BRATISLAVA. Pán Marián zo Zvolena musel stráviť poslednú noc svojho života vo zvolenskej nemocnici sám.
Jeho manželke Eve nedovolili, aby s ním strávila posledné hodiny. Nepomohlo ani to, že si bola ochotná zaplatiť nadštandardnú izbu.
„Zdalo sa mi to nehumánne, proti ľudským právam,“ hovorí so slzami v očiach pani Eva.
Nenechali ju s ním
Pána Mariána, ktorý mal 74 rokov, hospitalizovali vo zvolenskej nemocnici v stredu 2. mája, pretože sa mu v dôsledku pádu a zlomeného rebra dostala do pľúc voda. Museli ho hospitalizovať na geriatrickom oddelení.
Okrem úrazu trpel aj na Parkinsonovu chorobu, mal ťažkosti s orientáciou a pohybom.
„Chodil desaťkrát pomalšie ako ja,“ hovorí jeho manželka, 70-ročná dôchodkyňa Eva.
Aby mohol fungovať, stala sa jeho sprievodkyňou. Nezriedka mu pomáhala aj v noci, keď sa potreboval presunúť na toaletu.
Nápomocnou sa mu snažila byť aj v nemocnici. Chodila za ním a trávila s ním všetok voľný čas. Jeho stav sa však postupne zhoršoval.
V nedeľu pán Marián manželku už ani nespoznal. „Rozhodla som sa, že tam zostanem,“ hovorí. „Povedali mi, že ma tam nemôžu nechať.“
Zvolenčanka si bola ochotná zaplatiť aj nadštandardnú izbu. Personál nemocnice ju najskôr poslal do takzvanej starej geriatrie, kde mala taká izba byť.
„Keď som tam prišla, povedali mi, že tam vôbec taká izba nie je.“ Potom personál predsa len našiel nadštandardnú izbu, ale tá už bola obsadená.
Pani Eva stále hľadala spôsob, ako zostať so svojím manželom v nemocnici.
„Povedali mi, že v pondelok ráno to bude môcť povoliť primárka.“ Pán Marián však nasledujúce ráno v nemocnici zomrel.
„V pondelok ráno, keď som išla do nemocnice, som si zaumienila, že sa už nedám nijako vyhodiť. Keď ma tam nenechajú, tak tam tajne v noci prídem. Budem tam, sedieť pri ňom.“ Bolo už však neskoro.
Nemocnica: Prešetríme to
K prípadu sa zvolenská nemocnica nechce vyjadrovať.
„Keďže celú vec stále prešetrujeme, konečné stanovisko zaujmeme až vo chvíli, keď vypočujeme všetkých zúčastnených,“ hovorí Marta Csergeová, hovorkyňa holdingu Agel, do ktorého patrí aj zvolenská nemocnica.
Každú sťažnosť podľa nej nemocnica dôkladne prešetruje. „Pokiaľ sa sťažnosť preukáže ako oprávnená, vyvodíme z toho dôsledky.“
Pobyt predpisy neupravujú, zaváži osobný prístup
O tom, či môže príbuzný ostať s pacientom, rozhoduje primár.
BRATISLAVA. Pobyt príbuzného pri pacientovi povoľuje nemocnica. Nijaký zákon jej neprikazuje, či a za akých podmienok má príbuzný právo zostať pri hospitalizovanom.
„Podľa súčasnej legislatívy nie je zadefinované podľa ochorení, kedy má alebo nemá pacient nárok na sprievodcu v zdravotníckom zariadení,“ povedala Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.
„O prítomnosti blízkej osoby pacienta v rámci hospitalizácie rozhoduje primár oddelenia,“ dopĺňa hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dana Gašparíková.
Jeho rozhodnutie podľa nej závisí najmä od kapacitných možností zdravotníckeho zariadenia.
O pobyte príbuzného pri pacientovi nemocnice rozhodujú rôzne.
Napríklad v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici môže byť príbuzný s pacientom iba na oddeleniach, ktoré majú nadštandardnú izbu, vraví hovorkyňa Ružena Maťašeje.
V prešovskej fakultnej nemocnici môže byť podľa jej hovorkyne Renáty Cenkovej príbuzný priamo s pacientom v izbe. Ak je voľné miesto.
Pobyt príbuzného pri pacientovi v nemocnici je spoplatnený.
Ján Krempaský, Michal Piško
Psychologička: Pacient potrebuje blízkeho
Prítomnosť blízkeho je pre pacienta rovnako významná ako liečba ochorenia, tvrdí psychologička JANA SIRANKOVÁ.
Je pre hospitalizovaného pacienta dôležité, aby bola pri ňom blízka osoba?
„Jednoznačne. V prípade závažne chorého pacienta, dospelého či dieťaťa, je prítomnosť blízkej osoby z hľadiska prežívania, emočnej podpory veľmi dôležitá a nenahraditeľná.“
Prečo?
„Pretože emočnú podporu, ktorú pacient potrebuje, dostáva najmä od svojich najbližších.“
Pomáha prítomnosť blízkej osoby pacientovi len psychicky alebo mu to môže pomôcť aj po zdravotnej stránke?
„Liečba pacienta má byť komplexná, zameraná nielen na konkrétne somatické ochorenie, ale aj na aktuálny psychický stav pacienta, ktorý pri ochorení prežíva intenzívne negatívne emócie, strach, úzkosť, smútok a bezmocnosť. Práve prítomnosť najbližších dokáže výrazne redukovať negatívne emócie, a tým ovplyvňovať aj celkový priebeh liečby.“
Sú nemocnice na Slovensku otvorené tomu, aby bol s chorým pacientom v ústavnom zariadení aj jeho príbuzný?
„Sú tu zdravotnícke zariadenia, ktoré praktizujú komplexný prístup s rešpektovaním psychických potrieb pacienta. Z jeho hľadiska ideálnym riešením je voľný, časovo neobmedzený kontakt s najbližšími. Byť prítomný bez časového obmedzenia pri závažne chorom, umierajúcom je veľmi dôležité.“
Ako treba tráviť čas pri chorom alebo zomierajúcom pacientovi? Čo mu pomáha?
„Prítomnosť a pomoc blízkych závisí od aktuálneho stavu pacienta, od stavu jeho vedomia a bolesti. Niekedy slovo, pohladenie alebo len prítomnosť blízkeho je z hľadiska liečby rovnako významné ako terapia zameraná na konkrétne ochorenie.“
Pomáha teda chorému človekovi len vedomie, že niekto je pri ňom?
„Áno. Jednoznačne.“

Beata
Balogová
