O Roma bolde pengero lavustik

Ak by ste mali nový rómsko-slovenský slovník, z titulku by ste zistili, že ho Rómovia práve pokrstili.

Svetovú jazykovú literatúru obohatil unikátny Slovensko-rómsky a rómsko-slovenský slovník.

Nielen svojím rozsahom a obsahom, ale aj vznikom.

Krstili ho marikľami. Veľmi skromným, v mnohých rómskych rodinách jediným, ale zato mimoriadne obľúbeným jedlom.

Jednoduchý recept

V školskej jedálni Súkromného gymnázia na Galaktickej ulici v Košiciach rozvoniavali v pondelok posúchy. Deti, ktorým kuchárky dali marikľe ochutnať, sa oblizovali.

„Čím už pokrstiť slovník, ktorý by mal prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi majoritou a rómskou menšinou, keď nie tradičným rómskym jedlom?“ usmieva sa riaditeľka školy, spoluautorka výnimočného diela Anna Koptová. „Asi budeme musieť zmeniť jedálny lístok.“

info
Rómsky jazyk (romaňi čhib)
  • Podľa pôvodu patrí do skupiny stredných indoárijských jazykov.
  • Prvú lingvisticky zdôvodnenú hypotézu o pravlasti Rómov v Indii priniesol v roku 1760 kalvínsky kňaz István Válai z obce Jabloňovce (Almási) pri Komárne. Počas štúdií v Leidene sa zoznámil s tromi indickými študentmi, ktorých jazyk mu silne pripomínal reč komárňanských Rómov. Zapísal si viac ako tisíc slov aj s ich významom. Po návrate domov zistil, že im Rómovia rozumejú a bez väčšej námahy ich dokážu preložiť. Poznatky publikoval v roku 1763 vo Wiener Anzeigen.
  • Rómčina má viac dialektov. Počet v rómčine hovoriacich Európanov sa odhaduje na 6,6 milióna. Presné štatistické údaje neexistujú – veľká časť Rómov sa hlási k inej národnosti.

Gramatika

  • Rómčina má osem pádov, dva rody (mužský a ženský). Požíva štyri časy (prítomný, budúci, minulý nedokonavý, minulý dokonavý).
  • V rómčine sa nepoužíva „y“, „i“ nemá zmäkčujúcu funkciu. V mäkkej výslovnosti predchádzajúcu spoluhlásku zmäkčuje mäkčeň (ďives – deň, taťipen – teplo, ňilaj – leto, ľil – list).
  • V slovách, v ktorých sa vyskytujú tvrdé spoluhlásky d, t, n, l, píšeme mäkké „i“, ale zachovávame tvrdú výslovnosť (dilos – obed, dilino – hlupák, tiro – tvoje).

Rómske príslovia

  • Romaňa dumaha dodžaha pal calo svetos - S rómčinou prejdeš celý svet.
  • Dilino phenel, so džanel, goďaver džanel, so phenel - Hlupák hovorí, čo vie, múdry vie, čo hovorí.
  • Feder goďavereha bara te phagerel, sar dilineha bokheľa te chal - Radšej s múdrym roztĺkať kamene, ako s hlupákom jesť buchty.
  • Nane čhave, nane bacht - Nie sú deti, nie je radosť.

Na cesto stačí polohrubá múka, soľ, voda a štipka jedlej sódy. Z vláčneho cesta vyvaľkáme plát, z ktorého pomocou pokrývky na hrniec vykrajujeme placky, z oboch strán ich pečieme na platni. Marikľe sa podávajú k mäsu ako príloha, výborne chutia k bielej káve, len tak omastené maslom a posypané cukrom či posolené.

Kuchárky si s jednoduchým receptom nevedeli poradiť. Musela im pomôcť upratovačka Helena Žigová. Zamiesila cesto, stála pri rozpálenom sporáku. A tešila sa, keď sa ženám v zásterách vydarili prvé kúsky.

Ani recept na vydanie reprezentatívnej jazykovej publikácie nebol podľa večne skromnej autorky zložitý: „Akurát si vyžadovala neporovnateľne viac trpezlivosti a času. Kontinuálne som na ňom pracovala od roku 1995, keď sa mi podarilo vydať Rómčinu do vrecka. A posledná dva roky sme na tom intenzívne makali s mojou dcérou Martinou, ale aj s množstvom ďalších odborníkov. So svojimi jazykovými skúsenosťami z domáceho prostredia prispeli aj žiaci nášho gymnázia, bez ktorých by bol slovník chudobnejší.

Slová nestačia

Kniha obsahuje na viac ako 800 stranách v rómskej slovníkovej literatúre doteraz nevídaný počet 17-tisíc hesiel. Len na porovnanie: Prvý Európsky slovník rómskeho jazyka vydaný v roku 2009 v Budapešti ich zachytil 10-tisíc, najnovšie vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka spracúva približne 60-tisíc heslových slov tvoriacich jadro slovnej zásoby.

