V minulosti sa časť robila aj na Úrade vlády.
BRATISLAVA. Minister životného prostredia Peter Žiga chce pre rezort získať viac peňazí, aby mohlo robiť preventívne protipovodňové opatrenia.
Ako povedal Žiga pre agentúru SITA, vláda zdedila deficit a peňazí je málo, ale určite sa bude snažiť o to, aby získal nejaké prostriedky, pričom však vníma aj záväzky vlády.
„Čím viac investujete do preventívnych opatrení, tým sa to viac prejaví. Čím viac peňazí získame, tým viac môžeme investovať,“ povedal.
Podľa Žigu bol v minulom volebnom období zvláštny systém, keď časť protipovodňových opatrení sa robila na Úrade vlády a časť sa robila na ministerstve životného prostredia cez Slovenský vodohospodársky podnik.
„Toto máme v pláne zmeniť a všetky protipovodňové opatrenia sa presunú na ministerstvo životného prostredia. Problém je v tom, že slovenský vodohospodársky podnik nemá dostatok zdrojov na to, aby robil preventívne protipovodňové opatrenia. Chceli by sme to zmeniť, aby sa nerobili opatrenia ex post, ale aj pred tým, ako môže vzniknúť problém,“ zdôraznil.
Do 31. decembra 2011 boli na území Slovenskej republiky riadne verifikované povodňové škody za 1 936 494,74 eura.
Vyplýva to zo Správy o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky od 1. septembra do 31. decembra 2011, ktorú vláda vzala na vedomie.
Výška povodňovej škody na majetku sa odhaduje ako výdavok, ktorý sa vynaloží na uvedenie poškodeného majetku do stavu, v akom bol v čase bezprostredne pred povodňou podľa obvyklej ceny v príslušnom regióne pred povodňou.
Do výšky povodňovej škody sa nezahŕňajú výdavky na zveľadenie povodňou poškodeného majetku.
Vlastníci, správcovia a užívatelia povodňami poškodeného majetku hlásili povodňové škody obciam, v katastrálnom území ktorých škoda vznikla.
Na základe písomných oznámení o vzniku a odhadnutej výške povodňovej škody obce zostavovali zoznamy povodňových škôd.
