Počet ľudí, ktorí zomrú vo vode, neklesá. Často je prítomný alkohol.
BRATISLAVA. Sedemnásťročný mladík sa chcel ovlažiť počas nočného koncertu, sedemdesiatnik stratil rovnováhu a spadol do žumpy, traja malí bratia sa navzájom stiahli do bagroviska.
Týmto tragédiám by pravdepodobne nezabránili žiadne opatrenia. Množstvu utopení, najmä počas letnej kúpacej sezóny, sa však podľa členov Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža dalo predísť.
Záchranári minulý týždeň zverejnili najnovšie údaje o utopených.
Utopení dobiehajú havárie
Štatistika
Utopení
1986: 53 (15) 1987: 78 (29) 1988: 98 (37) 1989: 93 (46) 2008: 115 (55) 2009: 120 (48) 2010: 129 (47) 2011: 124 (45)
V zátvorke počet utopených pod vplyvom alkoholu.
Zdroje: SČK a polícia
Každoročne sa u nás utopí vyše stovka ľudí, vlani to bolo 124, rok predtým 129. Údaje Červeného kríža sú pritom iba približné.
Polícia utopenia vyšetruje ako trestné činy ublíženia na zdraví, ako sa stali, štatistiky nespresňujú.
„Na dobré slovo nám však tieto údaje vyhľadávajú v spisoch,“ hovorí dobrovoľný člen vodnej záchrannej služby Milan Hučko, ktorý štatistiky roky získava.
Neznalosť presnejších údajov o počte či príčine utopení podľa záchranárov sťažuje prijatie účinnejších opatrení.
Obete vody sa pritom blížia k počtu usmrtených na cestách, ktorých bolo minulý rok čosi vyše tristo.
V roku 2010 nahlásili lekári Štatistickému úradu utopenie ako príčinu smrti v 175 prípadoch, medzi nimi boli však aj samovraždy či utopenia vo vani.
Pri dopravných nehodách v tom roku zahynulo 345 ľudí, o polovicu menej ako pred desiatimi rokmi.
Premávke štát venuje mimoriadnu pozornosť a množstvo obetí sa vďaka tomu znížilo. Počet utopených klesol od nežnej revolúcie pod stovku len trikrát, kým do roku 1989 to bolo pravidlo.
„Dôvodom sú aj chýbajúce predpisy, ktoré by prevádzkovateľom vodných plôch prikazovali dbať o bezpečnosť kúpajúcich sa,“ hovorí Milan Kručay, bývalý šéf vodnej záchrannej služby a majiteľ plaveckej školy.
Prísne smernice podľa neho po revolúcii zanikli a prevádzkovatelia prírodných kúpalísk, ktorými sú prevažne samosprávy, na plavčíkov nemajú peniaze.
„Kým pred rokmi sme napríklad pre Zemplínsku šíravu ročne školili aj 16 záchranárov, dnes ich tam je sotva šesť.“
Opití viac riskujú
Ak niekde záchranári aj sú, zväčša nedokážu pokryť celú vodnú plochu, narážajú aj na nedostatok kompetencií. Nemôžu napríklad vykázať z vody opitých.
Štatistiky Červeného kríža pritom ukazujú, že viac ako tretina utopených pila. Zo 124 vlaňajších policajných hlásení zistila pitva alkohol až u 45 utopených. Podobné čísla eviduje Červený kríž roky.
Hlavný odborník na drogové závislosti Ľubomír Okruhlica hovorí, že s takýmto trendom sa borí celá Európa.
„Alkohol sa vo veľkej miere podieľa na samovraždách, dopravných nehodách a utopeniach.“
Opití plavci podľa neho oveľa viac riskujú, rýchlejšie sa vyčerpajú a často zle odhadnú svoje schopnosti. „Nezriedka sa púšťajú aj do riskantných stávok.“

Beata
Balogová
