Za zásluhy, odvahu, za sebaobetovanie. Na predstavy o bledých zberateľoch v pletených vestách, ktorí si vymieňajú odznaky na burzách v kultúrnych domoch, rýchlo zabudnite.
Na špecializovaných svetových aukciách sa ceny vzácnych radov a vyznamenaní pohybujú v tisícoch eur. Ten najdrahší, najvyšší sovietsky Rad víťazstva ZSSR, má hodnotu nepredstaviteľných takmer 30 miliónov eur.
V minulosti sa rady prepožičiavali, čo znamenalo, že ich vyznamenaní museli vrátiť. Dnes sa udeľujú navždy a obchodu nič nestojí v ceste.
Faleristi, teda vedci a zberatelia radov a vyznamenaní, skúmajú, študujú, pátrajú, prehrabávajú sa v archívoch a skupujú vzácnosti zo zahraničia a vracajú ich do domácich zbierok. Slovenskí zberatelia napríklad nakúpili slovenské vyznamenania v Amerike.
Neskôr zistili, že to bola pozostalosť po americkom generálovi. Zobral si ich pravdepodobne z Rakúska alebo z Nemecka ako vojnovú korisť.
Ďalší Slovák kúpil v zahraničí Rad Klementa Gottwalda, ktorý, ako sa ukázalo, patril Viliamovi Širokému, vysokému komunistickému funkcionárovi a československému premiérovi.
Vyznamenanie Hrdina ČSSR po významnom sovietskom maršálovi, ktorý oslobodzoval Československo, za niekoľko desiatok tisíc eur získali tiež v zahraničí.
FOTO: SME - Ján Krošlák
Názov vznikol u nás
Pojem faleristika na označenie vedy o radoch a vyznamenaniach vznikol v Česku, respektíve v Československu a prebrali ho neskôr ďalšie štáty. Prvý raz ho zaviedol do terminológie v roku 1937 československý dôstojník, výtvarník a autor viacerých odborných článkov o faleristike Oldřich Pilz. Tak to uvádza oficiálna verzia.
Niektorí českí faleristi však pripisujú prvenstvo českému šľachticovi Schwarzenbergovi. Domnievajú sa, že režim pripísal pojem vojnovému hrdinovi Pilzovi, ktorého umučilo gestapo, pretože mal lepší kádrový profil.
Predseda Slovenskej faleristickej spoločnosti Pavol Marciš hovorí, že najznámejším českým faleristom bol Václav Meřička.
„Mal obrovskú zbierku. Po jeho smrti sa dostala do Národného múzea v Prahe. Počul som, že jej hodnota bola 20 až 25 miliónov českých korún,“ povedal Marciš.
Či už to bol Pilz, alebo Schwarzenberg, za základ použili starogrécke slovo phalera, ktorým Rimania označovali ocenenia na hrudiach legionárov. Pôvodne to boli zlaté, strieborné alebo medené kruhy s obrazom bohov na hrudi bojovníkov.
FOTO: SME - Ján Krošlák
Slovensko si rady rozkradlo
Slovenská faleristická spoločnosť má asi 30 členov a šéfuje jej 23-ročný Pavol Marciš. Rady a vyznamenania zbiera od sedemnástich rokov. Špecialista na obdobie prvej Slovenskej republiky tvrdí, že tie z rokov 1939 - 45 sú vzácne, veľmi pekné a kvalitné. Ročne do svojho koníčka investuje niekoľko tisíc eur, niektorí kolegovia aj viac.
„Navrhovali ich slovenskí umelci Štefunko, Majerský, Ihriský. Vzácne sú aj preto, lebo ich vyrobili málo. Niektorých len po päť alebo po dvadsať kusov. Keby to boli ruské vyznamenania, ich cena by bola obrovská. Ďalším dôvodom bola Kremnická mincovňa, ktorá dosiahla v tých časoch svetovú úroveň, čo sa odzrkadlilo aj na kvalite radov.“
Marciš hovorí, že slovenská faleristika je na tom dosť zle v porovnaní s inými krajinami. Zbierkový fond múzeí je podľa neho strašne slabý, aj podmienky na zbieranie vyznamenaní boli počas socializmu zlé. Nesmeli sa zbierať zlaté mince, zlaté vyznamenania a ak ich aj niekto mal, nikomu o tom nehovoril.
Mohol by dopadnúť napríklad ako falerista, rodák z Banskej Bystrice Ľudovít Trenčan, ktorý pravidelne končil na výsluchoch Štátnej bezpečnosti, pretože zbieral vyznamenania z vtedy zakázaného obdobia prvej Slovenskej republiky.
„Česko, Nemecko, Maďarsko, o Rakúsku ani nehovorím, majú v múzeách rozsiahle zbierky. Tu nie je nič, a čo bolo, to rozkradli. Stačí sa pozrieť na naše kaštiele. Ľudia porozkrádali všetko. Od nábytku cez podlahy až po strechy, a nieto ešte aby sa zachovali také malé veci ako rady či vyznamenania. V podstate ani nevieme, čo všetko na našom území bolo, aké vzácne rady. Dokonca sme u nás zašli až tak ďaleko, že sa povykrádali hrobky šľachticov aj s vyznamenaniami, ktoré pochovali spolu s majiteľmi!“
Nielen šľachtické vyznamenania. Napríklad Leninov rad zo zlata a platiny ukradli pred rokmi z Múzea SNP. Zlatý Rad Klementa Gottwalda zmizol z magistrátu Banskej Bystrice a pálffyovské vyznamenanie z Červeného Kameňa. Zostala len škatuľka.
