Praha 20. augusta (TASR) - Odstraňovanie škôd po ničivej povodni, ktorá sa prehnala naprieč Českom, ako aj diskusiám, kto nesie za ne podiel zodpovednosti, sa venuje spravodajstvo i komentáre všetkých českých denníkov.
Podľa hydrometeorológov boli všetky orgány informované včas. "Náš ústav v povodňovej situácii varoval s predstihom i presnosťou, ktorá je bežná vo vyspelých štátoch.
A to tak pri prvej vlne, ako aj pri druhej, ktorá mala ešte katastrofálnejšie následky," uviedol pre dnešné Právo riaditeľ Českého hydrometeorologického ústavu Ivan Obrusník.
Súčasne sa pozastavil nad tým, akým spôsobom pražský magistrát o informoval o blížiacej sa katastrofe. "O 20-ročnej či 50-ročnej vode nebola v našich prognózach ani zmienka, preto sme boli niektorými informáciami z magistrátu prekvapení.
Na druhej strane povedať v piatok 9. augusta, že bude v Prahe storočná voda, sa ešte nedalo," vysvetlil Obrusník. Informácie sa podľa neho však objavili včas, varovania bola každých šesť hodín upresňované.
Pražský primátor Igor Němec tvrdí, že v kríze dostal zlé informácie z Povodia Vltavy. Pokyny magistrátu podľa neho vychádzali z ich predpovede. "Neexistuje nikto smerodajnejší, kto nám môže tieto údaje poskytnúť.
Prečo nám však poskytovali také informácie, je skutočne otázkou pre nich," vyhlásil primátor. Neskôr mu zástupcovia Povodia Vltavy priznali, že im prestala fungovať väčšina prístrojov merajúcich prietok vody. "Ich informácie boli v tej fáze nepravdivé," uviedol Němec pre Mladou frontu DNES (MfD).
Premiér Vladimír Špidla odhadol škody na 60-90 miliárd českých korún. Zaplavených bolo 504 obcí, zničených asi tisíc domov a 73 mostov. Bez domova zostáva vyše 70.000 ľudí. Obnova potrvá podľa odhadov viac ako dva roky.
MfD sa domnieva, že obnova môže naštartovať ekonomiku. Obnova po povodni by mohla pomôcť zatiaľ v porovnaní so západnou Európou stále veľmi zanedbanej infraštruktúre.
Môžu vzniknúť nové pracovné miesta a nové príležitosti pre drobné podnikanie. Rok po veľkej vode by to v republike malo vyzerať ešte lepšie ako deň pred ňou, domnieva sa autor komentára.
Iný komentár poukazuje na to, že rozdivené rieky môžu viac zblížiť postihnuté národy a upevniť ich vzájomnú spoluprácu. "Labe nepozná schengenskú dohodu, ani mníchovskú. Nevie, kde je či bol takzvaný západ, kde je či bol takzvaný východ, kde sú členské krajiny Európskej únie a kde nie," konštatuje MfD.
(spravodajkyňa TASR Dana Meissnerová) mak dem
