeckého spolkového
kancelára Gerharda Schrödera pod názvom Stredoeurópsky povodňový
summit. Okrem predsedu vlády SR sa jej zúčastní aj rakúsky spolkový
kancelár Wolfgang Schüssel a český premiér Vladimír Špidla. Predsedu
vlády SR sprevádza aj šéf diplomacie Eduard Kukan.
Na stretnutí sa zúčastní aj predseda Európskej komisie Romano
Prodi a komisár EK pre regionálnu politiku Michel Barnier. Témou
spoločného rokovania okrem koordinácie aktivít pri náprave škôd
v postihnutých regiónoch, ako aj možnosti technickej pomoci, budú aj
spôsoby spoločného postupu pri predchádzaní katastrofám podobného
druhu. Na záver rokovania sa uskutoční spoločná tlačová konferencia.
Podľa vyjadrenia rakúskeho kancelára Schüssela budú predmetom
rokovania najmä konkrétne opatrenia a pomoc EÚ postihnutým európskym
krajinám. "Budeme hovoriť o konkrétnych podporných programoch. Ľudia
postihnutí katastrofálnymi povodňami očakávajú od Európy solidaritu,"
zdôraznil Schüssel.
Povodne v súčasnosti dramaticky a katastrofálne sužujú najmä
nové nemecké východné spolkové krajiny - Sasko, Sasko-Anhaltsko,
Brandenbursko a najnovšie aj Šlezvicko-Holštajnsko. Povodne len
v Nemecku spôsobili škody za viac ako dve miliardy eúr.
Bavorský premiér a kancelársky kandidát nemeckej opozície
Edmund Stoiber v sobotu vyzval spolkovú vládu, aby vytvorila
špeciálny fond na pomoc postihnutým regiónom a obyvateľom.
Povodňová katastrofa 2002 - taký má byť názov fondu, ktorý má
pomôcť odstrániť doterajšie škody vo výške dvoch miliárd eúr, uviedol
Stoiber v sobotu v Lipsku po stretnutí s krajinskými premiérmi nových
východných spolkových krajín za opozičnú úniu.
S konkrétnou pomocou zničenému Sasku, Sasku-Anhaltsku
a Brandenbursku prišli v piatok a sobotu viaceré európske krajiny.
Luxembursko prichádza s pomocou nielen materiálnou, ale ponúka aj
svojich dobrovoľníkov.
Ako informoval luxemburský minister vnútra Michel Wolter, jeho
krajina posiela do východného Nemecka poľné lôžka, deky, vrecia na
piesok, ale aj vojakov a dobrovoľníkov z civilnej ochrany.
Z Luxemburska odišlo v sobotu do nemeckých oblastí a najmä do
Drážďan prvých 30 dobrovoľníkov s nákladom 64.000 pieskových vriec,
1200 poľných lôžok a 2500 diek.
Aj Švajčiarsko sa rozhodlo pomôcť záplavami postihnutému
Nemecku a pošle ohrozeným regiónom približne pol milióna pieskových
vriec. Prvých 80.000 kusov vriec už odtransportovalo lietadlo
nemeckej armády Bundeswehru v piatok z Zürichu do zničenej saskej
metropoly Drážďan. Spoločnú akciu zorganizovali ministerstvá obrany
a zahraničných vecí.
Španielska vláda v sobotu tiež ponúkla pomoc povodňami
sužovaným európskym krajinám. Z telegramu španielskeho premiéra
Josého Maríu Aznara, zaslanom jeho kolegom z Nemecka, Rakúska, Čiech,
Rumunska, Bulharska a Slovenska, vyplýva, že Španielsko je pripravené
pomôcť akýmkoľvek spôsobom pri obnove krajín a odstraňovaní škôd.
Regionálna vláda na Baleárskych ostrovoch v Palma de Mallorca
dokonca rozbehla akciu solidarity. Vláda totiž plánuje pozvať deti
z rodín postihnutých záplavami do 12 rokov na týždenný pobyt na
Malorku.
