BRATISLAVA. Spoločné spevácke súťaže, reality show, seriály od rovnakých autorov. Slováci a Česi spolu čoraz viac súťažia bez toho, že by sa urážali alebo na seba útočili.
Hoci sa dnes od nich čaká najmä útočenie, aj dôležité hokejové zápasy medzi Slovenskom a Českom vyvolávajú čoraz menej negatívnych a nacionalistických emócií.
„Takéto emócie sa naozaj vytrácajú. Emócie sa prejavujú iným, nie takto agresívnym spôsobom,“ myslí si sociológ Ľubomír Falťan. Vzájomné zápasy sa podľa neho čoraz viac dostávajú do športovej roviny a už nemajú „ďalší rozmer“ – nacionalistický či politický.
„Vnímam tam len minimum averzných pocitov a emócií. Je to priateľské, ako keby sme si držali navzájom palce,“ hovorí sociológ Fedor Gál, ktorý žije už roky v Prahe. Sám nepatrí medzi „extra fanúšikov“ a v sobotu bude držať palce lepšiemu tímu. „Nemám pocit, že by som mal drukovať Slovákom proti Čechom alebo Čechom proti Slovákom,“ vraví.
Nikomu nebude držať palce ani slovenský režisér Fero Fenič. „Obe krajiny sú mi blízke. Zápas vníma česko–slovensky. Takže nech vyhrá ktokoľvek, budem spokojný.“ Hokej však zrejme pozerať nebude, pretože je v Španielsku a nevie, či ho tam bude niekto vysielať.
Reprezentačný tréner slovenských volejbalistiek Miroslav Čada je Čech a na Slovensku žije 11 rokov. „Budem drukovať Čechom. Mám k hokeju blízko a mám tam dosť veľa priateľov. Aj tieto väzby rozhodujú,“ hovorí. Ani on však zápas asi neuvidí – volejbalistky hrajú práve v tom čase zápas z Francúzkami.
Minimálne od zápasu Československo – Sovietsky zväz v roku 1969 vieme, že hokejové zápasy môžu byť aj spôsobom, ako sa vyrovnať so skutočnou i domnelou historickou nespravodlivosťou, píše Tomáš Gális.
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Beata
Balogová
