BRATISLAVA – Dubčekovo meno sa vo svoj prospech pokúsilo využiť viacero politických strán. Odvolávajú sa na jeho odkaz a snažia sa prezentovať ako jeho nástupcovia. Najaktívnejšie sa k symbolu Pražskej jari hlásia ľavicové strany SDSS, SDĽ, SOP, najnovšie aj SDA. Pridali sa však aj liberáli z LDÚ, či HZDS. Pavol Hrušovský z KDH charakterizoval Dubčeka ako „komunistu s ľudskou tvárou“.
Ivanovi Laluhovi zo Spoločnosti Alexandra Dubčeka, by snahy o prisvojovanie si jeho mena neprekážali, „ak by to neboli iba prázdne slová a formálne prihlasovanie sa k Dubčekovmu odkazu“. Dubčekovo meno má podľa Laluhu takú váhu, že si ho žiadna strana nedovolí spochybňovať.
„Odkaz Alexandra Dubčeka chápeme ako istý návod, poučenie pre tých, ktorí prídu po ňom, ako sa správať,“ povedal Laluha, ktorý za krédo Dubčekovej politiky považuje slušnosť.
„Keby bol tu, mnoho vecí sa mohlo vyvíjať inak, najmä pokiaľ ide o medziľudské vzťahy, medzi politickými stranami by bol zmieriteľom, lebo na to mal plné morálne právo,“ povedal o Dubčekovi pred časom prezident Rudolf Schuster.
Najmä po páde komunizmu sa objavili hlasy, ktoré nevykresľovali Dubčeka tak pozitívne a obviňovali ho zo zrady, ktorej sa dopustil podpísaním takzvaných Moskovských protokolov, ktoré otvárali cestu k neskoršej normalizácii. Dubček a celá vláda podpísali protokoly po štvordňovej izolácii a nátlaku, zatiaľ čo ulice slovenských a českých miest boli zaplavené ľuďmi, ktorí protestovali proti sovietskej okupácii.
Laluha sa Dubčeka zastáva. Tvrdí, že svoj podpis pridal ako posledný na nátlak ostatných členov československej vlády, ktorí tak spravili už pred ním. Kritici Dubčekovi vyčítali, že sa nezachoval podobne ako František Kriegl, jediný člen vlády, ktorý odmietol podpísať moskovský diktát.
Beata
Balogová
