Detský urgent na Kramároch vylučuje, že by úlohou sestry bolo odhaliť deti, ktorým nič nie je. Domov ich nepošle.
BRATISLAVA. „Bolí ma bruško,“ odpovedá na otázku, čo mu je, malý Peťko z Vištuka pri Pezinku.
Sedí na nemocničnej posteli v triediacej ambulancii urgentného príjmu v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave.
Sestra ho na základe krátkeho dotazníka naviguje ku konkrétnemu lekárovi ešte predtým, ako sa s otcom posadia do čakárne.
Triediaca ambulancia na detskom urgente na Kramároch je prvou u nás. Funguje asi dva týždne. Podobné sú už roky v anglosaských krajinách.
Stále otvorené dvere
Urgent
Triediaca karta
Zapisujú sa do nej údaje o dieťati:
nameraný krvný tlak miera okysličenia krvi telesná teplota správanie dieťaťa spôsob dýchania koľkokrát dieťa vracalo koľkokrát močilo telesná hmotnosť
„Môže sem prísť hocikto s hocičím a hocikedy,“ vysvetľuje primár detského urgentu Marcel Brenner.
Len deti, ktoré utrpeli úraz, majú vlastný chirurgický trakt, ktorý je súčasťou urgentu.
Staničná sestra Eva Candráková hovorí, že k nim prichádzajú najmä rodičia s deťmi, ktoré majú vysokú teplotu, respiračné infekcie či alergické reakcie.
Do triediacej ambulancie podľa Brennera príde rodič s dieťaťom hneď po tom, ako sa zaregistruje pri vchode do detskej nemocnice.
Výhodou je, že ambulancia má stále otvorené dvere, rodič s dieťaťom môže vstúpiť bez čakania a klopania.
V ambulancii ich čaká sestra, ktorá posúdi zdravotný stav dieťaťa podľa skórovacieho systému.
„Je to tabuľka, kde je dopyt po istých veličinách pacienta,“ hovorí Brenner.
Sestra do nej zapíše napríklad nameraný krvný tlak či teplotu dieťaťa, zaznačí aj odpovede rodiča na otázky o jeho zdravotnom stave.
„Na konci tohto hodnotenia nám vyjde číslo, ktoré zaradí pacienta do istej úrovne,“ vysvetľuje primár.
Sestra podľa toho pošle dieťa ku konkrétnemu lekárovi, niekedy napríklad už so vzorkou moču.
Ambulancia šetrí čas
„Pacient príde do ambulancie už rozvyšetrovaný, urobené sú už niektoré odbery a eliminujú sa duplicitné vyšetrenia,“ vymenúva výhody triediacej ambulancie Brenner.
On aj staničná sestra odmietajú, že by sestra nebola dostatočne kompetentná, aby posúdila zdravotný stav pacienta.
Omylu podľa nich zabraňuje jednak štandardizovaný skórovací systém, ako aj prax a kvalifikácia sestier.
„Staviame na skúsenostiach sestier, lebo vzdelanie vám skúsenosti nedá,“ hovorí o ich výbere Candráková.
V ambulancii sa v dvanásťhodinových službách podľa Brennera strieda šesť sestier.
Primár aj staničná sestra vylučujú, že by sestra slúžila ako sito na zachytenie detí, ktorým nič nie je. „Sestra nemôže poslať pacienta domov,“ hovorí Candráková.
„Jednoznačne to môže pacientovi pomôcť,“ povedal po vyšetrení svojho syna o triediacej ambulancii Peťkov otec.

Beata
Balogová
