Zašli sme do potravinových reťazcov v snahe zistiť, či dbajú na výmenu potravín po dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti. Nekontrolovali sme všetky tovary, napriek tomu sme všade narazili na tie, ktoré už nemali byť vystavené.
Kúpili sme ich a potom sledovali, ako sa k tomu postavia vedúci. Nakupovali sme v Samoške, CBA, Tescu, Bille, Terne, Lidli, Jednote, Kauflande a Hypernove. Všade sme skúšali zistiť aj približné mzdy predavačiek. Obehli sme preto viaceré predajne každej značky a pýtali sa na ne zamestnancov.
Nejedlé čučoriedky z marca
Začali sme v Samoške na Poľnohospodárskej ulici v bratislavskej Vrakuni. O chvíľu máme päť tovarov po dátume spotreby či minimálnej trvanlivosti, okrem iného nekonzumovateľné čučoriedky, ktoré sú v predajni už od marca. Stáli 2,99 eura.
Zástupca vedúceho Štefan Baláž vyjadril ľútosť. Predavačiek je málo, „každá kontroluje všetko.“ Peniaze na ďalšie nie sú, dve pokladníčky sa musia starať o blokovanie aj o tovar, a to po celý deň. Počas týždňa sa striedajú dve pracovné zmeny. „Nestíhame, to sa nedá,“ potvrdzujú predavačky vo viacerých predajniach.
Ak je tovar tri dni pred dátumom spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, predáva sa s 25-percentnou zľavou, v posledný deň aj s vyššou, vraví Baláž. Napriek tomu narážame na viaceré potraviny, ktorých dátum spotreby končí v deň našej návštevy, zľavou však označené nie sú. Platy sa podľa našich zistení pohybujú niečo nad 400 eur mesačne.
Zlý tovar už zo skladu
V predajni CBA v Ivanke pri Dunaji na Moyzesovej ulici sú problémom trvanlivé potraviny, konkrétne viaceré omáčky. Jednej skončila minimálna trvanlivosť už v novembri 2011, teda pred viac ako piatimi mesiacmi.
Podľa zástupkyne vedúcej predajne Moniky Mudrončíkovej môže chyba vzniknúť pri príjme, alebo tak, „že nám pošlú zlý tovar už zo skladu.“ Vraj sa to stalo veľakrát, čo vníma ako chybu dodávateľov.
„V sklade si s tým nevedia pomôcť, v predajni to vieme preceniť alebo vzorky vrátiť.“
Keď je však veľa tovaru, niečo môže uniknúť. Chyba ju mrzí. Platy sú na úrovni minimálnej mzdy, teda niečo cez 300 eur mesačne, vysoká podľa zamestnancov viacerých predajní je aj fluktuácia. „Takýto plat v Bratislave je smiešny,“ vraví jeden z nich.
Posunuli dátum spotreby
V predajni Tesco Extra na bratislavských Zlatých Pieskoch sme našli deväť druhov tovaru, ktorý nemal byť vystavený. Okrem iného plnené bagety s mesiac starým dátumom spotreby plus niektoré druhy syrov.
Po termíne boli aj dva druhy klobás. Jedna z nich ho mala výrobcom stanovený na 5. mája 2012, v Tescu ju však zabalili do fólie a starú nálepku prelepili novou, pričom dátum posunuli o jeden deň. Predávali ju ešte 7. mája.
Tu sme narazili na bežné praktiky zahraničných reťazcov, ktoré zamestnancom zakazujú komunikovať s médiami. „Nesmiem vám dať stanovisko,“ hovorí osoba vo vedúcom postavení, ktorá sa nepredstaví, „tak znie pokyn nadriadených.“ Mohla by mať problémy, neuvádzame teda ani krstné meno.
Pýtame sa, či chyby, ústiace do predaja chybných tovarov nemôžu vznikať v strese, teda kombináciou toho, že na zmene je málo ľudí, ktorí majú veľa povinností a malé platy. Vraj je to skôr tým, že pri množstve tovaru nejaký kus zapadne a pomieša sa s čerstvým. Dozvedáme sa, že predavačky „nezarábajú málo. Tu vás neoklamú ani o gastrolístky, to neexistuje.“ Ospravedlnenia za tovar sa nedočkáme.
Obiehame predajne Tesca a pýtame sa na príjmy otázkou „chceli by sme sa tu zamestnať, oplatí sa to?“ Vraj je to rôzne, záleží na tom, ako dlho tam človek pracuje, či má trvalý pracovný pomer alebo je brigádnik. Na poznámku, že nezarábajú málo, reagujú so smiechom alebo dotknuto.
„Kto povedal takú blbosť?“ Priemerný plat vyšiel okolo 500 eur mesačne. Jedna z predavačiek uviedla, že lepšie je pracovať v Bille alebo Jednote. „Tam majú viac.“
Nič z toho nepoužite
Presúvame sa do Billy na Bajkalskej ulici. Nachádzame v nej tri problémové tovary, okrem iného krájanú zeleninu na tácke, určenú na grilovanie za 3,71 eura. Vystavená zelenina s ovocím je inak v slušnom stave, hoci autori textu majú práve s nimi zlé skúsenosti.