Dzurinda oceňuje Schröderovu aktivitu
Berlín 18. augusta (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý
sa v nemeckej metropole Berlín dnes zúčastňuje na stredoeurópskom
povodňovom summite, vyzdvihuje skutočnosť, že nemecký spolkový
kancelár Gerhard Schröder sa obrátil na Európsku komisiu v súvislosti
so škodami, ktoré spôsobili povodne v Nemecku.
Podľa Dzurindu je rozhodujúce a najdôležitejšie, že Schröder
nemyslel len na povodňami postihnuté Nemecko, prípadne Rakúsko
- členské krajiny Európskej únie, ale že pozval na summit aj
slovenského a českého premiéra, teda predsedov vlád ďalších
poškodených európskych krajín.
"Je to dôkaz, že aj keď Slovensko ešte neukončilo predvstupové
rokovania s Európskou únie, Slovensko de facto do Európskej únie
patrí. Táto skutočnosť je povzbudzujúca a súčasne zaväzujúca,"
povedal predseda vlády SR novinárom krátko pred príchodom do nemeckej
metropoly.
Dzurinda súčasne vyslovil presvedčenie, že účastníci
berlínskeho summitu budú hovoriť s predstaviteľmi Európskej komisie
aj o možnostiach čiastkového odškodnenia. Premiér prišiel na na
stretnutie s bilanciou predbežných škôd, ktoré rozvodnené rieky
a storočná voda na Slovensku spôsobili.
"Nejde o presné a exaktné čísla. Prvé fakty hovoria, že
storočná voda a rozvodnené rieky na Slovensku spôsobili škody za 1,78
miliardy korún alebo 45 miliónov eúr. Ide však zatiaľ len o predbežnú
dokumentáciu," informoval premiér.
Slovensko je podľa Dzurindu pripravené poskytnúť v prípade
záplav postihnutým krajinám v budúcnosti brigádu špecialistov
civilnej obrany. Pripomenul, že Českej republike pred niekoľkými
dňami Slovensko poskytlo 24 čerpadiel.
Dnes môže SR ponúknuť ďalšie špeciálne vysokokapacitné
čerpadlá, vrátane obsluhy. To má byť podľa slov predsedu vlády
dôkazom, že Slovensko nielen permanentne solidaritu prijíma, ale je
pripravené byť aj solidárne.
V Pennsylvánii vybudujú kostol sv. Cyrila a Metoda
Washington 18. augusta (TASR) - Prsť zeme z Tichého Potoka v okrese
Sabinov uložili dnes v americkom mestečku Mercer na severe štátu
Pennsylvánia do základov pravoslávneho kostola sv. Cyrila a Metoda,
ktorý ešte tento rok vzrastie za spolupráce oboch komunít.
Začiatkom minulého storočia niekoľko obyvateľov rusínskeho
pôvodu z Tichého Potoka a neďalekého Blažova odišlo do Ameriky za
prácou. Ich potomkovia stratili kontakty s pôvodnou vlasťou, ale po
páde komunistického režimu v Česko-Slovensku ich postupne obnovili
prostredníctvom osobných kontaktov a kontaktov cez rôzne projekty
dotované americkou stranou.
Pred dvoma rokmi sa uskutočnilo v Stebachu, ako sa v minulosti
volala obec Tichý Potok, stretnutie potomkov bývalých imigrantov
z tejto dedinky na východnom Slovensku.
Tam vznikla myšlienka spoločne vybudovať v Merceri pravoslávny
kostol zasvätený patrónom Slovenska. Postupne myšlienka dozrievala
a vyvrcholila tohtoročnou návštevou starostky Tichého Potoka Ľubice
Dzuganovej v USA.
Za projektom výstavby dreveného kostolíka sv. Cyrila a Metoda
v Merceri stáli architekt Joseph Parimucha z Washingtonu, Mike
Ristvey, člen rady Orthodox Church Hermitage, a John Biros, profesor
Marchall University v Charlestone v Západnej Virgínii.
Ich korene siahajú do dedín Tichý Potok a Blažovo. Spolu
s ďalšími členmi pravoslávnej cirkvi z Pennsylvánie, Západnej
Virgínie a Ohia navštívili región Spiša, aby našli inšpiráciu a aj
majstrov, ktorí by im pomohli drevený kostolík vybudovať.
