Aktivisti sa roky súdia o nahrávku, ktorá by potvrdila falšovanie podpisov v parlamente. Prehrávajú.
BRATISLAVA. Pravda sa ukáže, tvrdil poslanec za SNS Rafael Rafaj, keď ho redaktori SME prichytili, ako podpisuje svojho straníckeho šéfa Jána Slotu na prezenčnú listinu.
Kauza sa udiala pred štyrmi rokmi, v máji 2008. A nič nové sa už neukáže, hoci občianske združenie Eurea sa dodnes súdi o oficiálny záznam z parlamentnej chodby.
„Záznam už fyzicky neexistuje,“ hovorí Soňa Pőtheová z tlačového odboru parlamentu.
Zábery podľa zákona uchovávajú zvyčajne sedem dní a ani v tomto prípade sa nerozhodli archivovať ich.
Bezpečnosť štátu
Kauza
Slotov podpis
Redaktori denníka SME prichytili v máji 2008 Rafaela Rafaja, ako podpisuje Jána Slotu na prezenčnom hárku.
Stalo sa to viackrát. Aj keď Slota v parlamente nebol.
Bol som v parlamente a podpísal som sa, povedal Ján Slota vtedajšiemu predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi, ktorému to stačilo.
Slota vďaka tomu dostával poslanecký plat 108 900 korún.
Prokuratúra prípad nevyšetrovala, tvrdila, že jej to neprináleží.
Polícia prípad uzavrela, išlo maximálne len o morálne zlyhanie.
Slota v roku 2008 tvrdil, že sa podpísal sám, dokázať to nevedel a ani nemusel.
Videozáznam chodby Národná rada odmietla zverejniť, súdy rozhodnutie roky schvaľujú.
Len minulý týždeň Eurei doručili ďalší rozsudok. Traja sudcovia krajského súdu jednohlasne postup parlamentu schválili.
„Tento prípad predstavuje ukážkovú situáciu, keď je verejná kontrola namieste, aby si verejnosť mohla overiť, či boli medializované informácie pravdivé,“ hovorí právnik združenia Eurea Vladimír Šárnik.
Národná rada do ukončenia nechce spor komentovať.
Na súdne víťazstvá jej stačí tvrdenie, že chodba je súčasťou „systému bezpečnostných opatrení na ochranu objektov osobitnej dôležitosti“.
Súd v poslednom rozsudku hovorí, že záznamy týchto priestorov patria len do rúk prokuratúry, súdov či tajných služieb.
Nezavážilo ani to, že záznam by mohol obsahovať dôkaz o protiprávnom konaní poslanca, čo súd uznáva.
Na zverejnenie našiel zákonnú prekážku a Eurei nepriznal ani náhradu poplatkov.
„Súd ani len nenaznačil odpoveď na otázku, akým spôsobom bude ohrozená bezpečnosť štátu, ak sa verejnosť na vlastné oči pozrie, ako jeden poslanec falšuje podpis druhého poslanca na prezenčnej listine,“ píše Šárnik v ďalšom odvolaní.
Z časti odôvodnenia rozsudku podľa neho trčí vedomie, že požadovaná informácia bezpečnostný rozmer nemá a súd chce len dať za pravdu parlamentu.
Druhýkrát sa prípadom bude zaoberať Najvyšší súd, rozsudok už krajskému súdu raz vrátil.
Sudcovia hľadajú krkolomné právne konštrukcie, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
SNS: povedali sme všetkoRozprávať o kauze už členovia SNS nechcú. „Pán Rafaj sa k téme dostatočne vyjadril v čase, keď bola kauza mediálna aktuálna. Nič sa nezmenilo, nemá dôvod nič dodávať,“ odkazuje hovorkyňa SNS Jana Benková.
Už v roku 2008 tvrdila, že to nie je téma ani pre SNS, ani pre Slovensko.
To, že parlament nesprístupnil videozáznam, je podľa nej jej rozhodnutím parlamentu a SNS ho neprináleží komentovať.
„Niet o čom diskutovať, jednoznačne má ten záznam byť zverejnený,“ povedal Richard Sulík z SaS, za minulej vlády predseda parlamentu.
Ide podľa neho o verejne prístupný priestor. „Chápal by som to pri nejakom utajenom priestore,“ dodáva Sulík.
