Gól na 4:3 dali Slováci Kanaďanom v 58. minúte. Do konca štvrťfinále sme hrali presilovku, ale silný súper sa aj tak poľahky dostával k nášmu brankárovi. Puk, ktorý vystrelil John Tavares niekoľko desiatok sekúnd pred koncom, iba tesne minul našu bránu. Ak by mieril presnejšie iba o niekoľko centimetrov, zápas sa mohol skončiť úplne inak. Koľkokrát nám vlastne v zápase pomohlo šťastie? A koľkokrát súperovi? A vôbec, aká dôležitá je náhoda?
Nemusíme študovať štatistiku či teóriu pravdepodobnosti, aby sme tušili, že lepší zo súperov nemusí vždy v športe vyhrať a že okrem tréningu a talentu hráčov či taktických schopností trénera zohráva v každom zápase svoju úlohu aj celkom banálna náhoda.
Vedia to nielen hráči a komentátori donekonečna opakujúci frázy o potrebe kúska hokejového šťastia, ale aj všetci hokejoví nadšenci, ktorí držia palce nevyspytateľnej náhode. Ako hovorievali babky, lepšie je mať kúsok šťastia ako kus zlata.
„Náhoda je presne to, na čo sa nedá pripraviť, čo nečakáte. Niekto tomu hovorí Božie znamenie, iný šťastie, nedá sa to ani eliminovať, ani vysvetliť. Náhody sú absurdné, Murphyho zákony platia,“ potvrdzuje futbalový tréner Karol Marko.
„Lepšie mužstvo niekedy vytvára tlak, urobí si veľa šancí, ale ‚nepadne im to tam‘, zrazu to horšie družstvo utečie a dá gól,“ opisuje časté situácie v zápase. Hovorí, že kým Slováci sú zvyknutí brať náhody tragicky, silne katolícki Mexičania, s ktorými mal možnosť pracovať, berú náhodu len ako niečo, čo sa jednoducho stalo. Vedia, že aj zajtra je deň a všetko môže byť zas inak.
Život je len náhoda?
Ako nás presvedčuje Leonard Mlodinow v knihe Život je len náhoda, vplyv náhody na naše životy zďaleka nie je nepodstatný. Mlodinow vyštudoval fyziku, ale v súčasnosti vyučuje teóriu pravdepodobnosti na California Institute of Technology. Poznáme ho aj ako spoluautora (so Stephenom Hawkingom) knihy Ešte stručnejšia história času. Viac príkladov, ktoré Mlodinow v knihe uvádza, pochádza práve zo športového prostredia.
Na nich ukazuje, že je nebezpečné vynášať súdy o schopnostiach nejakého človeka na základe krátkodobých porovnávaní, medzi ktoré môžeme nesporne zaradiť akékoľvek šampionáty či ligy.
Pripomína predovšetkým známy fakt, že výsledky náhodných javov odrážajú štatistickú pravdepodobnosť až pri veľkom počte opakovaní. Ak je napríklad jeden z tímov lepší oproti druhému v pomere 55 ku 45, musela by séria play off pozostávať až z 269 zápasov, aby s 95-percentnou pravdepodobnosťou zabezpečila celkové víťazstvo lepšieho mužstva.
Tejto zákonitosti sa hovorí zákon veľkých čísel. V každodennej praxi však väčšina z nás podlieha mylnému pocitu, že aj malá vzorka – napríklad séria zápasov play off – môže verne vystihnúť skutočnosť. Nič také ako zákon malých čísel však neexistuje.
Nemali by sme teda odvolávať trénerov len podľa toho, ako v danom roku dopadol im zverený tím na majstrovstvách, alebo naopak, vyrábať z nich polobohov zakaždým, keď sa ich tímom niečo podarilo.
Ďalší postreh je zakódovaný do ironickej Knoxovej zásady o vzniku športových hviezd: „Ak si tvoj obľúbený klub kúpi superhviezdu, jej hra zovšednie. Ak predá nepotrebného, neznámeho hráča, ten sa okamžite stane hviezdou.“
Šťastie praje pripraveným
Hokejový tréner Ján Filc upozorňuje, že objektívne na percentá sa určiť kvalita nejakého mužstva nedá, lebo v kolektívnych športoch do hry vstupuje priveľa faktorov. Nemusel ísť v pamäti ďaleko po príklady zvláštnej zhody náhod. Ním vedený tím nepostúpil na Zimnej olympiáde v Salt Lake City v roku 2002 z kvalifikačného predturnaja, o dva mesiace na to sa stal majstrom sveta.