„Nový slovník predstavuje nielen slovnú zásobu štandardizovaného rómskeho jazyka používaného na Slovensku a v Čechách, ale aj značnú časť slovnej zásoby najrozšírenejších rómskych dialektov používaných v celej Európe,“ ocenil skvelú prácu francúzsky jazykovedec a recenzent knihy Marcel Courthiade.

Autori začlenili do lexiky okrem používanej slovnej zásoby aj „zabudnuté“ slová, ktoré sa vplyvom prostredia z nej vytratili, či „moderné“ pojmy, ktoré odrážajú súčasnosť.

Ľuďom, ktorí chcú ovládať cudzí jazyk a prostredníctvom neho komunikovať, však len slová nestačia. Preto lexikálnu časť autori doplnili gramatikou, pravidlami pravopisu, morfológiou, ale aj frazeológiou či základnými konverzačnými témami. Navyše súčasťou obsahu sú aj jazykové pravidlá medzinárodnej rómčiny.

„Toto je báza, ktorá pomáha ľudstvu prekonávať komunikačné bariéry a krok za krokom ho vedie ku kultúrnej empatii a všestrannému rozvoju,“ myslí si Courthiade.

Podnet z Prahy

Anna Koptová je pôvodným povolaním novinárka. V roku 1977 bola prvou rómskou absolventkou žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po revolúcii sa dostala ako prvá Rómka do parlamentu.

V roku 1995 vydala Rómčinu do vrecka, o jedenásť rokov neskôr vyšli Pravidlá rómskeho pravopisu, na ktorom sa autorsky podieľala, v roku 2008 stála pri štandardizácii rómčiny na Slovensku.

„Nebyť pani Mileny Hübschmannovej, priekopníčky a zakladateľky romistiky v Československu, asi by som sa rómskemu jazyku nikdy tak podrobne nevenovala. Takže náš slovník patrí aj jej.“

Hübschmannová vyštudovala hindčinu, urdčinu a bengálčinu na Univerzite Karlovej v Prahe.

Keď ako študentka brigádovala na Morave, dostala so do kontaktu s Rómami. A s prekvapením si uvedomila, že množstvu slov, ktoré používali, rozumie, že sú mimoriadne podobné hindským.

Chcela študovať v Indii, ale komunistický režim jej to neumožnil. „A tak som svoju Indiu objavila tu, v Československu,“ povedala svetoznáma romistka v rozhovore pre britský denník The Guardian tesne pred svojou smrťou v roku 2005.

Zanietená lingvistka s hlbokými poznatkami rómčiny, rómskej kultúry a života Rómov, ktorú mylne považovali za Rómku, zahynula pri autonehode v Juhoafrickej republike vo veku 72 rokov.

Osudné stretnutie

Milena Hübschmannová sa s Annou Koptovou, rodenou Klempárovou, stretla v roku 1977 v Kežmarku.

Čerstvá absolventka žurnalistiky bola zhodou okolností na prázdninách doma v čase, keď mesto navštívila aj známa lingvistka.

„Povedala, idem na dvojtýždňovú túru po osadách, poď so mnou, aspoň uvidíš, ako tí ľudia žijú, aké majú zvyky, ako rozprávajú. Tie dva týždne boli pre mňa v mnohých smeroch ohromujúcou skúsenosťou,“ vysvetľuje Koptová.

Hoci Klempárovci doma hovorili po rómsky, deti vyrastali v zmiešanom jazykovom prostredí. Bývali sme pri hrade, rástli sme spolu s bielymi deťmi, spolu sa hrávali, stvárali nezbedy, chodili do školy.

„Až neskôr som si uvedomila, ako rozprávame. Napríklad: Zober si roj a poď chal. V preklade to znamená – zober si lyžicu a poď jesť. Hovorili sme teda po slovensko-rómsky a navyše keďže súrodenci sa vydávali a ženili do bielych rodín, slovenčina u nás prevládala, prevalcovala celú rodinu. Ale zas nie tak, aby sme zabudli na svoju materinskú reč.“

baby.jpg

Kontinuita

Spolu chodili po osadách. Hübschmannová nahrávala na magnetofón obrovské množstvo zvukového materiálu, živý jazyk, rozprávky, frázy, porekadlá, hádanky, ľudovú slovesnosť, s obrovským nasadením skúmala jazyk.

Počas tých dvoch týždňov stretli množstvo zaujímavých ľudí. Aj Elenu Lackovú z Prešova, prvú rómsku spisovateľku, ktorá napísala prekrásne rómske rozprávky.

„Bola to pre mňa nesmierne silná inšpirácia. Pani Hübschmannová ma stále vyzývala a prízvukovala: Kto iný sa má zaoberať rómskym jazykom, ak nie ty, Rómka, ktorá sa slovom živí? Je to tvoje poslanie, povinnosť, záväzok k Rómom.“

V šľapajach Anny Koptovej kráča jej dcéra Martina. Absolventka rómčiny a hindčiny na Univerzite Karlovej v Prahe je spoluautorkou slovníka.

„Vybrala som si ju preto, lebo bola najbližšie po ruke, kedykoľvek som ju mohla do práce zapriahnuť,“ smeje sa mama.

