Dohodu podpísali 28. októbra 1998 predseda SDK Mikuláš Dzurinda, predseda SDĽ Jozef Migaš, predseda SMK Béla Bugár a predseda SOP Rudolf Schuster. Po utvorení samostatného poslaneckého klubu KDH v Národnej rade SR pristúpili 27. novembra 2000 kresťanskí demokrati ku koaličnej zmluve ako piaty partner. Podľa článku 6, odseku 4 Koaličnej dohody zaniká koalícia dňom začatia volebnej kampane.
Koaličná dohoda vymedzila fungovanie spolupráce medzi vládnymi subjektmi. Na jej základe vznikla Koaličná rada, ktorá sa stretávala spravidla dvakrát mesačne, vždy na pôde iného koaličného subjektu, a prerokúvala najdôležitejšie politické otázky. V dohode si strany rozdelili aj posty členov vlády, štátnych tajomníkov a zastúpenie v orgánoch Národnej rady SR. Uviedli aj dve konkrétne mená, ktoré sa zaviazali podporiť - Migaša na post predsedu parlamentu a Schustera do funkcie prezidenta SR.
Koaličné strany sa počas štyroch rokov nevyhli viacerým koaličným krízam. Pred existenčnú skúšku bola koalícia postavená 13. apríla 2000 pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi Dzurindovi, ktorý podporil aj Migaš. Ďalšia kríza vznikla v lete minulého roka po schválení reformy verejnej správy s ôsmimi vyššími územnými celkami. SMK vtedy hrozila odchodom z koalície, nakoniec jej republiková rada prijala podmienky pre zotrvanie vo vládnom zoskupení. Napokon vo februári tohto roka aj v súvislosti s privatizáciou SPP rozhodoval parlament o návrhu opozície na odvolanie vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša, pričom nespokojnosť s jeho prácou deklarovali aj SOP a SDĽ. Po premiérovej hrozbe, že po prípadnom Miklošovom odvolaní podá demisiu, napokon vicepremiér vo vládnom kresle zotrval.
Posledné mesiace koalície poznačil spor o prijatie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia. Na protest voči jeho neschváleniu vládou sa SDĽ odmietla zúčastňovať na rokovaní Koaličnej rady a spoločne so zástupcami SOP opustili aj posledné, pondelkové rokovanie tohto orgánu.
