Podľa Miroslava Lajčáka museli za Dzurindu odísť z ministerstva proti svojej vôli desiatky ľudí, ktorých nahradili politickí nominanti.
BRATISLAVA. Ministerstvo zahraničných vecí je v horšom stave, v akom ho pred dvadsiatimi mesiacmi súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák odovzdal bývalému vedeniu na čele s Mikulášom Dzurindom (SDKÚ).
„Kým všetky doterajšie vlády rešpektovali výnimočnosť tohto rezortu a tento rezort je výnimočný, žiaľ, za ostatných 20 mesiacov sa mu nevyhol ten tradičný slovenský folklór, na ktorý sme zvyknutí. Ale ministerstvo na to zvyknuté nebolo, to je dosadzovanie do rezortu svojich politických priaznivcov a priateľov a podpisovanie zmlúv, ktoré vyvolávajú celý rad otáznikov,“ skonštatoval na tlačovej besede Lajčák.
Situáciu ilustroval na personálnych zmenách, ktoré sa na ministerstve udiali počas úradovania Mikuláša Dzurindu v minulom volebnom období.
Staronový minister: Nad rámec prišlo 87 ľudíLajčák pripomenul, že proti svojej vôli bolo nútených odísť 70 kmeňových zamestnancov a na ich miesto bolo prijatých 87 nových ľudí.
Tvrdí, že mnohí z nich boli veľmi úzko napojení na politickú stranu, ktorá viedla rezort zahraničných vecí v minulom volebnom období.
Argumentoval, že nie je pravda, čo Dzurinda tvrdil, že to číslo je tak vysoké preto, že ministerstvo prijalo zamestnancov z ministerstva hospodárstva v súlade s prechodom kompetencií obchodnej diplomacie na rezort zahraničia.
„Nie je to tak, z úradu vlády a z ministerstva prešlo 61 zamestnancov, ale tých 87 je navyše a nad rámec,“ pripomenul Lajčák.
Dodal, že tých 17 ľudí navyše oproti tým, ktorí odišli, taktiež podkopáva tézu o potrebe šetriť, ktorú bývalé vedenie takto zdôvodňovalo.
Kritizuje zrušenie postu ďalšieho tajomníkaOkrem toho, Lajčák kritizoval rozhodnutie minulého vedenia zrušiť post jedného z dvoch štátnych tajomníkov.
„Fungoval tu od roku 1994 a bol viac ako potrebný,“ myslí si Lajčák.
Ako povedal, zrušením jedného štátneho tajomníka chcelo bývalé vedenie demonštrovať, koľko finančných prostriedkov ušetria. "No ale kde je šetrenie pri prijatí 17 ľudí navyše?" pýta sa.
Zrušenie postu štátneho tajomníka malo podľa Lajčáka silný negatívny efekt na reprezentáciu Slovenska v zahraničí.
„Slovensko nebolo prítomné na celom rade dôležitých politických rokovaní, tu neplatí to, že nie je dôležité kto hovorí, ale čo hovorí ... na politických fórach vystupujú politickí predstavitelia – ministri, štátni tajomníci,“ a ak sme zastúpení diplomatmi alebo generálnymi tajomníkmi, je to ako keby sme na fórach zastúpení ani neboli, vysvetlil Lajčák. Podľa neho to bol hazard s dobrým menom štátu.
Rušia viacero projektov rozvojovej pomociBývalé vedenie rezortu tiež podľa Lačáka vynaložilo celý rozpočet na oficiálnu rozvojovú pomoc v hodnote 6,5 milióna eur na 38 rozvojových projektov.
Ako povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, „my sme 38 projektov prehodnotili, potvrdili sme 23 vo výške 3,4 milióna eur a rušíme 15 projektov v hodnote 3,11 milióna eur“.
Ako dôvody na zrušenie projektov uviedol ich neefektívnosť, nadhodnotený rozpočet, nedostatočné skúsenosti žiadateľov dotácií a ich partnerov, irelevanciu či duplicitu projektov, a neudržateľnosť po ukončení projektov, čo by mala byť základná podmienka projektu.
Na prerozdelenie finančných prostriedkov zo zrušených projektov sa vypíšu nové výzvy.
Mikuláš Dzurinda upozornil Lajčáka, že šírenie lží sa nazýva ohováranie a že šírenie lží sa nezhoduje s dobrými mravmi.
Dzurinda bráni spornú moskovskú zmluvuLajčák obvinil bývalé vedenie rezortu aj za podpis zmluvy o poskytovaní poradenských služieb týkajúcich sa využívania nehnuteľností, ktoré má Slovensko v Moskve.
Čo bije podľa Lajčáka do očí, je, že zmluva bola podpísaná 2. apríla v predposledný deň fungovania bývalého vedenia a neexistoval žiaden dôvod na jej podpis.
