Roky zarábal na ťažbe dreva, podporuje jadro a environmentálnym témam sa ako politik nikdy nevenoval. Na ministerstvo životného prostredia však chce nový minister a košický šéf Smeru PETER ŽIGA vrátiť zdravý rozum.
Keď končila vaša prvá vláda, zanechávali ste za sebou ministerstvo s miliardovými kauzami, ktoré viedli až k jeho zrušeniu. Vraciate sa na pomerne konsolidované ministerstvo s minimom káuz. Patrí bývalej vláde rešpekt?
„Prišiel som na ministerstvo, na ktorom som našiel zvláštne prostredie. Zažilo si rôzne peripetie, som siedmy minister za šesť rokov, pričom istú dobu ministerstvo ani nefungovalo. To sa určite podpísalo aj pod jeho kvalitu, odbory verejného obstarávania alebo IT sú v dezolátnom stave a aj vzťahy medzi ľuďmi sú dosť komplikované.“
To je viac-menej dôsledkom toho, čo sa dialo počas prvej Ficovej vlády.
„Nejdem riešiť, koho to je výsledok. Konštatujem stav, aký som našiel. Čo sa týka odbornej časti, je tu veľa ľudí, ktorí tu pôsobia ešte z 90-tých rokov a o ktorých odbornosti nepochybujem.“
Ešte pár mesiacov pred voľbami Smer opakoval, že chce ministerstvo opäť zrušiť. Čo sa zmenilo?
„Po marcových voľbách sme si v Smere uvedomili, že ministerstvo životného prostredia má miesto v rámci organizačnej štruktúry vlády a je správne, aby bolo zachované. Bola diskusia aj o tom, či sa nebudú zlučovať niektoré ministerstvá, nakoniec došlo k rozhodnutiu, že ne úrovni vlády nebude dochádzať k reštrukturalizácii.“
Čím to je, že Smer na rozdiel od sociálnych demokracií nemá vzťah k zelenej agende?
„Nemám ten pocit. Sú ľudia, ktorí sa v štruktúrach strany zaoberali zelenou politikou. Možno historicky nevnímate nejakého zásadného predstaviteľa Smeru, pretože sme nemali ministra počas prvej vlády.“
Pokus o spoluprácu zo Stranou zelených stroskotal, ministerstvo ste zrušili a pred poslednými voľbami nám nemal kto ani odpovedať na otázky k životnému prostrediu. To nevyzerá na vrúcny vzťah.
„Viete, že v rokoch 2009 a 2010 Slovensko čelilo hospodárskej kríze a objavilo sa aj viacero káuz, ktoré zaniesli čierny mrak nad ministerstvo. Bolo treba šetriť v rámci protikrízových opatrení.“
Šetrenie nebolo nikdy vyčíslené.
„To je druhá vec, počítalo sa s tým, že dôjde k šetreniu. Že to padlo na ministerstvo životného prostredia, nebola programová vec, že by Smer nemal záujem riešiť zelenú agendu.“
Tento pocit potvrdila aj vaša nominácia ako človeka z drevárskeho priemyslu a bývalého tajomníka ministerstva hospodárstva.
„To si nemyslím. Na ministerstve hospodárstva som mal na starosti energetiku a investície a pritom som prichádzal aj do styku s ministerstvom životného prostredia, ktoré sa k projektom vyjadrovalo.“
Vašou kvalifikáciou na ministra životného prostredia je pôsobenie na ministerstve hospodárstva?
„To prekrúcate. Chcem povedať, že som prichádzal s problematikou životného prostredia do styku a vnímal som ju ako integrálnu súčasť vlády. To, že som sa nešpecializoval na životné prostredie, neznamená, že nebudem vedieť načúvať odborníkom.“
Podporujete jadrovú energetiku?
„Máme niekoľko alternatív, akým smerom sa vydať. Môžeme ísť aj čisto zelenou cestou, otázka znie, či na to máme. V tejto chvíli nevidím alternatívu, aby sme vytvorili stabilné prostredie pre dodávky elektrickej energie inak ako jadrovou energiou. Samozrejme pri rešpektovaní všetkých bezpečnostných a environmentálnych rizík.“
Vaša firma ešte aj dva dni pred vašim nástupom zarobila na nákupe dreva od štátu. Hospodárske noviny vás vlani označili za veľkopodnikateľa, ktorý zbohatol na štátnom dreve. Dokážete sa v sporoch s lesníkmi postaviť na stranu ochrany prírody?
„Pôsobil som vo firme, ktorá obchoduje s drevom od roku 1994. V 2006, keď som sa stal poslancom a následne štátnym tajomníkom, som sa všetkých podnikateľských aktivít vo výkone zbavil.“
Ostali ste spoluvlastníkom firmy.
„Ale firmu neriadim, to robí profesionálny manažment. Nepravdivá hypotéza je aj to, že som zbohatol na štátnom dreve. Maximálne päť percent produkcie firmy tvoril obchod so štátom.“
Takže sa dokážete postaviť aj lesníkom?