Niektorí zo Smeru by si video pozreliPoslanci Dušan Jarjabek či Mojmír Mamojka sú za to, aby parlament záznamy zverejnil. Pokiaľ by existovali.
BRATISLAVA. Poslancov Smeru už prípad autogramiády Rafaela Rafaja z roku 2008 veľmi nezaujíma.
SME ich oslovilo viac než desať a len štyria boli ochotní sa o ňom čo i len rozprávať na záznam.
Niektorí reagovali protiotázkami o „kopaní do mŕtvoly“ a o politizovaní prípadu „aby ste poškodili Smeru“.
„Na jednej strane treba rešpektovať rozhodnutie súdu, mám však pocit, že infozákon buď platí, alebo neplatí. A pokiaľ platí, malo by to byť zverejnené,“ povedal Dušan Jarjabek o prípade, pokiaľ by záznamy ešte existovali.
„Načo niečo zatajovať? Ja by som to pokojne zverejnil,“ myslí si Mojmír Mamojka. „Nech sa to uzavrie tak alebo onak. Načo z toho robiť kauzu?“ pýtal sa.
„Svet je plný podivuhodností. Tento problém je už výsostne neaktuálny,“ tvrdil Miroslav Číž.
Podľa poslanca nie sú súčasťou infozákona veci, ktoré sa týkajú „osobného statusu“.
O podpisoch sa nechcelo hovoriť šéfovi ústavnoprávneho výboru Róbertovi Madejovi.
„Okolnosti prípadu mi nie sú známe, keďže nepoznám rozhodnutie krajského súdu,“ vysvetľoval právnik Madej.
Miroslav Kern
Polícia nahrávku nechcela vidieťAk jeden poslanec podpíše druhého, podľa polície nejde o trestný čin.
BRATISLAVA. Videonahrávku, ktorá by preukázala, že Ján Slota nebol v deň, keď ho podpísal Rafael Rafaj, vôbec pri prezenčných listinách, si mohla vyžiadať aj polícia. Keby mala záujem prípad vyšetrovať. To sa nestalo.
Vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietol s odôvodnením, že skutok nie je trestný čin. Preverovali dva možné trestné činy – falšovanie verejnej listiny a podvod.
Polícia o prezenčnej listine vyhlásila, že nie je verejnou listinou v zmysle zákona. Je vraj len formálnou listinou, ktorá nič v zmysle zákona neosvedčuje.
Podľa policajtov takisto nešlo o podvod, lebo ten spácha len ten, kto iného uvedie do omylu, aby mal z toho on alebo jeho blízky výhodu.
Polícia odmietla vysvetlenie, že Slota dostal na základe podpisu v prezenčke plat.
Podľa nej je to vždy aj tak len predseda Národnej rady, kto rozhoduje o tom, či poslancovi chýbanie na rokovaní Národnej rady uzná, alebo nie.
Zákon pritom jasne hovorí, že ak poslanec chýba dva dni za mesiac bez ospravedlnenia a podpisu v listine, tak príde o celý plat.
Predseda parlamentu Pavol Paška vtedy kauzu uzavrel s tým, že verí Jánovi Slotovi. Videonahrávku odmietol sprístupniť alebo si ju aspoň sám pozrieť.
„Žiadne nariadenie mi neurčuje, čo mám sprístupňovať. Pán Slota mi povedal, že sa na listinu podpísal,“ opakoval Paška.
Vyšetrovateľ prípad uzavrel s tým, že môže ísť maximálne o morálne zlyhanie.
Monika Tódová
Hárky stráži kameraRichard Sulík pridal do budovy parlamentu kameru aj nad prezenčné listiny pre poslancov.
BRATISLAVA. Keby sa Rafael Rafaj z SNS chcel ešte niekedy podpísať v parlamente za predsedu strany Jána Slotu, mal by smolu.
Odhalila by ho malá priemyselná kamerka, ktorá je umiestnená priamo nad podpisovými hárkami a má na ne namierený objektív.
Namontovať ju tam nechal bývalý predseda parlamentu Richard Sulík z SaS. Ten tvrdí, že to pomohlo a spolu s prísnejším postihovaní absentérov sa mu podarilo zdvihnúť dochádzku poslancov na nebývalú úroveň.
Podpis nie je jediným dôkazom, že poslanec chodí do práce. Ak sa zabudne pripísať na hárok, stačí, aby hlasoval alebo prehovoril v pléne a absenciu nemá.
Miroslav Kern
