sa s totalitnou minulosťou, poslanec DS Langoš je spokojný.
„Toto bol najdôležitejší zákon. Prístup k tajným archívom ŠtB ukáže, že slovenský národ sa nemá za čo hanbiť a že naši predkovia vzdorovali až do krajnosti,“ povedal.
Prezident Rudolf Schuster zákon vrátil parlamentu. Na jeho prijatie bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Langoš však veril, že poslanci zákon schvália. „Som v parlamente osem rokov, väčšinu poslancov poznám. Nevedel som si predstaviť, že by proti tejto deklarácii mohli byť aj poslanci opozície. Je to protikomunistický a pronárodný zákon. Otvára tajnú minulosť národa, ktorý bol trýznený cudzími ideológiami päťdesiat rokov,“ povedal.
Langoš tvrdí, že každý si môže vyžiadať z archívov spis dôstojníka alebo agenta ŠtB, alebo spis o akciách ŠtB, kde budú vymazané údaje o prenasledovaných osobách. Do roka by sa mali zverejniť zoznamy agentov ŠtB. Zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.
Ďalšie prezidentom vrátené antikomunistické zákony hovorili o bezpečnostných previerkach sudcov, o tom, že bývalí príslušníci ŠtB by nemohli pracovať v tajných službách. Trestným činom by bolo tiež ospravedlňovanie zločinov komunizmu. Nezískali však druhýkrát dôveru parlamentu.
Kresťanský demokrat Vladimír Palko povedal, že v budúcich štyroch rokoch otázka razantného vyrovnania sa s minulosťou zostáva otvorená a tieto zákony sa dostanú opäť do parlamentu.
Langošov zákon prešiel aj vďaka podpore opozičných poslancov. Peter Brňák z HZDS považuje „za malý zázrak“, že aspoň jeden z protikomunistických zákonov prešiel.
S prijatím zákona nesúhlasila SDĽ, jej poslanec Milan Ištván nie je presvedčený, či Ústav pamäti národa potrebujeme. „Ak to bude čisto historický ústav, tak to nebude veľmi na škodu. V každom prípade sú tu dôležitejšie veci,“ myslí si. (sp)