V tieto dni remeselníci v Tichom Potoku dokončujú výrobu vyše
43.000 drevených šindľov, ktoré pokryjú strechu a štyri kopule nového
kostolíka. Z Fričoviec pri Prešove poputujú do Merceru štyri umelecky
kované až trojmetrové kríže a priečelie kostolíka bude zdobiť drevený
reliéf sv. Cyrila a Metoda od umeleckého rezbára Jaroslava Bujniaka
z Brezovice.
Pri kostole bude aj sieň dedičstva so životnými príbehmi
prisťahovalcov z východného Slovenska a trvalá výstava ľudových
výrobkov z okresu Sabinov.
Okrem Paktu stability vznikol aj Pakt solidarity
Berlín 18. augusta (TASR) - Približne poldruha hodiny trval dnes
v nemeckej metropole Berlín stredoeurópsky povodňový summit premiérov
a šéfov diplomacie európskych krajín postihnutých katastrofálnymi
povodňami.
Na schôdzke, ktorá sa uskutočnila na pozvanie nemeckého
spolkového kancelára Gerharda Schrödera, sa zúčastnili aj predseda
Európskej komisie Romano Prodi a komisár Európskej komisie pre
regionálnu politiku Michel Barnier, ako aj spolkový minister vnútra
Otto Schily a komisár Európskej únie Günther Verheugen a šéf nemeckej
diplomacie Joschka Fischer.
Podľa šéfa berlínskeho vládneho kabinetu išlo o intenzívne
rokovanie, v rámci ktorého si Európska komisia urobila obraz
o škodách, ktorú spôsobili katastrofálne povodne nielen v najviac
postihnutom východnom Nemecku a Českej republike, ale aj v Rakúsku
a na Slovensku.
Summit premiérov riešil štrukturálne formy, ktoré by bolo treba
nasadiť na konkrétne projekty, aby sa prekonali povodňové škody.
Summit riešil aj otázku flexibilnej možnosti prípadného
internacionálneho nasadenia.
V rámci summitu sa dohodlo zriadenia tzv. Fondu solidarity,
ktorý by mal byť naplnený približne pol miliardou eúr. Konkrétnejšie
nad spoločnou spoluprácou v rámci odstránenia škôd medzi Európskou
komisiou a členskými i kandidátskymi krajinami EÚ, teda tiež Českou
republikou a Slovenskom, sa začne intenzívne pracovať už od začiatku
nadchádzajúceho týždňa.
Spolkový kancelár okrem iného zdôraznil, že práve počas
katastrofálnych povodní, ktoré postihli viaceré európske krajiny sa
ukázalo, že Európa nie je len abstraktum.
Rakúsky spolkový kancelár Wolfgang Schüssel označil súčasný
povodňový stav za najhoršiu prírodnú katastrofu našej generácie.
Zároveň sa poďakoval desaťtisícom dobrovoľníkov, ktorí naďalej
v týchto chvíľach bojujú v postihnutých oblastiach a riskujú svoje
životy a zdravie v boji so živlom.
Ako zdôraznil, je dôležité, že na európskej úrovni okrem Paktu
stability vznikol aj Pakt solidarity. Summit podľa jeho slov ukázal,
že neexistujú žiadne rozdiely medzi kandidátskymi krajinami
a členskými krajinami EÚ.
Podľa slov slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu dnešné
stretnutie je dôkazom toho, že Slovensko je nielen kandidátskou
krajinou, ale fakticky sa už do Európskej únie včlenilo.
Doplnil, že dnešné stretnutie môže lepšie napomôcť finančné
projekty v obnove infraštruktúry, a to tak, že pre jednotlivé
postihnuté krajiny budú dostupnejšie úvery európskej Investičnej
rozvojovej banky. Od budúceho týždňa slovenské úrady podobne ako to
bolo v ČR začnú konkrétne rokovať s EK tak, aby aj Slovenská
republika mohla využiť princíp solidarity.
Predseda českej vlády Vladimír Špidla na spoločnej tlačovej
konferencii premiérov uviedol, že sila povodní a živelnej pohromy
začína "rozpúšťať" hranice medzi členskými a kandidátskymi krajinami.