Vedúci Marek Soha najskôr komunikuje, hoci priznávame, že sme novinári. Potom sa spýta, či o tom mienime písať. Keď pritakáme, odkáže nás na vedenie reťazca. „Nič z tohto nepoužite. Pre médiá sa vyjadrovať nesmiem.“
Je slušný, ospravedlnenie za nákup zlého tovaru však nepadne. Podľa našich zistení sa platy predavačiek pohybujú okolo 500 eur, na pľaci je asi 30 ľudí.
Terno: Snažíme sa
V predajni Terno v petržalskom Auparku nachádzame len staré cesto na croissanty a niekoľko plesnivých paradajok medzi čerstvými. Po predajni stále pobiehajú ľudia, dopĺňajúci čerstvý tovar.
Zástupca vedúceho Michal Leskovský vyslovuje pochybnosť, či sme paradajky kupovali u nich. „Ani sa mi to nechce veriť, dávame si na to pozor.“ Ukazujeme mu bloček, na čo konštatuje, že ich asi riadne nevytriedili.
Mrzí ho aj cesto, opakovane sa za chybu ospravedlňuje. „Na jednej pracovnej zmene je 30 až 35 ľudí, fluktuácia je minimálna. Snažíme sa ľudí vyškoliť aj ohodnotiť.“ Výšku platu ani len nenaznačí, lojálni sú aj oslovení zamestnanci.
Nesmiem nič povedať
V Lidli na Galvaniho ulici sme na problémový tovar nenatrafili, výnimkou sú dva druhy papriky, kde sa miešajú plesnivé kusy s čerstvými. Hoci sa na nich pleseň viditeľne ťahá po celej dĺžke, blokujú ich v plnej cene.
Vedúci je zdvorilý, predstaví sa ako Andrej Šramko. „Pre noviny nesmiem hovoriť, podpísal som smernicu.“ Keby sme sa nepredstavili ako novinári a ostali v polohe zákazníkov, vyjadril by sa. Za zlý tovar sme ospravedlnenie nepočuli.
Vedúca upratuje aj umýva
V malej predajni COOP Jednota na Dulovom námestí nachádzame plesnivé karfioly, paradajky a papriku, po termíne sú keksy aj piškótové minirolády. Vedúca Lenka Šedivá vysvetľuje, že každý zamestnanec má svoje regály.
„Mal by sledovať, kedy čo končí, a zlacniť to napríklad na polovičnú cenu. Nízkoobrátkový tovar aj dva až tri týždne, mliečne výrobky dva dni vopred.“
Tvrdí, že ich je málo. „Sme tu tri, ja a dve pokladníčky.“ Tie musia vykladať tovar do skladu, dopĺňať ho do regálov aj blokovať, vedúca predajne upratuje aj umýva. Striedajú sa dve zmeny.
Náš prieskum v predajniach COOP Jednota naznačil, že predavačky zarábajú okolo 400 eur.
Také problémy sú všade
V Kauflande na Trnavskej ceste narážame na plesnivé ovocie, zeleninu aj staré sójové plátky. Štvrtina hlávky červenej kapusty je odrezaná kvôli plesni. Na reze sa už vytvorila nová. Efekt je rovnaký, ako keby niekto odrezal časť hnilého jablka a predával jeho zvyšok.
Špenát je termínovo v poriadku, skladovanie mu však nepomohlo, je suchý a plesnivý. Podľa vedúceho Tomáša Molnára sa tovar kontroluje každý deň.
Na regáloch „vpredu musí byť starý tovar, vzadu nový. Nie všetci brigádnici to asi ovládajú.“ Pomer zamestnancov k brigádnikom je 70 k 30. Takéto problémy sa vraj „nájdu v každom potravinárskom obchode.“
Pýtame sa, či staré potraviny nemôžu vyplývať z preťaženosti zamestnancov. „Ak v obchode všetci robia všetko, je to zlé.“
Tvrdí, že pokladníčka u nich len blokuje a za dopĺňanie tovaru nezodpovedá. Na to sú iní ľudia. Slovo „prepáčte“ nezaznie. Po debate s predavačkami viacerých predajní nám vychádza, že majú 400 až 500 eur.
Za také nízke peniaze?
V predajni Hypernova v obchodnom centre Avion berieme zväzok reďkoviek, časť z nich má zrezané hnilé časti. Po lehote sú aj niektoré druhy syra a paštét, v debničkách s paprikami sú nekonzumovateľné plesnivé kusy.
Človek, ktorý má službu, sa predstaví ako Peter Mišina. S otázkami nás odkazuje na inú osobu. Keď požiadame, aby ju zavolal, vraví, že nie je prítomná. Potom prizná, že s nami nesmie hovoriť, dodá však, že výsledky testu ho mrzia.
Oslovujeme viacerých zamestnancov, tí priznávajú vysokú fluktuáciu. „Za tie peniaze?“ Mzda nám po spriemerovaní ich výpovedí vychádza na asi 400 eur mesačne.
