BRATISLAVA. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku spraví zo Slovenska priekopníka v boji proti špinavým peniazom. Pred dvomi rokmi takto obhajoval svoj zákon vtedajší premiér Robert Fico.
Dnes s jeho uplatňovaním v praxi nie je spokojný. Aj preto si jeho druhá vláda dala do programového vyhlásenia záväzok vytvoriť „podmienky na aplikáciu zákona“.
Konkrétne kroky Fico neprezradil, diskutovať o nich chce s ministerstvom vnútra aj Generálnou prokuratúrou.
Termín nepovedia
Kedy niekomu prepadne majetok, Fico nepovedal. Odhadu sa bráni aj minister vnútra Robert Kaliňák. „Neviem, či toto je súťaž krásy, kedy konečne tento rekord dosiahneme.“
Problémom podľa neho ostáva snaha postihovať minulosť, čo však naráža na protiústavnú retroaktivitu.
„Mali by sme to rozdeliť na historické kauzy a kauzy, ktoré by platili do budúcnosti, aby sme boli efektívni aspoň proti tomu, čo sa deje dnes,“ myslí si Kaliňák.
Rektroaktivitu vytkol zákonu aj Ústavný súd, Fico preto v marci 2010 presadil nové znenie. Postihovať má všetkých, ktorých majetok prekračuje ich preukázateľné príjmy o viac ako 1500-násobok minimálnej mzdy.
V takom prípade môže finančná polícia dať podnet na prokuratúru, ktorá ho posunie na súd. Ten môže rozhodnúť o prepadnutí majetku.
Riešia jeden podnet
Zákon je účinný od januára 2011. Odvtedy dostala polícia 85 podnetov, až po prokuratúru sa dostal jediný – vo februári ho dostala žilinská prokuratúra, ktorá ho obratom poslala na doplnenie policajtom.
Nejde o majetok Jána Slotu z SNS, hoci aj on čelil preverovaniu, podobne ako Ivan Mikloš z SDKÚ.
Koľkých politikov sa zákon dotkol, nie je známe. Už začiatkom roka 2011 Fico prosil ľudí, aby cez zákon neriešili susedské spory.
Beata
Balogová
