BRATISLAVA. Slovenská armáda má podľa svojho šéfa Petra Vojteka ambíciu zvýšiť počet príslušníkov špeciálnych síl v Afganistane.
V takom prípade by mohli naši „špecialisti“ prevziať zodpovednosť za výcvik afganských špeciálnych jednotiek, spadajúcich pod tamojšiu políciu, a to v celej jednej provincii krajiny. Vojtek o tejto alternatíve už predbežne hovoril v Bruseli aj s veliteľom špeciálnych operácií Severoatlantickej aliancie Frankom J. Kisnerom. Tento vysokopostavení predstaviteľ NATO konštatoval, že Slováci sú na to výborne vycvičení.
V súčasnosti v misii ISAF pôsobí dvadsiatka príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia tak, že ako jedna skupina spadá pod americké velenie v regióne. To by sa mohlo zmeniť. Šéf armády Peter Vojtek potvrdil agentúre SITA, že účasť našich špeciálnych síl plánujú rozšíriť a namiesto poskytovania jednej špeciálnej jednotky by sme vo vybranom regióne pôsobili samostatnejšie.
Samostatná jednotka
„My chceme prevziať zodpovednosť v oblasti špeciálnych operácií na úrovni celej provincie. Chceme navýšiť počet našich vojakov špeciálnych síl cez 100 a tým pádom by sme pôsobili ako samostatná jednotka, ktorá bude mať vlastné velenie a zodpovedať za väčšiu časť týchto činností ako doposiaľ,“ povedal náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Peter Vojtek pre agentúru SITA.
Príslušníci slovenských špeciálnych síl v Afganistane pôsobia od jesene minulého roka - pripravujú špeciálnu zásahovú jednotku Afganskej národnej polície na to, aby sama mohla pôsobiť proti útočníkom Talibanu. Slováci odovzdávajú afganským policajtom skúsenosti, ktoré získali v spoločnej príprave s Američanmi.
Slovákov zaradili do najťažších špeciálnych operácii už v úvode ich pôsobenia v Afganistane. To sa iným krajinám podarilo až omnoho neskôr, niektorým po dlhých mesiacoch výcviku priamo v operácii. „Svedčí to o tom, že naši vojaci sú vysoko morálne motivovaní, dobre pripravovaní a spolupráca s Američanmi, ktorá sa odohrala už počas ich prípravy, bola vynikajúca,“ uviedol Vojtek.
Plánované zmeny v nasadení našich špeciálnych síl súvisia s celkovou zmenou klímy v krajine a pripravovaným prechodom operácie ISAF z takpovediac bojovej do podpornej podoby. Už od novembra 2010 misia prešla zo stabilizačnej fázy do štádia postupného odovzdávania zodpovednosti za bezpečnosť domácim silám. Úplne podpornú podobu by mala mať od roku 2014, definitívna dohoda má padnúť na blížiacom sa samite NATO v americkom Chicagu.
Gašparovič návrh pozastavil
Slovenský rezort obrany už v minulosti predložil návrh na zmenu mandátu našich vojakov v Afganistane, kam chcel vyslať nové tímy vojakov, ale aj stiahnuť dve jednotky - multifunkčnú ženijnú rotu z Kandaháru a strážnu jednotku zo základne Tarin Kowt. Prezident Ivan Gašparovič bol však proti tomu, aby o návrhu zmien z dielne rezortu obrany rozhodovala dosluhujúca vláda.
Prípravu tohto kroku preto rezort v predvolebnom čase pozastavil. „My touto cestou určite chceme ísť – je to objektívne nutné a takto sú priebežne nastavované plány,“ konštatoval teraz Vojtek. Plánovaná úprava charakteru misie v Afganistane totiž súvisí s celkovou zmenou bezpečnostnej situácie v krajine, ktorú doterajším pôsobením ovplyvnili aj koaličné sily.
Podľa medializovaných informácií sa počty afganskej armády blížia k 200 tisíc. "Dôležitejšia ako počet je však sebadôvera novovzniknutých afganských bezpečnostných síl, ktorá rastie s každou úspešnou akciou a nárast dôvery domáceho obyvateľstva k vlastnej armáde a polícii, ktorá je podmienkou úspešného prevzatia zodpovednosti," uzavrel Vojtek.