Odborník: Je to najčastejší nedostatok
Odpovedá odborník na potraviny Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Ako majú vyzerať správne označené potraviny z hľadiska spotreby?
Rizikové potraviny sa musia označiť termínom „spotrebujte do...“, kde je uvedený dátum, teda deň, mesiac a rok, sem patria napríklad jogurty alebo syry. Menej rizikové potraviny sa označujú dátumom minimálnej trvanlivosti, to sú napríklad keksy. O označení rozhoduje výrobca.
Môže predajca vystavovať potraviny po dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, ak na ne dá zľavu?
Určite nie. V zahraničí je bežné, že potraviny sú označené aj termínom „vystavujte do...,“ teda dátumom, do ktorého sa môže potravina nachádzať v regáloch, hoci samotný dátum spotreby uplynie neskôr.
Možno predávať potraviny s dátumom spotreby 12. mája ešte minútu pred zatvorením obchodu v ten istý deň?
Je to legálne. Serióznosť predajcov je však o tom, že tovar vystavujú skôr, aby ho zákazník stihol nielen kúpiť, ale do príslušného dátumu aj skonzumovať.
Musí byť na potraviny, ktorým onedlho končí termín, poskytnutá nejaká zľava?
Zľavy nie sú povinné. Práve na to však boli vymyslené akcie, ktoré umožňujú predať prebytočný tovar tesne pred dátumom spotreby alebo minimálnej trvanlivosti.
Na aké nedostatky narážate pri kontrolách najčastejšie?
Práve na predaje po dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti. Kým manažment sa často vyhovára, že ide o zlyhanie ľudského faktora, predavačky neoficiálne priznávajú, že sú do toho nútené, aby nevznikali straty.
Ako často to kontrolujete?
V roku 2011 sme vykonali 34 400 kontrol a zistili 4562 nedostatkov, za ktoré boli udelené pokuty v celkovej výške 1 089 103 eur.
Karol Sudor
Za nekvalitu sme zaplatili 40 eur
Potraviny, ktoré sme našli po dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti:
Samoška – plnené trubičky, orieškové tyčinky, kakaové venčeky, croissanty, čučoriedky vo vaničke
CBA – omáčka Aromat a viac kusov omáčky Chilli
Tesco – mlieko, klobásy, syry, plnené bagety, sladké tyčinky a keksy
Billa – krájaná zelenina na gril v tácke, jogurt, croissant
Terno – cesto na croissanty, paradajky
Lidl – viaceré druhy paprík
Jednota – karfiol, paradajky, papriky, viaceré druhy keksov
Kaufland – kapusta, sójové plátky, viaceré druhy papriky, ringloty, špenát
Hypernova – dva druhy syrov, dva druhy paštét, reďkovky, paprika
ks
Stres či lajdáctvo?
V niektorých reťazcoch argumentovali „ľudským faktorom“, teda zlyhaním jednotlivcov. V iných priznali, že majú málo ľudí. Kontrolovať všetky tovary pri množstve inej práce jednoducho nestíhajú. Potom sa stáva, že starší tovar omylom pomiešajú s čerstvým.
Kontrola tisícov položiek po kusoch v denných intervaloch je nemožná, hoci vedúci takmer každého obchodu tvrdil, že sa tak deje. Predavačky majú rajóny rozdelené po „uličkách“, regáloch alebo druhoch tovaru. Žiadna neuviedla, že starý tovar musia predávať na pokyn nadriadených.
Viniť ich len z lajdáctva je lacné, napríklad v Lidli odstránenie starých potravín z regálov nemajú na starosti ony, ale zástupca vedúceho. Kým v Bille sme na pľaci napočítali takmer 30 osôb, inde sú na pracovnej zmene len tri – vedúca a dve predavačky, pričom musia vykladať dovezený tovar do skladu, dopĺňať ho do regálov a zároveň blokovať zákazníkom v pokladniach. Tým možno vysvetliť aj fakt, prečo v mnohých obchodoch funguje napríklad len jedna kasa a tvoria sa pri nej dlhé rady, hoci ich je viac.
Z rozhovorov s množstvom zamestnancov vyplynulo, že ich demotivuje stres, veľké množstvo práce, fluktuácia kolegov, zmluvy na dobu určitú a nízke platy, ktoré sa pohybujú od úrovne minimálnej mzdy po približne 500 eur v čistom.
O pomeroch v predajniach sú z obáv o zamestnanie ochotní rozprávať len po prísľube anonymity. Zahraničné reťazce zakazujú komunikovať s médiami aj vedúcim pracovníkom. Tí majú príkaz odkázať ich na hovorcu alebo najvyššie vedenie dokonca aj v prípade, že ide o banálny lokálny problém, ktorý sa dá vyriešiť na mieste.
Dodatok pre pesimistov – na potraviny po termíne, plesnivé či zoschnuté ovocie a zeleninu autori textu narazili aj v rakúskom Hainburgu – v Spare, Penny Markte, Zielpunkte aj Hoferi.
Karol Sudor
Beata
Balogová