Filc hovorí, že sa pripravovali veľmi seriózne aj pred olympiádou, a to, že uspeli až na majstrovstvách, pripisuje tomu, že po prvom zlyhaní nepoľavili. On sám na náhodu veľmi neverí, myslí si skôr, že za tzv. náhodu môžu často detaily, ktoré v príprave podcenili či prehliadli. Podľa neho náhoda praje pripraveným.
Aj športový psychológ Tomáš Gurský hovorí, že v súčasnosti presadzuje trend pozitívnej psychológie. „Snažíme sa vplyv náhodnosti znížiť na minimum. Športovcov učíme, aby sa sústredili na tie faktory, ktoré môžu sami ovplyvniť, a vyhýbali sa tým, ktoré sú mimo ich kontroly alebo sú iracionálne. Hľadáme scenáre vedúce k úspechu, nebáť sa skvelej formy brankára, ale hľadať jeho slabiny. Legendárny Wayne Gretzky vo svojej biografii napísal, že sa nikdy nepozeral tam, kde bol brankár, ale tam, kde bolo v bránke voľné miesto.“
Už sa to musí skončiť
Veľmi častým omylom je tiež tvrdenie, že náhodná udalosť je menej pravdepodobná len preto, že sa nedávno predtým už udiala. „Tá smola sa už musí skončiť,“ hovoríme si často, ale úplne zbytočne. Mlodinow totiž vysvetľuje, že tak ako úspešná séria nezakladá nutnosť blízkej prehry, ani dlhodobé neúspechy nezaručujú, že šťastie už nemusí čakať za rohom, a teda podobné myslenie je len hráčskym omylom.
U hráča, ktorý prehráva zápas za zápasom, alebo na celých majstrovstvách nestrelil ani jediný gól, hoci sa od neho očakávala kanonáda na súperovu bránku, je však len veľmi ťažké argumentovať podobnou štatistikou. Gurský pripúšťa, že strach z neúspechu sa zvyčajne objavuje vo forme neurčitej úzkosti. „Ak ho skonkretizujeme, začne sa črtať cesta na jeho prekonanie,“ dodáva. Čo však pomôže? Viac tréningu, upokojenie, trpezlivosť alebo nejaké zariekavanie?
Kde sa hovorí o náhode, jedným dychom sa vyplavia aj myšlienky na hráčsku poverčivosť. Aj Gurský pripúšťa, že je to v športe často skloňovaná téma, ale podľa neho ju treba skúmať ako spôsob viery v úspech: „V tejto koncepcii potom talizman alebo rituál navodzuje víťazný pocit, prípadne scenár, ktorý v minulosti viedol k úspechu.“ Ako však dodáva, len čo je víťazná séria, spojená s nejakým rituálom, prerušená, rituál stráca svoju "zázračnú" mágiu.
Ako by sme hádzali kockou
Keď nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Edward Purcell začal skúmať úspešnosť hviezd bejzbalu, došiel k záveru, že s výnimkou 56 víťazných odpalov Joea De Maggia, sa v bejzbale nikdy neodohralo nič, čo by sa vymykalo zákonu početnosti predpovedaného na základe modelu hádzania mincí.
Iným slovami, keby si hráči namiesto odpaľovanie či strieľania na bránku len hádzali kockou, vyšlo by to veľmi podobne. Štúdia z roku 1985 nazvaná Basketbalové hviezdy alebo nesprávne vnímanie náhodných sekvencií, vznikla zas na základe analýzy basketbalových výsledkov v americkej národnej lige.
Aj v tomto prípade jej autori tvrdili, že ani len strieľanie z penált sa v nimi sledovaných basketbalových zápasoch nevymykalo zákonom náhodnosti.
Zlí hráči a zlé mužstvo majú samozrejme častejšiu a dlhšiu sériu neúspechov ako vynikajúci, ale je to dané tým, že ich priemerná úspešnosť je nižšia.