FOTO: SME - Ján Krošlák
Za 30 miliónov eur
Rusko je iný svet. Kúpyschopnosť oligarchov je obrovská. Za jedno vyznamenanie sú ochotní dať bez problémov 100, 200 aj viac tisíc eur.
Podľa českého webu vyznamenani.olds.cz sa predával rad víťazstva tri roky po skončení vojny za vyše desať miliónov eur. Stačilo približne 50 rokov, a predali ho za trojnásobok. Tridsať miliónov eur ponúkol napríklad Real Madrid za futbalistu van Persieho a toľko stála napríklad výstavba hokejového areálu vrátane Steel arény v Košiciach.
Rady a vyznamenania sú drahé aj na internetových burzách. Napríklad Rad bieleho leva I. triedy s kolanou ohodnotili na vyše 30-tisíc eur a medailu Jána Žižku predali za takmer 4500 eur. Odznak nemeckého leteckého pozorovateľa Otta Skorzeného zo zlata, platiny a s diamantmi má na webe Huesken hodnotu 90-tisíc eur.
Samozrejme, že trh plný peňazí objavili falšovatelia. Niektoré falzifikáty sú podľa faleristov na nerozoznanie. Vyznamenania z obdobia tretej ríše bavia falšovateľov najviac, pretože ich zbiera veľmi veľa ľudí.
Zberatelia skúmajú, porovnávajú. Napríklad nemecké železné kríže prikladajú k magnetu, pretože majú železné jadro. Ale ani to nie je stopercentná pomôcka.
Najbezpečnejší spôsob je cez aukčné domy, kde garantujú originalitu ponúkaných predmetov. Za nákup z aukcie dražiteľ platí aukčný poplatok, ktorý je od pätnásť do 25 percent. Nie je to málo, ale má záruku, že mu vrátia peniaze, ak sa zistí, že mu predali falzifikát. Skoro vo všetkých aukciách môžete dražiť osobne alebo cez internet, poštou či telefonicky z obývačky.
Fakty o najznámejších radoch
Rad víťazstva ZSSR
Dva roky pred skončením vojny Stalin zavelil, že treba pripraviť návrh najvyššieho vojenského vyznamenania, za vedenie strategických operácií, ktoré viedli k porážke nepriateľov.
Váži takmer 80 gramov a zdobia ho rubíny a brilianty. Viac ako polovica je platina, potom striebro a dva gramy zlata. Dostalo ho sedemnásť ľudí, z toho len piati cudzinci.
Boli medzi nimi americký generál Eisenhower, britský maršál Montgomery, poľský maršál Žymierski, maršál Tito, rumunský kráľ Michal I.
Michal je najmladší nositeľ rádu. Dostal ho v 24 rokoch, ale dva roky potom ho zosadili z trónu. Vyznamenanie údajne skončilo v súkromnej zbierke za vyše milióna eur. Titov rad sa niekde stratil.
Rad Klementa Gottwalda
Mesto Banská Bystrica pátra, kto ukradol vysoké štátne vyznamenanie zlatý Rad Klementa Gottwalda s briliantom.
„Je veľmi vzácne, pokiaľ ide o finančnú aj zberateľskú hodnotu. Každé bolo originál, umelecké dielo. Dostávali ho najvyšší predstavitelia režimu a z miest ho dostali len Praha a Banská Bystrica. Nedávno ho predávali na aukcii v Prahe za vyše 10-tisíc eur. Predpokladám, že z úradu mohlo zmiznúť niekedy v 90. rokoch,“ konštatoval predseda Slovenskej faleristickej spoločnosti Pavol Marciš.
Banskobystrickí úradníci preverili odovzdávacie protokoly a dostupné podklady, ale rad nenašli.
Primátor Peter Gogola osobne hovoril s posledným predsedom mestského národného výboru Pavlom Sečkárom aj s prvým porevolučným primátorom Stanislavom Mikom.
Ani jeden z nich si na vyznamenanie nepamätá. Posledné gottwaldovské rady dostali dvaja prezidenti Laosu.
Rad bieleho leva
Vznikol v roku 1922 ešte v období prvej Československej republiky podľa francúzskeho vzoru.
Na veľmi prepracovanom vzhľade radu mal najväčšie zásluhy rytec a obchodník Rudolf Karnet. Rad udeľovali cudzincom.
„Veľmi diskutabilný sa stal rad v rokoch 1989 až 1992, keď sa po výtvarnej stránke slovenského umelca Lacka stal doslova škaredým až smiešnym. Vtedajší prezident Václav Havel stihol udeliť len jeden kus kanadskému profesorovi. Neestetický rad stiahli z výroby a nachádza sa len v Národnom múzeu,“ hovorí Marciš.
Po vzniku samostatných republík si rad „privlastnili“ Česi a udeľujú ho dodnes.
Zaujímavé je, že v rade ocenených sú vedľa seba japonský cisár Hirohito, Stalin, Castro, Ceausescu a anglická kráľovná Alžbeta II., Bill Clinton, Václav Havel či posledný vyznamenaný Lech Kaczyński.
