Bratislava 20. augusta (TASR) - V rozhodujúcich otázkach dospela vládna koalícia počas štvorročného pôsobenia vždy k výsledku, ktorý je podmienkou demokratickej koaličnej diskusie i konfrontácie, domnieva sa predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Hoci výsledky neboli vždy v ideálnej polohe, podľa Dzurindu umožnili udržať koalícii reformný kurz i nespreneverenie sa základným politickým hodnotám.
"Ľudia oceňujú skutočnosť, že sme boli vládou širokej koalície kde sa nič nezamietlo pod koberec, kde sa jeden druhého snažil kontrolovať, kde sme všetko vyniesli na svetlo božie. A to, čo sa dlhé mesiace javilo ako naše pohrebisko a ako naša slabina - ľudovo povedané, že sme sa hádali - ľudia zrazu začínajú oceňovať," povedal líder SDKÚ pri hodnotení koaličnej spolupráce, ktorá sa v stredu končí kvôli začiatku volebnej kampane. Dzurinda si myslí, že v čele koaličných diskusií stála práve SDKÚ. "SDKÚ to ťahalo, SDKÚ to tmelilo, spájalo. My sme boli tí, ktorí museli dať dohromady to ľavé a aj s tým pravým," povedal.
Podľa predsedu SMK Bélu Bugára sa koalícia viackrát ocitla v kríze, pretože partneri nevnímali Koaličnú dohodu ako dokument, ktorého záväzky treba plniť. Šéf SMK sa domnieva, že koaličná zmluva ako aj Programové vyhlásenie vlády sú dokumentmi, ktoré musia byť "bibliou" vládnej koalície počas celých štyroch rokov vládnutia.
Bugár pri hodnotení končiacej koaličnej zmluvy upozornil na to, že sa nedá vládnuť spôsobom, keď štvorhodinová diskusia a napokon dohoda na Koaličnej rade na druhý deň v parlamente neplatila. Podľa jeho slov takéto správanie koaličných partnerov je najväčším ponaučením z celého volebného obdobia a v budúcnosti sa musí zmeniť. Bugár sa domnieva, že najviac problémov v koalícii vyplynulo z neustáleho boja medzi pravicou a ľavicou. Koaličná zmluva však z hľadiska toho, že bola prostriedkom na fungovanie vlády podľa istých pravidiel, splnila svoj účel, dodal Bugár.
Predseda SDĽ Pavel Koncoš priznáva, že štvorročné pôsobenie vo vládnej koalícii jeho strane skôr ubralo, než prospelo. Účasť v koalícii s pravicovými stranami podľa jeho slov postavila SDĽ do pozícií, v ktorých ťahala za kratší koniec. "Nedokázali sme splniť očakávania našich voličov, ktorí patria do sociálne slabších vrstiev a životná úroveň počas nášho vládnutia poklesla," povedal líder ľavičiarov pre TASR.
Mnohému sa dalo zabrániť, ak by sa koaliční partneri viac sústreďovali na riešenie ekonomických a sociálnych problémov, než na kroky, ktoré sa ukázali ako nie veľmi šťastné pre budúcnosť Slovenska, pokračoval Koncoš. Medzi ne zaradil najmä predaj Slovenských telekomunikácií pre Deutsche Telekom a privatizáciu SPP, ktoré podľa jeho slov rozhodne neprispeli ku stabilizácií slovenskej ekonomiky. Za pozitíva pôsobenia svojej strany vo vláde však považuje najmä to, že práve zásluhou SDĽ sa udržali sociálne istoty občanov. Ľavičiari zabránili chaotickému zvyšovaniu cien energií a napriek istým problémom stabilizovali školstvo, v ktorom udržali bezplatné vzdelávanie na vysokých školách, vrátane externého štúdia. SDĽ podľa Koncoša naštartovala aj viaceré reformy v sociálnej oblasti a stabilizovala poľnohospodársko-potravinársky komplex.
Koaličná dohoda podľa predsedu SOP Pavla Hamžíka splnila svoj účel, pretože udržala koalíciu až do konca. "Bolo to dôležité, aj vzhľadom na naše integračné ambície. Zmluva vytvorila predpoklady na to, aby sa plnilo Programové vyhlásenie vlády. Ako sa plnilo, to je iná otázka. Myslím si, že samotné ustanovenia Koaličnej zmluvy neboli hlavným problémom tejto koalície," povedal pre TASR Hamžík.
Na realizáciu každého dokumentu treba podľa neho politickú vôľu a partneri sa musia k sebe správať férovo. Toto mu niekedy chýbalo. V niektorých prípadoch dali podľa neho vedúci predstavitelia koalície prednosť svojim politickým ambíciám. "Vznikali nové politické strany, čo oslabilo vzájomnú súdržnosť koalície. Rozohrala sa hra boja pravice proti ľavici v koalícii, a to oslabilo naše väzby," doplnil.
Predseda Kresťanskodemokratického hnutia Pavol Hrušovský neľutuje, že 27. novembra 2000 podpísal dodatok ku Koaličnej zmluve. Hodnotí ju však ako komplikovanú. "Bola to ťažká koalícia a tak isto ťažko sa rodili mnohé rozhodnutia. Obzvlášť tie, ktoré mali politický alebo ekonomicko-hospodársky dosah," povedal TASR Hrušovský.
KDH sa snažilo byť od samého začiatku súčasťou koalície. Po vytvorení vlastného poslaneckého klubu bolo KDH akceptované ako plnoprávny samostatný politický subjekt. Hrušovský poznamenal, že vtedy KDH prevzalo všetky záväzky vyplývajúce z Koaličnej zmluvy. Kresťanských demokratov však mrzeli v rámci koalície niektoré postoje - obsadzovanie niektorých postov vo vláde i iných ústredných orgánoch štátnej správy. "Nesprávali sa k nám korektne pri týchto rozhodnutiach. Som presvedčený, že ak by bolo bývalo KDH umožnené mať väčší podiel zodpovednosti na výkonnej moci, tak by boli bývali niektoré rozhodnutia oveľa lepšie. Bolo by sa to prejavilo v spoločnosti ako pozitívnejšie riešenia," konštatoval Hrušovský.
*mh ad zg alf rč
