BRATISLAVA. Žena, nútená prostitútka, prestáva byť synonymom obchodovania s ľuďmi. Za hranice dokážu podvodníci vylákať čoraz viac mužov. Namiesto dobrého zárobku tam nájdu len nútené práce či žobranie.
Takto zneužívaných mužov je čoraz viac, ukazujú čísla Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), ktorá sa venuje obetiam obchodovania s ľuďmi.
„Posledné dva-tri roky sa nám čoraz viac preklápa pomer medzi mužmi a ženami. Minulý rok sme to mali tak na polovicu,“ vysvetľuje slovenská šéfka organizácie Zuzana Vatraľová.
Do svojej moci dostali obchodníci s ľuďmi aj sústružníka zo stredného Slovenska. Svoje meno sa bojí prezradiť. Jeho príbeh prináša dokumentárny film 0800 800 818, ktorý dnes večer uvedie Dvojka RTVS. Názov je zároveň číslom linky, ktorá pomáha obetiam obchodovania s ľuďmi.
Z robotníka žobrák
Fiktívna práca
Ako nenaletieť
- preverte si agentúru, musí mať povolenie ministerstva práce;
- podpisujte pracovnú zmluvu len v jazyku, ktorému rozumiete;
- vycestujte až po podpise zmluvy, získaní pracovného povolenia a víza;
- doma nechajte adresu svojho pobytu v cudzine;
- na cestu si zoberte peniaze na prípadný návrat domov;
- zoberte si kontakt na našu ambasádu, linku pomoci.
Zdroj: IOM
„Sused mi hovoril, či by som nemal záujem o robotu,“ spomína si vyučený sústružník v dokumentárnom filme.
Mal pracovať na stavbe v Taliansku a mesačne zarobiť 500 eur. „Prišli sme neďaleko Udine a tam sme zastavili pod nadjazdom,“ spomína si na svoje prvé rozčarovanie.
„Žiadna stavba nie je, keď sa ti nepáči, môžeš ísť domov,“ povedal mu vtedy jeho známy. Prinútil ho žobrať. Hrozil mu, že inak sa z Talianska už nedostane živý.
„Bol som stratený. Reč neovládam, nič neovládam. Ani som poriadne nevedel, kde som,“ rozpráva muž.
Každé ráno ho známy zaviezol pred obchodný dom, večer sa poňho vracal. Pár drobných mu nechali na jedlo, ostatné musel odovzdávať. „Viete, ako som sa hanbil, keď ľudia na mňa pozerali. Neraz som sa vyplakal.“
Stredoslovák napokon našiel odvahu a zašiel na políciu. Mimovládka Stella polare mu pomohla vrátiť sa na Slovensko. Dokument prináša aj ďalšie tri podobné prípady.
Dôverčiví
Strašná dôverčivosť, hodnotí režisér Marcel Pázman aktérov svojho filmu. Pre dokument vymyslel pracovnú agentúru vo Zvolene a lákal ich na fiktívnu prácu. A hlásili sa viacerí.
Čoskoro odchádzam, tešili sa podľa režiséra nachytaní. Bolo preňho ťažké vysvetliť im, že nikam nepôjdu. Pázman ich však chápe. Hnacím motorom ich dôverčivosti je podľa neho bezútešnosť reality bez práce.
Poľujú na mladých
Najčastejšou obeťou obchodovania s ľuďmi sú ženy aj muži vo veku od dvadsať do tridsať rokov, hovorí Vatraľová. Neraz vyšli z detských domovov a sú zo sociálne slabého prostredia. Najčastejšie sú z východu Slovenska.
Vatraľová hovorí, že obeťami sa stávajú aj vysokoškoláci.
Ročne sa podľa odhadov Medzinárodnej organizácie pre migráciu stane obeťami obchodovania sto až dvesto ľudí zo Slovenska. Odhalia však len do päťdesiatky prípadov. Vlani sa do programu pomoci zapojilo 31 obetí.
Najčastejšie mladých ľudí zo Slovenska predávajú do Veľkej Británie, Nemecka, Rakúska a Českej republiky.
Beata
Balogová