Dzurinda však upozornil, že má dokument z marca 2010, ktorý podpísal Lajčák.
V ňom uložil zabezpečiť expertné posudky vybraných nehnuteľností a ako s nimi má rezort nakladať. Moskva sa nachádzala v tomto dokumente na prvom mieste.
„Vedúci úradu Martin Maruška len splnil úlohu stanovenú Lajčákom. Ja som sa s tým stotožnil, lebo majetok je obrovský a rozumiem, prečo bol v tejto skupine,“ povedal Dzurinda s tým, že Lajčák sa správa buď neprofesionálne, alebo vedome klame.
Nechce sa mu veriť, že by si nepamätal čo podpísal v roku 2010.
Ježovica: Lajčák len vylieva vedrá špinyDzurinda upozornil, že Lajčák ho vo štvrtok pozval na osobné stretnutie.
„Výsledok našej debaty bol, že proti zmluve o Moskve nič nemá, že je dobrá, že má problémy len s oficiálnou rozvojovou pomocou,“ dodal.
Bývalý štátny tajomník rezortu Milan Ježovica povedal, že za mesiac a pol sa nedozvedeli, čo chce robiť Lajčákove ministerstvo lepšie, ako to robili oni, pričom Lajčák dokázal len schopnosť vylievať vedrá špiny.
Odmietol Lajčákovu kritiku, že Dzurinda a on nechodili na zahraničné cesty kde mali.
Šéf úradu ministerstva za pôsobenia Dzurindu Martin Maruška povedal, že v roku 2010 preberali rezort so sedemmiliónovou sekerou, v apríli Lajčákovi ministerstvo odovzdali bez nepokrytých výdavkov, a to napriek tomu, že Lajčákov rozpočet v roku 2010 bol o dva milióny vyšší.
Ekonomických diplomatov chcú preskupiťPodľa Miroslava Lajčáka je dôležité, aby ekonomickí diplomati boli tam, kde ich potrebujú slovenskí podnikatelia.
BRATISLAVA. Ministerstvo zahraničných vecí plánuje preskupiť sieť obchodných oddelení, ale až po porade s podnikateľskou sférou.
Podľa Miroslava Lajčáka je dôležité, aby ekonomickí diplomati boli tam, kde ich potrebujú slovenskí podnikatelia.
"Nebudem prijímať rozhodnutia z nejakého revanšu. Pripravujeme celý rad rokovaní s podnikateľskými partnermi, aby si zadefinovali, kde ich chcú," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii.
Vytvorenie 15 nových obchodných zastúpení v zahraničí za predchádzajúceho vedenia označil za "do neba" volajúci príklad toho, ako sa nakladalo s finančnými prostriedkami štátu.
Ako dodal, do dnešného dňa to Slovensko stálo okolo 88-tisíc eur.
Problémom tých, ktorí sa nachádzajú v Hongkongu, Bombaji, Sao Paule, San Franciscu a v Tunise je ten, že SR tam nemá svoj zastupiteľský úrad (ZÚ).
"Nemáme súhlas prijímacích krajín na to, aby sme mali ekonomických diplomatov mimo sídla zastupiteľského úradu. Výsledkom je, že tam dnes tí ľudia sedia v hlavných mestách, kde už obchodných diplomatov máme a teda nemôžu plniť to, kvôli čomu tam boli vyslaní, ale my ich platíme," dodal.
Bývalé vedenie zrušilo obchodných diplomatov v 15 štátoch Európskej únie, a to v Aténach, Berlíne, Bruseli, Budapešti, Bukurešti, Dubline, Haagu, Ľubľane, Londýne, Padove, Prahe, Paríži, Sofii, Varšave a vo Viedni.
Podľa novej štruktúry sú zriadené nové obchodné zastúpenia už okrem spomenutých aj na ZÚ SR v Bagdade, Buenos Aires, Kuvajte, Taipei, Nairobi, Taškente, Pekingu, Užhorode.
Lajčák upozornil na negatívne ohlasy zo slovenských veľvyslanectiev v krajinách Únie, kde už pociťujú absenciu ekonomického diplomata.
V tejto súvislosti poukázal na to, že SR v minulom roku realizovala 86,1 percenta svojho zahraničného obchodu v krajinách európskej dvadsaťsedmičky.
"Ak ma niekto presvedčí, že drobný slovenský podnikateľ potrebuje mať ekonomického diplomata v Bombaji alebo v San Franciscu, tak to budem akceptovať. Ale zatiaľ ma o tom nikto nepresvedčil," konštatoval s tým, že práve malé a stredné podniky, ktoré tvoria väčšinu exportérov, ho potrebujú na zorganizovanie stretnutia s potenciálnymi obchodnými partnermi.
tasr