„Vždy som presadzoval princíp zdravého rozumu a ten hovorí, že systém musí byť vyvážený a zohľadnené musia byť záujmy ochranárov i priemyslu. Samozrejme, z tejto pozície budem viac vnímať požiadavky ochranárov.“
Aký je váš vzťah s ochranármi, máte niekoho z nich za poradcu?
„Ešte nemám skonsolidované poradné orgány. Stretol som sa s riaditeľom Greenpeace, mám pripravené aj stretnutia s ďalšími združeniami.“
Po nástupe ste chválili odbornú úroveň na ministerstve, koľkých vedúcich pracovníkov ste vymenili?
„Z odbornej časti nikoho. Mal som pochybnosti o niektorých procesoch, takže som vymenil ľudí na odboroch kontroly, krízového riadenia, auditu, doniesol som si vlastného riaditeľa kancelárie ministra a vedúceho služobného úradu, takže dokopy to bolo päť až šesť ľudí. Nehovorím ale, že už žiadne výmeny nebudú.“
Začali ste sporným vymenovaním vášho kolegu z Košíc Ladislava Lazára na čelo Vodohospodárskej výstavby. Bolo to v poriadku?
„Zákon hovorí, že poveriť vedením podniku môžete vedúceho pracovníka Vodohospodárskej výstavby, čo pán Lazar v čase, keď som ho vymenoval, bol.“
Jeden deň.
„Áno, ale zákon porušený nebol. Chcem vás upozorniť, že v roku 2010 bol prijatý do zamestnania vo Vodohospodárskej výstavbe pán Gáll ako projektový manažér ad hoc. O tri dni bol poverený riadením podniku. Projektový manažér ad hoc, a dal som si urobiť aj odborný výklad, nie je vedúci pracovník Vodohospodárskej výstavby. Musíme skontrolovať, či rozhodnutia, ktoré prijal, kým sa nestal na základe výberového konania riaditeľom podniku, boli v súlade so zákonom."
Postup bývalej vlády vás ospravedlňuje?
„Odborná verejnosť a novinári posledné týždne upozorňovali na pochybné zmluvy a tendre. Musel som tam dať človeka, ktorému dôverujem a ktorý nie je zainteresovaný vo vzťahoch vo firme.“
Nebolo spätne chybou pustiť na ministerstvo životného prostredia SNS?
„To je skôr otázka na vtedajšieho premiéra, ja si to z pozície vtedajšieho štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva nedovolím hodnotiť.“
Ale škandály ste vnímali?
„Vnímal. Škandály tohto typu sú už neprípustné.“
Najväčším bol predaj emisií. Nestali sa povolenky nepredajné?
„Vývoj cien emisných povoleniek nemá zásadný vzťah k nejakému škandálu na Slovensku.“
Naša dôvera utrpela.
„Je to možné, ale cena povoleniek klesá, pretože recesia spôsobila pokles výroby a menší záujem o povolenky. Prebiehajú rokovania a zatiaľ som nemal pocit, že by Slovensko bolo v nevýhode kvôli minulosti.“
Za akú cenu chystáte predaj?
„Bude to transparentné, ale cena ešte nie je dohodnutá.“
Už ste si stihli naštudovať návrhy zonácie Tatier vašich predchodcov?
„Ešte som si ich nestihol podrobne preštudovať. Najprv musíme prijať zákon o ochrane prírody, ktorý rieši náhrady pre súkromných vlastníkov lesa.“
Bývalé vedenie vám už návrh zonácie nechalo na stole.
„K dohode ešte nedošlo. Zonácia je norma, ktorú Tatry potrebujú, aby sa každá zainteresovaná skupina vedela v Tatrách pohybovať. Aby developeri vedeli, ako môžu stavať, lesníci ako môžu ťažiť a ochrancovia prírody čo sa bude chrániť. A samozrejme najdôležitejší sú obyvatelia, ktorí tam žijú alebo cestujú do Tatier. Budeme musieť návrh prerobiť tak, aby vyhovoval ľuďom.“
Aká časť TANAP-u by mala byť bezzásahová?
„Odborníci hovoria, že by to malo byť päť percent, ale nechcem hovoriť o číslach, lebo dohoda stále nie je. Ľudia, ktorí sa procesu zúčastňujú, musia vyšpecifikovať, čo treba chrániť a čo nie. Ja nechcem pôsobiť ako človek, ktorý má byrokratickú pečiatku, príde a rozhodne, bude to takto.“
Naozaj si myslíte, že sa po desiatich rokoch zrazu vlastníci lesov dohodnú s ochranármi?
„Je to na nich, všetky strany zonáciu potrebujú a možno sú už z dlhotrvajúcich sporov aj unavení.“
Spoliehate sa na únavu?
„To nie, ale keď bude dohoda na 80 – 90 percent urobená, môžem vstúpiť do procesu a povedať, že tento záujem už riešiť nebudeme, lebo je to extrém.“
To je skôr postoj mediátora, nemalo by byť úlohou ministra obhajovať záujmy životného prostredia?
