Štátny monopol na listy si nepreveril, za koho posiela žiadosti o pomoc. Pár klikov ukáže, že vymyslené je aj nemecké mesto.
BRATISLAVA. Slovenská pošta sa dala nachytať. Minulý mesiac rozposlala list s prosbou o pomoc chorému chlapcovi.
Harold Sarida je podľa listu chorý na rakovinu, pritom ani neexistuje. Rovnako na mape Nemecka nenájdete ani mesto Dellindsen, kde má žiť. Na odhalenie týchto výmyslov stačí pár klikov na internete.
Jednou z dvadsiatich inštitúcií, ktorej list pošta zaslala, je aj vydavateľ denníka SME, firma Petit Press.
Žije len na internete
„Slovenská pošta v zastúpení vedúceho kancelárie generálnej riaditeľky Igora Húževku na základe žiadosti Obvodného úradu v Senci a prosby Harolda Sarida, chlapca chorého na rakovinu, ktorého snom je zápis do Guinnessovej knihy rekordov, chce nadviazať kontakt s čo najviac inštitúciami a úradmi, Vás prosí o zaslanie takéhoto listu ďalším dvadsiatim úradom a inštitúciám,“ píše pošta v liste.
O Haroldovi Saridovi existuje na internete niekoľko textov. Zhruba pred dvoma rokmi o ňom písali najmä poľské médiá, ktoré podobné listy tiež dostali.
„Harold Sarid neexistuje. Reťazový list je zábava a verejné inštitúcie a spoločnosti, ktoré sa dali zmiasť, míňajú peniaze za korešpondenciu,“ píše o preverovaní identity chorého chlapca napríklad poľský regionálny denník Nowiny 24.
List s prosbou pre chorého chlapca dostali poľské noviny od podkarpatskej vojenskej jednotky a podpísal ho jej veliteľ – podplukovník.
Poľský denník zistil, že listy od Harolda Sarida sú inšpirované príbehom britského chlapca Creiga Shergolda s rakovinou mozgu z osemdesiatych rokov.
Creigovi príbuzní a priatelia mali v roku 1989 zorganizovať masovú akciu, ľudia mali chlapcovi posielať pohľadnice, aby sa zapísal do Guinnessovej knihy rekordov.
Pohľadníc malo prísť až 35 miliónov. Ani pravosť tohto príbehu však žiadne seriózne zdroje už dnes nepotvrdzujú.
Craig sa po rokoch zmenil a mýtus sa teraz šíri pod menom Harold Sarid.
Stačilo slovo iných úradníkov
Slovenská pošta si na rozdiel od médií pravosť identity chorého chlapca neoverila. „Keďže list nám bol doručený z oficiálnych zdrojov, nemali sme dôvod pochybovať o jeho pravosti,“ vysvetľuje Andrea Pivarčiová z odboru komunikácie Slovenskej pošty.
Totožnosť žiadateľov si podľa nej pošta overuje len v prípade „žiadosti o sponzorstvo v podobe financií, darov a podobne“.
„Nami oslovené spoločnosti tento list k ničomu nezaväzuje a je na každej z nich, ako sa k predmetnej žiadosti postaví,“ obhajuje postup pošty Pivarčiová.
Zástupkyňa pošty zároveň odmieta, že by štátna firma chcela takýmto spôsobom zarábať na poštovnom od dôverčivých firiem, ktorým list príde.
„Slovenská pošta rozposlala list na vlastné náklady, čiže hovoriť o zisku je bezpredmetné.“
List podľa nej pošta postúpila ďalším firmám vo viere, že tým podporí dobrú myšlienku.
Obec prišla o 25 eur
Okrem Obvodného úradu v Senci sa listom s prosbou o pomoc dali nachytať aj mnohé obecné úrady.
Jedným z nich je aj obec Dobrohošť v okrese Dunajská Streda.
„Prišlo nám to asi z dvadsiatich obcí,“ hovorí starosta Jozef Boráros. List poslali len prvýkrát dvadsiatim úradom a inštitúciám, potom už nie.
Rozposlanie ich vraj vyšlo 25 eur. Dopĺňa, že keby to mal poslať vždy, keď mu podobný list prišiel, zaplatil by aj 500 eur.
