BRATISLAVA. Na Slovensku vlani stúpol počet zaevidovaných trestných činov s rasovým motívom o takmer 128 percent oproti predchádzajúcemu roku.
Aj tento údaj uvádza vláda v schválenej deviatej a desiatej správe, ktoré periodicky predložíme Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie.
V roku 2011 na Slovensku zaevidovali 243 trestných činov extrémizmu, policajti objasnili 44 percent prípadov, ktoré pribudli.
Vlani dominovali trestné činy podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd - Na Slovensku v roku 2011 zaevidovali 227 prípadov takýchto skutkov.
Monitorovali Kotlebove akcie
V šestine prípadov išlo o podnecovanie k národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti. Jeden prípad tohto trestného činu bol spojený s vyhrážaním.
K násiliu proti skupine obyvateľov došlo v piatich kauzách. Všetky trestné činy extrémizmu a rasovo motivované trestné činy boli podľa správ riadne zadokumentované a vyšetrené.
Policajtov metodickými inštruktážami preškoľujú v oblasti nových trendov páchania tejto trestnej činnosti, ako aj ich vyšetrovania.
Na prezídiu PZ majú odbor extrémizmu a diváckeho násilia úradu kriminálnej polície a na každom krajskom riaditeľstve je zriadené takéto oddelenie.
„Policajný zbor zintenzívnil svoju činnosť pri predchádzaní násilia voči Rómom, Židom a migrantom pochádzajúcim z krajín mimo Európskej únie, čo sa prejavilo aj v dôslednom monitorovaní verejných zhromaždení, ktoré boli zvolávané osobami z prostredia krajnej pravice,“ uvádza sa v správe.
Dokument ďalej konštatuje, že vo väčšine prípadov boli zvolávané za účelom riešenia „rómskeho problému“ v súvislosti s dlhodobou predvolebnou kampaňou pravicovo orientovanou politickou stranou Ľudová strana Naše Slovensko, ktorej lídrom je Marián Kotleba, v úzkej spolupráci s občianskym hnutím Slovenská Pospolitosť, ktorej lídrom je Marcel Urban.
Taktiež išlo o reakciu na medializované konflikty medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou minoritou (Madunice, Zlaté Moravce a podobne).
Extrémizmus má päť podôb
Na Slovensku je v súčasnom období identifikovaných päť základných orientácií extrémizmu: pravicový, ľavicový, náboženský, ekologický a divácke násilie na štadiónoch a športových podujatiach.
Pravicovo extrémistické skupiny sú v súčasnosti organizované na diametrálne odlišnej úrovni v porovnaní so stavom z obdobia 90-tych rokov, keď išlo viac o náhodné zoskupenia bez trvalejšieho zamerania a štruktúry.
V posledných rokoch nastala kvalitatívna zmena v ich aktivitách smerom k radikalizácii, k snahám o rozširovanie svojej členskej základne a viac sofistikovaným aktivitám - ako členovia registrovaných aj neregistrovaných občianskych združení, spolkov a hnutí (napríklad Slovenská pospolitosť, Nové slobodné Slovensko, Slovenské hnutie obrody, Spoločnosť Dr. Jozefa Tisu, a podobne).
Extrémistické zoskupenia podľa vládneho dokumentu využívajú isté medzery v doterajšom platnom znení zákona o zhromažďovacom práve.
V ostatných rokoch je v slovenskej spoločnosti evidentný nárast diváckeho násilia a prejavov extrémizmu na športových podujatiach.
„Problematika diváckeho násilia sa priamo prelína s problematikou pravicového extrémizmu a rasovej nenávisti, keďže členovia najrizikovejších futbalových fanúšikovských skupín sa pravidelne zúčastňujú demonštrácií a pochodov organizovaných extrémistickými združeniami,“ uvádza správa.
Všeobecne ide o osoby zaraďujúce sa medzi rasistov, fašistov a futbalových chuligánov, ktorí sa prezentujú na futbalových a hokejových štadiónoch extrémistickými ideológiami a páchaním trestnej činnosti všeobecného charakteru.
Na štadiónoch pomáhajú kamery
Správa poukazuje na ustanovenie zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí, platné od novembra 2009.
To ukladá organizátorovi futbalových a hokejových podujatí dvoch najvyšších celoštátnych súťaží s kapacitou štadióna nad 2 000 účastníkov alebo pri organizovaní podujatí, ktoré sú označené za rizikové, zriadiť pri vchodoch a východoch z priestorov pre účastníkov podujatia a v priestoroch určených pre účastníkov podujatia funkčný kamerový zabezpečovací systém, ktorý umožní identifikáciu tváre fyzickej osoby.
„Problematika diváckeho násilia by mala byť vzhľadom na aktuálnu situáciu zapracovaná i do súčasne platného Trestného zákona ako jedna zo skutkových podstát,“ navrhujú autori správy.
Celkovo však konštatujú, že v Slovenskej republike sa danej problematike venuje značná pozornosť na úrovni príslušných štátnych orgánov a sú prijímané všetky potrebné opatrenia na odstránenie rasovej diskriminácie vo všetkých jej formách.
