Konzultanta vyberal bratom Bártovcom rektor, ktorý si na nich nevie spomenúť.
BRATISLAVA. Ministerstvo vnútra verí bratislavskej Akadémii Policajného zboru, že českému politikovi Vítovi Bártovi dala titul JUDr. právom.
Český týždenník Reflex zistil, že bývalý minister dopravy Bárta sa v roku 2003 stal doktorom práv vďaka rigoróznej práci, ktorej veľkú časť odpísal z učebníc svojho oponenta, známeho kriminalistu Jiřího Strausa.
Chybu nevidia
Fakty
Plagiátorstvo
každú bakalársku, diplomovú či rigoróznu prácu musí od roku 2010 prekontrolovať antiplagiátorský systém štátu, určuje, na koľko percent sa zhoduje s textami v databáze, či ide o plagiát, rozhoduje samotná vysoká škola, doposiaľ sa preverilo 200-tisíc prác.
Ministerstvo podľa Natálie Hattalovej z tlačového odboru trvá na stanovisku, ktoré vychádza z podkladov akadémie.
Policajná akadémia vo štvrtok oznámila, že Bárta ani jeho oponent Straus v ničom nepochybili.
Vít Bárta je tieňovým šéfom rozpadávajúcej sa českej strany Veci verejné, jeho bezpečnostná firma odpočúvala politikov, pred mesiacom ho odsúdili za podplácanie vlastných poslancov.
Policajná akadémia podľa Reflexu v roku 2006 udelila titul JUDr. za opísanú prácu aj Vítovmu bratovi Matějovi.
Práce Bártovcov o kriminalistickej trasológii sú si podobné aj navzájom.
Strausa vybral rektor
Ministerstvo v piatok potvrdilo, že súrodenci mali rovnakého predsedu rigoróznej komisie.
Bol ním rektor akadémie Václav Krajník, ktorý podľa vyhlášky určoval oponenta ich prác. Vybral Strausa, s ktorým v minulosti písal spoločné skriptá.
„Ja nie som archív. Neviem po pätnástich rokoch, či bol u nás nejaký Bárta. Neotravujte ma s tým,“ povedal SME vo štvrtok rektor Krajník.
Bártovci popierajú, že by si tituly vybavili.
Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) v piatok záležitosť nekomentoval.
Školy hovoria, že plagiátorov nenašli
Softvér nájde najviac podobností s cudzími textami v prácach právnikov a ekonómov. Školy tvrdia, že práce nie sú odpísané.
BRATISLAVA. Pred dvomi rokmi štát spustil špeciálny softvér, ktorý má odhaliť odpísané záverečné práce.
Od apríla 2010 musí každý vysokoškolák pred štátnicami poslať svoju bakalársku či diplomovú prácu štátnemu Centru vedecko technických informácií.
Systém prácu porovnáva s ostatnými záverečnými prácami, skriptami, ale aj textami z internetu. V databáze sú napríklad články z Wikipédie či webov s referátmi.
„V porovnávacom korpuse antiplagiátorského systému máme zhruba 3,4 milióna dokumentov z internetu,“ povedal hovorca ministra školstva Michal Kaliňák.
V centre predvčerom zaregistrovali 200-tisícu záverečnú prácu, do konca akademického roku ich ešte pribudne do 30-tisíc.
Porovnávanie by sa zlepšilo, keby školy poskytli aj práce spred roku 2010. Požiadavke však doposiaľ nevyhoveli.
Centrum do 24 hodín vyhotoví pre školu protokol, kde vyznačí, na koľko percent sa práca zhoduje s textami v databáze. „Či je práca plagiát, posúdi príslušná skúšobná komisia na štátniciach,“ podotkol Kaliňák.
Oslovené vysoké školy tvrdili, že s odpisovaním textov problém nemajú.
„Univerzita Komenského v Bratislave neeviduje žiadny takýto prípad,“ povedala Andrea Kučerová, zodpovedná za vzťahy s verejnosťou. Ak by systém plagiátorstvo potvrdil, študenta by podľa nej vylúčili zo školy.
Aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave tvrdí, že sa nestretla s prípadom, že by študent vydával cudzí text za vlastný.
„Myslím, že to vypovedá o tom, ako zodpovedne pracujú naši školitelia,“ vraví prorektorka školy Dagmar Valentovičová.
Najmenej podobností systém objavuje v prácach študentov prírodných vied, najviac u študentov ekonómie, sociálnej práce a práva.
„Závisí od študenta, či dokáže skúšobnú komisiu presvedčiť, že prácu písal sám,“ dodáva šéf rektorskej konferencie Libor Vozár.

Beata
Balogová