„V Tatrách sa stretlo niekoľko záujmov. Rešpektujem záujmy životného prostredia, ale musím rešpektovať aj záujmy obyvateľstva, bol som zvolený ľuďmi a musím počuť aj ich názor.“
Čo si myslíte o budovaní nových zjazdoviek v Tatrách?
„Nemyslím si, že Tatry by mali byť čisto lyžiarskym strediskom, ochrana prírody je dôležitejšia ako budovanie stredísk. Istý priestor pre rekreáciu ľudí tam ale musíme vytvoriť a treba ho ohraničiť tak, aby sa chránila unikátna príroda.“
Čo si myslíte o opačnom prístupe poľského Národného parku, ktorý nedávno zastavil výstavbu troch nových stredísk?
„Nepoznám tu situáciu v Poľsku, ale všetky povolenia musia vychádzať z konkrétnej situácie. V prípade ak bude chcieť niekto robiť v piatom ochrannom pásme lyžiarsky vlek, tak to asi nebude v poriadku, ale v druhom pásme sa o tom môžeme baviť.“
Druhé ochranné pásmo v TANAPe ani nie je.
„Tak v treťom.“
Hlavný problém zonácie je dohoda s vlastníkmi lesov. Navrhujete, aby sa odškodňovali alebo menili pozemky, ale štát nemá toľko peňazí, ani pozemkov.
„Môžeme ísť dvoma cestami. Buď vyzónujeme najprv časti, ktoré patria štátu, alebo sa s vlastníkmi dohodneme. Treba zvážiť aj to, či je záujem vlastníkov lesa úprimný, alebo špekulatívny. Keď nedospejeme k dohode, budeme musieť hľadať iné riešenie.“
Aká bude pozícia životného prostredia vo vláde Smeru? Dokážete vybaviť viac peňazí ako váš predchodca?
„Vláda má isté priority a medzinárodné záväzky z hľadiska deficitu rozpočtu. Záujmom vlády je, aby reštriktívne opatrenia, ktoré musíme prijať, nešli na úkor hospodárskeho rastu a znižovania pracovných miest. Keď ľudia nemajú zabezpečené základné potreby, ochrana životného prostredia nie je na prvom mieste. Aj nároky ministerstva životného prostredia budú závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať hospodárstvo.“
Pozíciu ministerstva zhoršujú aj pozastavené eurofondy, Európskej komisii sme priznali chyby za 46 miliónov eur.
„Platby boli pozastavené v júli, komisia si stanovila podmienky na ich obnovenie, ktoré sme splnili. Teraz je na nich, či kroky akceptujú a uvoľnia platby. Očakávam skorú reakciu.“
O 46 miliónov prídeme. Kto je za to zodpovedný?
„Nie som vyšetrovateľ.“
Platby boli zastavené za pochybenia ešte počas vašej prvej vlády.
„Zdedil som rezort v stave, v akom som ho zdedil a môžem sa iba snažiť, aby som ho spriechodnil.“
Penále bude znášať štátny rozpočet?
„Áno.“
Nemali by prebehnúť kontroly, aby škody znášali príjemcovia, čo ich spôsobili?
„Nevylučujem, že nároky budú prenesené ďalej na žiadateľov. Budeme sa snažiť, aby za chyby platili tí, ktorí ich spôsobili.“
Uvažujete o plošných kontrolách?
„To si neviem v tejto chvíli predstaviť, bolo by tu treba urobiť asi 1800 kontrol a na to nemáme personálne ani technické kapacity. Ale možno sa budeme snažiť skontrolovať väčšiu vzorku.“
Po voľbách sa písalo, že vy a Martin Glváč ste si ministra vyslúžili ako krajskí šéfovia Smeru za dobré výsledky v Košiciach a v Bratislave. Dostali ste funkciu za odmenu?
„Bolo na predsedovi vlády, koho si vyberie do tímu. Oslovil ma a ja som prijal. Či to bolo za zásluhy alebo pre skúsenosti s mojou prácou, to je otázka na neho.“
Ostanete krajským šéfom Smeru v Košiciach?
„Krajským predsedom som bol aj ako štátny tajomník. Systém sme mali nastavený tak, že to fungovalo a voľby boli v košickom kraji pre stranu úspešné. Nie je to o jednom človeku, ale o celom tíme a ja v tejto chvíli nevidím potrebu, že by sa s pozíciou krajského predsedu malo hýbať.“
V údajnom spise SIS Gorila vás spomína bývalý osobný tajomník premiéra Fica František Határ ako človeka, ktorý do Smeru vstúpili len z vypočítavosti. Cítite sa ako sociálny demokrat?
„Ja som do Smeru vstupoval v roku 1999, keď strana nemala ani jedno percento a zbieral som s priateľmi petičné hlasy, aby strana mohla vzniknúť, takže tejto otázke nerozumiem.“
Takže ste sociálny demokrat?
„Jasné.“
Celý rozhovor pre predplatiteľov služby piano
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
