Človek trochu sa zamýšľajúci nad politickým vývojom na Slovensku po roku 1989 sa musí zamyslieť pred nadchádzajúcimi voľbami nad skutočnosťou, že s najväčšou pravdepodobnosťou ich vyhrá najnepopulárnejší politik v tejto krajine so svojím hnutím. Vynára sa otázka. Kde tkvie príčina takéhoto paradoxu?
Na jednej strane stojí masa voličov nedôverujúcich, ba až nenávidiacich, a na strane druhej víťazstvo tohto lídra a teda aj jeho politiky vo voľbách. Je príčina v iracionálnom správaní voličov alebo niekde inde? Je teda príčinou občan? Určite.
Vždy je príčinou občan. Ide len o to či, ide o občana-voliča, alebo o občana-politika. Občan-volič sa správa väčšinou skutočne iracionálne. Je ovplyvňovaný volebnou reklamou, emocionálnymi vnemami a inými skutočnosťami, ktoré majú s výkonom politiky a programom tej-ktorej strany len málo spoločné. Niet mu však čo zazlievať. Správa sa tak, ako mu to daný kultúrnopolitický priestor ponúka.
Ako sa však správa občan-politik, je už iná vec. Ide ale taktiež o racionalitu politického správania, ale značne obrátenú. Je racionálne, keď sa KDH postaví do polohy „máme vás radi, ale až po voľbách“? Je to veľmi racionálne, ale len pre samotné KDH. Je racionálne, keď SDKÚ systematicky likviduje sebe ideovo blízku politickú konkurenciu? Isteže, ale opäť len pre seba, a so značnou dávkou kontraproduktivity, čo je hmatateľné pri porovnaní politickej sily jednotlivých strán SDK v roku 1998 a 1999 a SDKÚ spolu so zdevastovanými zvyškami pôvodných materských strán.
Iracionalitu politického správania ľavice, ktorá bola štyri roky brzdou vážnych spoločenských premien a ktorá sa dnes chce formovať do polohy ukrivdenej, netreba ani širšie komentovať.
Dá sa teda konštatovať, že nie je možné čakať od voliča, aby sa vo voľbách správal racionálne, keď politické strany sa samy správajú iracionálne.
Za pozornosť stála len iniciatíva ANO na spoločný volebný postup všetkých stredovo-pravicových strán, čo by bolo zaručilo volebné víťazstvo, a teda možnosť konštruovania novej vlády. Táto však stroskotala na postoji KDH. Druhá zaujímavá iniciatíva bola aprílová výzva Demokratickej strany, kde volebná spolupráca nebola podmienená, ako pri ANO účasťou všetkých stredovo-pravicových strán. Dnes po vytvorení HZD je zrejmé, že aj menšie spoločenstvo mohlo vyhrať voľby a získať tak líderstvo v zostavovaní vlády. Kým v iniciatíve ANO boli oslovení aspoň ochotní diskutovať, iniciatívu DS väčšina oslovených politických strán úplne ignorovala.
Prečo teda pravdepodobne blížiace sa voľby vyhrá najnepopulárnejší politik na Slovensku? Lebo mu to ostatné politické strany svojím iracionálnym politickým správaním ponúkajú na zlatom podnose. Keď sa nám teda po septembri nedajbože svet opäť otočí chrbtom, pozrite sa do zrkadla, páni straníci.
Autor: JÁN ALMÁŠI(Autor je politológ)
