PETER TATÁR, OKS: „Rok 1968 je potvrdením, že socializmus sa nedá reformovať a že idea triedneho boja je sebadeštrukčná a ničí životy ľudí. Okupácia bola toho smutným dôkazom, ktorý sme si museli odskákať. Alexander Dubček bol príjemný spoločenský človek a naivne veril komunizmu. Jeho život dokazuje, že ani príjemný ľudský úsmev nevyváži pomýlenú ideológiu.“
MARIÁN MESIARIK, SOP: „Hlavne to, že treba striehnuť slobodu a demokraciu. August 1968 bol príkladom, ako môže slobodná krajina prísť o svoju svojbytnosť. Postupne si na to zvykne a po čase, div sa svete, už to takmer nikomu neprekážalo, ako sme dopadli. Treba na to myslieť neustále. Hlavne poslanci, by mali striehnuť demokraciu a nedovoliť uzurpovať moc jednej, dvom stranám, tak ako teraz, keď môže dôjsť k totalite pravicových strán. To si treba od Dubčeka zobrať.“
JÁN CUPER, HZDS: „Z odkazu by som si zobral asi to, s akým šarmom a eleganciou vedel bojovať za samostatnosť, slobodu a demokraciu. August 1968 znamená pre mňa jednu veľmi nepríjemnú životnú skúsenosť, ktorú som zažil v kasárňach päť kilometrov od nemeckých hraníc v Janoviciach nad Úhlavou. Zobudil som sa na rachot tankov, bol to hrozný pocit.“
ANNA MALÍKOVÁ, SNS: „21. august som prežívala ako malé dieťa. V tom období sa angažoval môj otec. Bol prepustený z armády a z komunistickej strany. Vedela som len, že otec mal problémy. Pamätám si, že nikdy som nevidela otca takého odvážneho. Možnože ešte o Dubčekovi nikto nepovedal, že to bol politik, ktorý mal rád tých ľudí, ktorí sú úplne dole. To si beriem za svoje.“ (sp)
