Prezidenta Janukovyča európski prezidenti bojkotujú. Gašparovič nie.
BRATISLAVA. Kyjev musel kvôli väznenej expremiérke Júlii Tymošenkovej tento týždeň zrušiť summit prezidentov, ktorý mal byť 11. a 12. mája na Jalte.
Nakoniec však niekoľko prezidentov na Ukrajinu zrejme predsa len príde. Viktor Janukovyč chystá užší summit štyroch prezidentov v Kyjeve.
Bude medzi nimi aj slovenský prezident Ivan Gašparovič a poľský kolega Bronislaw Komorowski, ktorí spolu komunikujú.
Obaja tvrdia, že Ukrajina je sused, s ktorým treba o kritických veciach rozprávať, a nie bojkotovať.
Komorowski v telefonickom rozhovore vyzval Janukovyča, aby zrušil zákony umožňujúce väznenie expremiérky.
Mal na mysli možnosť súdiť vysokých štátnych činiteľov za rozhodnutia, ktoré prijali v čase výkonu svojej funkcie.
Gašparovič pôjde, minister zahraničia nie
„Viktor Janukovyč hovoril telefonicky s prezidentom Gašparovičom a navrhol alternatívny summit pre štyroch prezidentov v Kyjeve,“ povedal hovorca Marek Trubač.
Gašparovič spolu s poľským kolegom na summit pôjdu, ak Ukrajina urobí ústupky voči Tymošenkovej. Čo presne to znamená, hovorca nevysvetlil.
Šéf diplomacie Miroslav Lajčák reagoval opatrne.
„Prezident Gašparovič neprijal rozhodnutie cestovať na Ukrajinu. V súčasnosti sa vedú diplomatické rokovania s cieľom vyriešiť situáciu okolo Julie Tymošenkovej,“ dodal.
Náš postoj k Ukrajine kritizuje bývalý šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda. „S demokraciou by sa obchodovať nemalo,“ napísal vo svojom blogu.
Brusel hrozí
Na užší summit príde aj litovská prezidentka Dalia Grybauskaitová, ale len preto, že sa chce stretnúť s Tymošenkovou.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vyzval v stredu Ukrajinu, aby sa vrátila k demokratickému modelu z roku 2004, v opačnom prípade bude Európa pre ukrajinských politikov uzavretá.
„Premiér Ukrajiny Nikolaj Azarov nemusí 15. mája cestovať do Bruselu...,“ povedal doslova.
Tymošenková si odpykáva sedemročný trest za to, že v roku 2009 podpísala s ruským premiérom Vladimirom Putinom pre Ukrajinu krajne nevýhodné dohody o dodávkach plynu.
V súčasnosti jej hrozí ďalší trest – tentoraz za to, čoho sa mala dopustiť ako súkromná podnikateľka v 90. rokoch. Vtedy mala robiť daňové úniky a finančné machinácie.
Na protest proti údajnému zlému zaobchádzaniu pred dvadsiatimi dňami začala hladovku.
V stredu ju prerušila a eskorta ju previezla z trestaneckej kolónie v ukrajinskom Charkove do charkovskej nemocnice.