„Určite by som nepovedal, že je to vrhanie kockou. To by sme potom negovali tréning a vrodené danosti strelcov,“ oponuje reprezentačný futbalový tréner Stanislav Griga. Na rozdielne výsledky nášho tímu v dvoch predchádzajúcich kvalifikáciách na futbalové majstrovstvá malo istý vplyv aj šťastie, ale podľa neho nebolo až také dôležité. „Keď ste celý zápas vyslovene slabší, potom nemôžete povedať, že bola náhoda, ak ste prehrali. V Juhoafrickej republike mali naši hráči oveľa lepšiu psychickú formu, celková nálada okolo nášho mužstva bola oveľa priaznivejšia ako pri kvalifikácii na majstrovstvá Európy,“ myslí si.
Knihu o vplyve náhody na naše životy uzatvára Mlodinow konštatovaním, že už spoznanie všadeprítomnosti náhodných procesov môže na nás pôsobiť ako zjavenie.
Pocit, že riadime veci, ktoré sú v podstatne náhodné, je totiž veľmi silný tak v športe, ako aj v biznise či na burzách. Ilúzia je o to silnejšia, o čo viac času venujeme vymýšľaniu rôznych stratégií úspechu.
Špičkovo platení manažéri firiem si podľa neho nevedú vždy lepšie, ako keby si pri rozhodovaní hádzali mincou. Ako dodáva, mali by sme si vážiť náhodu, ktorá nám praje, a rovnako sa učiť zmieriť sa s náhodnými udalosťami, ktoré nám prinášajú zármutok.
Šokujúce udalosti športovej histórie
Hokej
1980
Zimná olympiáda v Lake Placid. Tím amerických študentov – amatérov vedených charizmatickým trénerom Herbom Brooksom vyhral nad štátnymi profesionálmi zo Sovietskeho zväzu 4 : 3 a získal zlaté medaily. Udalosť sa knižne i filmovo spracovala pod titulkami Zázrak na ľade (Miracle on ice).
2002
Zimné olympijské hry v americkom Salte Lake City. V 58. minúte štvrťfinále Bielorusko – Švédsko 4 : 3 strelil kuriózny víťazný gól outsider Vladimir Kopat. Hráč nevedel, čo s pukom, cestou na striedačku ho od polovice ihriska odpálil na bránku Švédov. Keby ho brankár Tommy Salo nechal letieť jeho pôvodnou dráhou, preletel by ponad bránku. Lenže Salo sa ho kŕčovitým pohybom snažil usmerniť a vrazil si ho do vlastnej siete.
2002
Majstrovstvá sveta vo Švédsku. Tím Slovenska vedený trénerom Jánom Filcom dva mesiace po totálnom fiasku na ZOH v Salt Lake City, kde nepostúpil ani z kvalifikačného predturnaja, sa na májových MS stáva majstrom sveta. Vo finále zdolal Rusko 4 : 3.
2006
Slovenská extraliga. Mužstvo Žiliny, ktoré po základnej časti skončilo šieste a v play off sa mu dávali minimálne šance, sa stalo majstrom za trénera Jána Šterbáka. Vo finálovej sérii vyhralo rozhodujúci siedmy zápas na ľade domáceho Popradu.
Futbal
1966
Gól storočia. Vo finále majstrovstiev sveta medzi domácim Anglickom a Nemeckom dal tesne pred koncom gól domáci George Hurst. Dodnes žiadna videoanalýza stopercentne nepotvrdila, či odrazená lopta od brvna skončila za bránkovou čiarou. Hurst dal v predĺžení ďalší gól a Anglicko vyhralo 4 : 2.
1992
Reprezentácia Dánska vyhrala majstrovstvá Európy vo Švédsku po finálovom víťazstve nad Nemeckom 2:0. Dáni sa pôvodne na záverečný turnaj nekvalifikovali, povolali ich ako náhradníkov za rozpadajúcu sa bývalú Juhosláviu.
2004
Na ME v Portugalsku triumfovalo vo finále nad domácimi Grécko vedené nemeckým trénerom Ottom Rehhagelom. Grécko bolo podľa odborníkov absolútny outsider, presadilo sa defenzívnym antifutbalom.
Atletika
1966
Vo svete dovtedy neznámy Etiópčan Abebe Bikila vyhral maratón na olympiáde v Ríme. Vo veku 28 rokov bežal bosý. Ako jediný atlét v histórii dokázal obhájiť zlato v maratóne. Zomrel vo veku 41 rokov.
Tenis
1985
Sedemnásťročný nemecký tenista Boris Becker ako najmladší v histórii vyhral Wimbledon.
Beata
Balogová