Dôvod však nebol až taký prozaický.

Martina pred vysokou školou nevedela po rómsky. Rómčinu študovala ako vedeckú disciplínu, na jazyk sa pozerala ako na štruktúru, na systém. Často kládla otázky, na ktoré mama nevedela odpovedať.

„Videla som, že rozmýšľa lingvisticky ako vedkyňa. Hľadala v jazyku normu, opakovateľnosť, pravidlá. Keby sme sa na rómčinu pozerali rovnako, nemali by sme o čom diskutovať, škriepiť sa a efekt by nebol taký, aký sme si želali. Dávala mi otázky, ktoré ma upozorňovali, že v tom jazyku veľa vecí nie je ujasnených. Z pohľadu kompetentnosti bola Martina najbližším človekom, na ktorého som sa mohla obrátiť.“

ico

Rómčina je starší jazyk ako slovenčina

Martina Koptová (27) práve ukončila štúdium rómčiny a hindčiny na Filozofickej fakulte univerzity Karlovej v Prahe. Je vzdelaná, inteligentná a nesmierne odhodlaná pomáhať rozvoju rómskeho jazyka a kultúry, vzájomnému spoznávaniu a z neho prameniacej vzájomnej tolerancie väčšiny a rómskej menšiny.

Čo vás presvedčilo, aby ste prijali ponuku spolupracovať na príprave slovníka?

„Moja mama. Ponuku som prijala ešte ako študentka. Pre mňa to bola obrovská príležitosť využiť svoje vedomosti a schopnosti, niečo robiť aj prakticky pre rozvoj systému rómskeho jazyka. Bola to ideálna možnosť, ako sa realizovať.“

Mama ocenila váš prínos lingvistu pre definitívnu podobu slovníka. Údajne ste sa aj poškriepili?

„Mám pocit, že prínosom bola spolupráca rôznych ľudí. Teda nielen mamy a mňa, ale aj študentov gymnázia a ďalších odborníkov. Viac pohľadov môže veci len prospieť. Pochopiteľne, že na niečo som mala iný názor a spolu sme si to vykonzultovali. Ja som mala možno výhodu, že všetko bolo pre mňa ešte stále čerstvé, že rómčina nebola mojím materinským jazykom, ale som sa ju musela naučiť. Myslím si, že skúsenosť človeka, ktorý sa jazyk učí a pritom sa mu venuje aj ako vedeckej disciplíne, je iná ako toho, kto v jazykovom prostredí vyrastá. Pozerala som sa na tú prácu ako lingvistka a, navyše nielen ako odborníčka, ale aj ako študentka.“

Aký je prínos nového slovníka pre Rómov a majoritu?

„Myslím si, že pre menšinu a rovnako pre väčšinu je potvrdením, že rómčina je rovnocenný jazyk s inými. Pretože aj v súčasnosti je veľa ľudí, ktorí rómčinu znevažujú, neveria, že je to normálny, živý a životaschopný prostriedok dorozumievania so všetkým, čo k tomu patrí, hovoria, že je to zlátanina jazykov, čo vôbec nie je pravda. Veď je vedecky dokázané, že je to oveľa starší jazyk ako napríklad hindčina a mnoho európskych jazykov vrátane slovenčiny.“

Čo vás prekvapilo pri štúdiu slovnej zásoby Rómov?

„Rómovia často používajú namiesto pojmov opisy, ktoré sú nesmierne poetické. Páči sa mi napríklad obrazné pomenovanie cencúľa – ľegoskeri aps, čo v doslovnom preklade znamená ľadová slza. Má to logiku – v Indii, odkiaľ pochádzajú naši predkovia, s cencúľmi zrejme neprišli do styku, a tak to slovo ani nepotrebovali. Aj vďaka tejto netradičnej práci som zistila, že rómčina je krásny jazyk.“

slovnik.jpg

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 533
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 641
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 102
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 239
  5. Vizuálny smog je problém 2 983
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 774
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 691
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 362
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 653
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 390

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tých, ktorí odišli, svet prijal s otvorenou náručou

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

KOŠICE KORZÁR

Fotil okupáciu v Košiciach, snajper ho zasiahol do hlavy, ostal ochrnutý

Okupáciu ovplyvnila životy ľudí.

PÍŠE SHASHI THAROOR – FÓRUM

Indii hrozia etnické čistky

Tlejúca kríza hrozí eskaláciou.

Neprehliadnite tiež

Počas výročia okupácie odhalia pamätník Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici

Matka zavraždenej hovorí o Ficových pätolízačoch.

Brali tisíce a niektorí mali pochybnú povesť. Poradcovia Kaliňáka a Sakovej

Kaliňákov bývalý poradca Jankovič telefonoval s mafiánom.

Ako Thanh vyprovokoval tajné služby

Unesený Than posielal odkazy cez facebook.

Vysoké teploty nepoľavia ani v nasledujúcom týždni

Teploty na západe a juhu môžu dosiahnuť až 35 stupňov Celzia.